Brat mu opakoval: Neznám bolesť

Ultramaratóny vyhráva len po troch rokoch tréningu: Nemal ciele, len radosť zo zlepšovania sa

0
267

 

Ultramaratón je na Slovensku stále v tieni populárnejšieho maratónu, no čím ďalej, tým viac sa dostáva z pomyselných plienok a získava si nadšencov. Jedným z nich je aj Martin Halász. Ten s týmto športom začal síce len pred tromi rokmi, nebráni mu to však vo vyhrávaní náročných pretekov. Nemal spočiatku žiadne ciele, vpred ho poháňala radosť zo zlepšovania sa. Halász začína postupne trápiť konkurenciu v zahraničí, jeho motivácia sa však nemení.

Kedy ste sa začali venovať behu? Kto vás naň naviedol?

Behu ako takému som sa začal venovať asi pred tromi rokmi. Športoval som odmalička, no s behom samotným som začal popri štúdiu v zahraničí, kde som nemal iné športové vyžitie. K dlhým behom ma následne inšpiroval brat Laco a jeho fráza „Neznám bolesť!“, čo pri týchto behoch platí na 100 %. Rovnako musím spomenúť aj Dana Neštického, ktorý ma v začiatkoch rovnako zásobil cennými radami. Väčšinou takto v trojici chodievame aj po rôznych pretekoch po Slovensku, ale čím ďalej, tým viac aj do zahraničia.

Akými dĺžkami na pretekoch ste začínali? Mali ste aj nejaký tréningový plán?

Začínal som vzdialenosťami okolo 10 km. Neriadil som sa podľa žiadneho tréningového plánu, ani som nemal úmysel niečo dosiahnuť. Mal som len radosť z pozorovania toho, ako sa postupne zlepšujem, čo platí dodnes, akurát sa k tomu už pridalo zopár cieľov, aby som nestratil motiváciu.

Pamätáte si na svoj prvý ultramaratón? Ako ste dopadli?

Áno, môj prvý ultramaratón – alebo skôr diaľkový pochod, pretože v tom čase sme ešte len kráčali – nebol najšťastnejší. Išiel som ho s bratom a skončil som približne na 70. kilometri so slovami: už nikdy viac. (smiech) Laco to, samozrejme, dorazil celé. Musím však dodať, že v tom čase som sa venoval iným športom.

Ako dlho vám trvalo, kým sa dostavil prvý úspech? Ktoré úspechy si ceníte najviac?

Ťažko definovať, čo je to úspech, niekedy je to aj úspešné dokončenie celej trasy. Aj moje ambície sa časom menili a predpokladám, že sa budú meniť aj naďalej. Čo sa týka umiestnenia, tak moju druhú sezónu na Kysuckej stovke som do cieľa dorazil ako prvý s ďalšími troma bežcami. Celkovo úspechov nemám až tak veľa. Môžem však spomenúť 3. miesto na ultramaratóne Ciuxas X3 (Rumunsko) alebo prvé miesta z Javorníckej stovky, BLK na Šumave (ČR) a Ledopádovej stovky (ČR).

trening1

Pri ultramaratóne nie ste po troch hodinách na obede

Boli chvíle, keď ste si povedali, že by ste s ultramaratónmi, poprípade s behom ako takým najradšej sekli? Ako sa vám ich podarilo zahnať?

Takýmto myšlienkam sa asi nedá vyhnúť, keď mrznete kdesi v horách v noci a zabárate sa do polmetrového snehu a aby toho nebolo málo, ešte poblúdite mimo trasy. Nakoniec vám ale tieto chvíle dajú viac ako tie príjemné, ktorých mám, samozrejme, oveľa viac.

Spomínaná orientácia je v ultramaratónoch mimoriadne dôležitá. Stalo sa vám, že ste na pretekoch zablúdili?

Samozrejme, a neverím, že sa to nejakému ultrabežcovi nestalo. Je to značne deprimujúce a môže to poriadne rozhádzať celú psychiku.

Ako vyzerá vaša príprava na ultramaratón?

Väčšinou trénujem tak, ako mi to umožňuje práca, ale snažím sa vybehnúť aspoň päťkrát do týždňa s tým, že obvykle cez víkendy sú to dlhšie vzdialenosti. Celkovo za týždeň nabehám asi 100 km. Všeobecne existuje množstvo tréningových plánov, ako sa pripraviť na ultramaratón vzhľadom na časové možnosti, požadovaný výsledok a rôzne ďalšie faktory. Toto ale nie je nič pre mňa, aj keď niektoré prvky z rôznych tréningových plánov sa do svojich tréningov snažím zapracovať.

Koľko ultramaratónov ste schopný odbehnúť za jeden rok?

Približne 10. Odbehnúť by som ich dokázal bez problémov aj viac, ale tým by sa znižovala kvalita môjho výkonu. Ak by som sa chcel dôsledne pripraviť na každý z nich, aj toto by bolo vysoké číslo.

Kde spočívajú najväčšie úskalia tohto typu pretekov?

Už pred štartom sa treba pripraviť psychicky na to, že to nie je maratón, kde po 3-4 hodinách ste doma a dávate si obed, ale pravdepodobne budete šliapať celý deň, noc a prípadne aj druhý deň. Druhá vec je doplňovanie energie, tekutín a minerálov počas behu, čo je téma na jeden samostatný článok. Rozhodne je potrebné mať aj niečo nabehané, česť výnimkám.

Preteky v Rumunsku1Nenápadným úskalím je prevýšenie

Aká je ultramaratónová konkurencia na Slovensku?

Ak neberiem do úvahy diaľkové turistické pochody, ako napríklad Trnavská stovka, ktorá si tento rok pripíše už 42. ročník, tak ide o veľmi mladý šport. Preto sa aj konkurencia postupne rozvíja a rastie. V zahraničí sú tieto behy oveľa populárnejšie, ale beh na Slovensku zažíva dosť výrazný boom, preto si myslím, že bude rovnako rásť aj popularita ultrabehov, a tým aj konkurencia.

Vo februári ste dosiahli významný úspech v Česku v Brtnických ledopádoch, kde ste skončili prvý. Aký bol priebeh pretekov?

Začiatok bol tradičný, možno o niečo pomalší ako inokedy, ale postupne sa to rozbehlo. Vpredu sme zostali traja a približne od 40. kilometra som už išiel sám až do cieľa. Trasa, samozrejme, nebola jednoduchá, bolo na nej množstvo rozbahnených a zľadovatených úsekov. Väčšina trasy viedla cez chránené oblasti, kde organizátori nemohli umiestňovať dodatočné značenie trasy ani reflexky, ktoré uľahčujú orientáciu v noci. Okrem toho sa štartovalo o 21:30, čiže sa vyrážalo na noc a orientácia bola o to zložitejšia. Na trase bolo aj množstvo kontrolných bodov, ktoré bolo treba zaznačiť, inak by mohol byť bežec diskvalifikovaný.

Čím všetkým sa okrem vzdialenosti líšia ultramaróny od tradičných maratónov? V čom sú náročnejšie?

Nemôžem povedať, že náročnejšie, ale rozhodne sú veľmi rozdielne. V ultramaratónoch sa väčšinou behá po horskom teréne, okrem vzdialenosti je teda veľmi významný parameter pretekov aj prevýšenie, ktoré na 100-kilometrové preteky môže predstavovať aj 6000 až 7000 metrov (v zahraničí aj viac).

Ako dokážete na pretekoch udržiavať koncentráciu a neustálu motiváciu?

S koncentráciou problém nemám, prípadne mi pomôže kofeín alebo energetické gély. Motivácia je dôležitá skôr pre tréning, na pretekoch to už potom ide takmer samo.

Samota ho nezdolá, je mu vzácnaNTS2

Ultramaratóny behá aj váš brat Ladislav, vďaka ktorému ste sa k nim dostali. Môže aj vaše bratské súperenie predstavovať významnú motiváciu?

Určite je pre mňa tou najlepšou motiváciou. Na bratské súperenie príliš nie som, ale asi by som mal čo robiť aj na pretekoch v Brtnických ledopádoch, na ktorých sa zúčastnil aj brat. Pôvodnú vzdialenosť 111 km si predĺžil na 127 km a aj tak skončil na vynikajúcom 14. mieste.

Oproti tradičnému maratónu je bežec na ultramaratóne viac osamotený a viac sa musí spoliehať sám na seba. Je aj samota akousi prekážkou na pretekoch?

Pre mňa nie. Aj tak zväčša trénujem sám a to ticho a samota sú mi vzhľadom na dnešný život stále vzácne.

Čo všetko nesmie chýbať vo vašej výbave na ultramaratón?

Základom je správna obuv. Nejaké funkčné oblečenie taktiež neuškodí. Som veľmi spokojný aj s malým a ľahkým ruksakom, kam napchám zopár drobností, fľaše na vodu, energetické gély a tyčinky, prípadne aj nejaké náhradné oblečenie. Turistické palice bežcom tiež odporúčam.

Čo vám prechádza hlavou, keď konečne prejdete po nekonečnej ceste cieľom?

Som hlavne šťastný, že som v cieli a nemusím už spraviť ani krok. Je to veľmi príjemný pocit, že ste zase dokázali niečo viac.