Andrej Mozoláni: Hlad po návrate ku kulturistike ho dohnal až na Olympiu

Meno Andrej Mozoláni ukrýva nevšedný kulturistický príbeh. Čoskoro 40-ročný Žilinčan niekoľko rokov pôsobil na amatérskej scéne, pred desaťročím žal úspechy doma i v zahraničí. Medaily nosil z majstrovstiev Európy i sveta, ale na prahu tridsiatky, v roku 2006, zavesil súťažné plavky na klinec. Venoval sa biznisu spätému s kulturistikou, zorganizoval na Slovensku súťaž svetového významu, vďaka ktorej mohli diváci v Žiline a Bratislave vidieť svetové esá tohto športu. Postupne však gradovala jeho ambícia vrátiť sa na súťažné pódiá, ktorá vyústila do zaujímavého výsledku. Vďaka majstrovskému titulu ešte z roku 2006 mohol Mozoláni súťažiť medzi profesionálmi a tak bola jeho prvá súťažná sezóna po deväťročnej prestávke najmä o snahe získať miestenku na najprestížnejšiu súťaž Mr. Olympia. Ako to dopadlo?

0
279

Vizitka:
Meno: Andrej Mozoláni
Nar.: 17. decembra 1976
Výška: 167 cm
Hmotnosť (súťažná, na Mr. Olympia 2016): 95,5 kg

Andrej, vaša snaha o účasť na Mr. Olympia dopadla úspešne. Už vo svojej prvej sezóne medzi profesionálmi ste si vďaka dostatočnému počtu bodov z troch absolvovaných súťaží zabezpečili účasť na kulturistickom sviatku. Čo bolo impulzom k tomu, že ste sa rozhodli takto poňať svoj comeback?

Bol to pocit, že v kulturistike som ešte nedosiahol strop mojich možností. Čas plynie, vek sa zvyšuje a prišlo rozhodnutie využiť možnosť vrátiť sa. O takých päť rokov by už možno nebola. Už by možno boli iné priority, motivácia iným smerom. Dostal som hlad po kulturistike, ktorý umocnila aj skutočnosť, že som sa bol v uplynulých troch rokoch ako fanúšik pozrieť na súťaži Mr. Olympia. Aj preto som chytil akúsi podvedomú motiváciu k tomu, aby som to znovu skúsil.

Na jar 2016 sa opäť konala súťaž Mozolani Pro Classic, ktorej ste promotér. Nemali ste ambíciu ukázať sa domácim divákom?

Veru áno. Asi najväčšou motiváciou bolo ukázať sa domácim fanúšikom na súťaži Mozolani Pro Classic, ktorú organizujeme. Z dôvodov, ktoré som na začiatku nepostrehol, som sa však nemohol zúčastniť ako súťažiaci na súťaži, na ktorej som promotér. Bol som už v príprave a motivovaný sa vrátiť. Štart, ktorý som chcel uskutočniť, nebol možný, takže do úvahy prichádzali iba ostatné súťaže a tie sú prakticky iba v zahraničí. Termínovo bola najzaujímavejšia súťaž na Aljaške, na ktorej som absolvoval svoj debut v profesionálnom tábore. Obsadil som tam tretie miesto.

Bol štart na profesionálnych súťažiach jedinou možnosťou, nad ktorou ste uvažovali?

Áno. Do úvahy prichádzal iba návrat na profesionálny „stage.“ Ako majster sveta a Európy som mal nárok požiadať o profesionálnu kartu, ktorá mi napokon aj bola schválená. Potom som sa mohol zúčastniť profesionálnych súťaží. Dovtedy to bolo všetko amatérske súťaže. Poslednou súťažou boli majstrovstvá Európy v Bratislave v roku 2006, na ktorej som štartoval v kategórii do 80 kg a zvíťazil som.

Odvtedy však už prešlo desať rokov. Nebol problém s udelením profesionálnej licencie po takej dobe?

Nie, nebol s tým problém, pretože sa to schvaľovalo na základe výsledkov v tom roku. Pravidlá na zisk pro karty sa vtedy posudzovali tak, že je potrebné vyhrať MS. Takže som to využil, hoci to bolo s odstupom desiatich rokov.

Napokon sa podaril postup a na súťaži Mr. Olympia ste už boli medzi súťažiacimi. Napokon z toho bolo delené 16-te miesto v kategórii do 212 libier. Ako vnímate toto umiestnenie?

Treba to vnímať širšie. Na profesionálnu prípravu som mal osem mesiacov, počas ktorých som pribral takmer 10 kg svalovej hmoty. Bolo vidieť, že sa na pódiu nestrácam. Myslím si však, že som potreboval viac času. Medzi elitou som potreboval ešte viac času, aby sa tá hmota skvalitnila a prepracovala. Neberiem to ako neúspech, ale skôr to vnímam pozitívne. Keď to raz prežijete ako súťažiaci, nasajete atmosféru, tak sa na to pozeráte z iného uhla pohľadu. Už len to, že som tam mohol byť, je pre mňa ďalšia motivácia a nielen v kulturistickej oblasti, ale aj v ďalších sférach, v ktorých pôsobím.

Vraví sa, že kulturista z Európy si musí v Amerike získať meno účasťou na viacerých súťažiach, inak nemá šancu na výraznejší úspech. Bol aj toto dôvod, prečo vás neposunuli na vyššie priečky?

Ono je to tak, že pokiaľ nie ste o triedu lepší, výrazne lepší, než tí, ktorí súťažia dlho, tak vás rozhodcovia môžu prehliadnuť. Pokiaľ sa nedostanete do 1-3 vyvolávania, tak je to „zabité.“ Dostal som sa až do štvrtého, a to je už len formalita. Boli tam mnohí experti, ktorí ma povzbudzovali. Napríklad aj veľký priateľ Arnolda Schwarzeneggera Albert Busek, ktorý bol nadšený z môjho návratu po 10. rokoch. Povedal mi, že forma je vynikajúca vzhľadom na osem mesiacov a nabádal ma, aby som pokračoval. Myslím si, že umiestnenie v prvej desiatke nie je pre mňa nereálnym cieľom. Konfrontoval som sa so špičkou a videl som, že ten rozdiel nie je priepastný. Bolo to skôr o detailoch.

Máte ambíciu vrátiť sa na Olympiu?

Je to otázka nastavenia si mojich priorít. Z hľadiska výkonnosti by sa to dalo zvládnuť. Musím si prehodnotiť, či sa tomu budem venovať súťažne aj ďalej, alebo plány posuniem iným smerom. Venujem sa fitnes biznisu, organizujem súťaže, riešim fitnes centrá, obchody. Takže to, či tú energiu budem chcieť dať do prípravy, sa ukáže v blízkej dobe.

Prejavilo sa na vašej forme, že ste na prípravu na túto súťaž mali len pomerne málo času?

Určite. Potrebujete sa osem mesiacov pripravovať, cvičiť dvakrát denne, pripravovať si stravu, venovať sa regenerácii. Dve veci sa na 100% nedajú robiť. Nejaká vec musela utrpieť. Keď však energiu dáte do niečoho, to vás posunie a využijete to, tak nie je to stratený čas.

Ak by ste sa chceli znovu dostať na Olympiu, museli by ste znovu uspieť na iných profesionálnych súťažiach počas sezóny?

Áno, presne tak. Znamená to zúčastniť sa kvalifikácie, ktorá je najmä v Amerike, pretože si nemyslím, že v Európe budú kvalifikačné súťaže. Teraz som nastavený tak, že chcem pokračovať.

Čo by ste pri svojej druhej súťaži na Olympii zmenili na svojej príprave, resp. forme?

Chcem byť lepší, keď pôjdem na súťaž. Nikdy nie som so sebou spokojný. Na spomínanej Olympii som bol spokojný tak na 90%. Viem však, že keď dám do toho viac energie i času, tak to bude lepšie. Nejaké rezervy mám, ale viem na nich zapracovať, pretože to nie sú nejaké nereálne veci. Nebudem si nahovárať, že mám na to byť v top trojke, lebo v nej sú takí, ktorí sa tomu venujú 15 rokov systematicky. Tam sa nedostanem, to sú elitní športovci par excellence. Tá kategória je niekde úplne inde než bola pred tromi rokmi. Čo sa týka hmoty, tak tam nemám veľkú rezervu, je tam už len pár kíl, ktoré by som mohol nabrať. Cieľom môže byť skôr separácia, prepracovanosť svalov. To sú atribúty, ktoré by ma mohli posunúť vyššie.