Bez prilby ani na krok!

Počas posledných rokov sa čoraz viac upozorňuje na nebezpečenstvo jazdy po svahu bez prilby. Vo všetkých lyžiarskych strediskách sa nosenie prilby odporúča, bezpodmienečne sa to týka hlavne detí a ich bezpečnosti. Avšak, nebolo to tak vždy. V minulosti sa žiadne prilby nepoužívali. Ako vznikli a prečo sa začali nosiť, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

0
235

Nedávno, v roku 1990, fungovala lyžiarska prilba len ako módny doplnok, prilby využívali skôr cyklisti, kajakári alebo horolezci. Čo sa týka zimných športov, nosenie prilby sa vyžadovalo len pri slalome, aj to najmä z dôvodu ochrany okuliarov – ak pretekár narazil do slalomovej bránky.

Moderné lyžiarske prilby sa vyvinuli z prílb patriacich k motoristike a cykloturistike. Pre jazdcov však bolo omnoho dôležitejšie vyhnúť sa akémukoľvek kumulovaniu tepla počas nosenia prilby než jej podstata – ochrana hlavy pred úrazom. V roku 1900 preto vymysleli prototyp zvaný „haimet“, zložený z akýchsi kožených popruhov v tvare prilby, čo bol však výsmech tomu, na čo mala prilba naozaj slúžiť. Do roku 1910 väčšina hráčov ľadového hokeja nosila kožené prilby s plstenou výplňou a motocykloví pretekári používali podobné prilby, aké nosili hráči amerického futbalu.

Dizajn prilby a to, aký má mať presný tvar, aby bol naplno využitý význam jej nosenia – ochrana pred úrazom hlavy – bol po prvýkrát vedecky preskúmaný v roku 1935. Harvardský neurológ Hugh začal s tímom lekárov skúmať, aká by bola najlepšia ochrana mozgu a hlavy, a ako čo najviac zabrániť deformácii lebky pri akomkoľvek páde. Vznikla výstuž helmy, ktorá pri náraze absorbuje veľké množstvo energie a zmierni poškodenie hlavy a mozgu.

Crashed skier

Prilba sa dostáva na zjazdovky

V minulosti lyžiari nemali potrebu využívať prilbu najmä preto, že zjazdová rýchlosť bola pomerne pomalá a sneh bol mäkký. S vývojom lyží bola však dosahovaná zjazdová rýchlosť oveľa väčšia a v roku 1938 prišlo k prvému fatálnemu zraneniu počas súťaže, keď jeden z jazdcov narazil do stromu. Potom niektorí pretekári prehodnotili doterajší názor a prijali špeciálne kožené prilby podobné spomínanému prototypu „haimet“.

Skutočný pokrok prišiel po Druhej svetovej vojne, keď sa začali na výstuž prilby používať laminát, epoxidová živica a plastová pena. Ako prví tieto prilby testovali americkí a britskí piloti stíhačiek. Počas ďalších rokov sa materiály neustále zdokonaľovali a prispôsobovali pre potreby lyžiarov. Jedným z prvých vystužených prototypov bola prilba od americkej firmy Bell Toptex. Európania sa na nej spočiatku smiali, no keď videli, ako počas tréningu jeden z amerických lyžiarov veľmi tvrdo narazil pri páde na kameň, pričom mu prilba zachránila život, americkú novinku prijali.

V roku 1960 na olympijských hrách v Kalifornii patrili prilby vystužené tvrdým plášťom po prvýkrát k povinnej lyžiarskej výbave. Čo sa však stretlo s vlnou nespokojnosti zo strany športovcov.

Mnoho lyžiarov sa sťažovalo, že prilba je veľmi ťažká a počas zjazdu je veľmi náročné udržať hlavu rovno. Iní hovorili, že dokonca vzhľadom pripomína prilbu pre potápačov. Ďalším problémom bolo, že nesedela s lyžiarskymi okuliarmi, ktoré boli priveľké, rovnako ako prilba.

Odpoveďou výrobcov bola „odľahčená“ verzia motorkárskych prilieb, ktoré mali viac vykrojené miesto slúžiace na lepšiu kompatibilitu s lyžiarskymi okuliarmi. Druhou alternatívou bola zmena materiálu, keď namiesto obalu, ktorý bol vyrobený zo železa, začali používať plast. Mnohé z lyžiarskych prilieb vznikli z cyklistických, pretože základom bol takmer rovnaký tvar a použité materiály, rozdielne bolo len to, že cyklistom stačila mäkšia vnútorná výplň než lyžiarom.

iStock_000028327836_Double

Slalom a prilby

Prvá generácia slalomových prílb nebola vôbec prispôsobená na ochranu lebky, bola to len akási kovová ochrana na čeľuste a lyžiarske okuliare. Prvým bol prototyp minimalistickej prilby, ktorá chránila iba časť tváre a čela. Druhý prototyp bol vyrobený z gumenej čiapky s predĺženým hrotom na čele, ktorý slúžil k zamedzeniu kontaktu slalomovej bránky a okuliarov.

V súčasnosti sa na výrobu lyžiarskych a snowboardových prílb používajú rovnaké materiály ako pre cyklistický trh, čiže jednoduchá EPS prilba s tvrdšou výstužou, pokrytá tenkou vrstvou polykarbonátu. Všetky sú, samozrejme, certifikované a testované na simulované nárazy do stromov a skál.

Je smutné, že akceptovanie prilby a jej používanie prišlo až na základe mnohých vážnych či smrteľných tragédií. Väčšine poranení na svahoch sa dá zabrániť, zimné športy sú hlavne zábava, zároveň však môžu byť bezpečné. V súčasnosti prilby zachraňujú nejeden ľudský život a jej nosenie by malo byť pre nás všetkých, ktorí dbáme na svoju ochranu, samozrejmosťou. Takže – bez prilby ani na krok!