ČSOB Bratislava maratón 2015, 1/28

Stačí tak málo, len chcieť. Chcieť byť lepší, prekonávať sa. Dokázať si, že stále na to máme, a nepatríme do starého železa. :)

3
202

Približne pred rokom, som behal maximálne 10 km trasy, sprevádzaný rozhádzaným a nekoordinovaným behom. Nič výnimočné, v podstate som behal len tak, ako škrečok v kolese, ktoré má v klietke.

Chýbal mi cieľ,  niečo viac, ako len schudnúť do plaviek. Aj keď išlo v prvotnej fáze o výraznú motíváciu (mal som 90 kg a pekné pivové brucho). Niečo, v čom by som našiel zmysel behania, niečo čo má „prinúti“ behať v čase aj nečase. Čo by ma držalo v ťažkých chvíľach na trati, ktoré (verte mi) prišli a prídu. V tom čase odbehnúť maratón predstavovalo vzdialenú métu. Košice boli prvé, zvládol som ich a povzbudený týmto úspechom, som si dal záväzok: „Odbehnúť v každom hlavnom meste Európskej únie maratón“.

V nedeľu 29. marca 2015 sa udial prvý krok.  Mám za sebou ČSOB Bratislava maratón. Kde inde som mohol začať, ak nie domácim behom. Organizátori informovali o účasti približne 11 000 bežcov, z toho tisícovku prihlásených na maratón. V sobotu po registrácii som chvíľu ostal nasávať atmosféru podujatia. Bežali malí špunti (deti do 5 rokov), mnohí bežali pomocou rodičov, ktorí ich niesli. Tá atmosféra vás nabila veľkou energiou.

Hlavné disciplíny tradične začali v nedeľu, na štart sa pripravili tisícky bežcov, v snahe prekonať sa a zabehnúť štafetu, polmaratón a maratón. Nabitý energiou fyzickou a duševnou som nedočkavo odpočítaval minúty do štartu. Prišiel výstrel a celá masa tisícok štartujúcich sa pohla. Opisovať priebeh celého behu nemá zmysel. Spomeniem však zaručene najkrajší moment trate, ktorým bol beh uličkami historického centra mesta. Aj keď, ako sa ukázalo, aj veľmi nebezpečnými uličkami. Niektoré časti boli úzke a nebezpečne z nich trčala zámková dlažba, na čo doplatil jeden z bežcov vedľa mňa. Našťastie nič vážne sa mu nestalo a pokračoval ďalej.

čsob 225 až 35. km, bol náročný, začal som pociťovať prah svojej fyzickej kondície. Bolo to veľmi ťažkých a vyčerpávajúcich 10 km, testovalo sa hlavne moje psychické odhodlanie. Motivoval som sa krátkymi cieľmi: dobehni za zákrutu, po tú svetelnú križovatku, ku Kamenému námestiu, malé rýchlo dosiahnuteľné ciele, ktoré vás držia nad vodou a nútia bežať ďalej.

Pot, drina a bolesť, všetko odpadne po dosiahnutí cieľovej pásky. Keď vám zavesia na krk medailu a vy stále neveríte, že ste v cieli. Fungujete na autopilota: idete po suché veci, občerstviť sa a snažíte sa dostať domov. A potom to príde, uvedomíte si to, zvládli ste zabehnúť maratón (42, 195 km), niečo čo bolo minulý rok nedosiahnuteľné a hmlisté. Tisnú sa vám slzy od radosti do očí a odchádzate  hrdí a posilnení.

Prvý krok som zvládol s časom 3:25:32, čo  stačilo na celkové 202. miesto, pri mužoch na 187. miesto a v hlavnej kategórii na 102. miesto. Predo mnou je ešte 27 hlavných miest.

Najbližší maratón ma čaká v Prahe 03. 05. 2015

S pozdravom Boxer 🙂

Jána možete sledovať na jeho Facebook Fan Page

ako aj na instragrame