Droga menom biatlon v podaní Anastasie Kuzminovej

Dvakrát ZOH, dve zlaté medaily, dve deti... Nasťa Kuzminová si myslela, že je najvyšší čas zavŕšiť kariéru, no ešte stále má nenaplnené ambície. Biatlon je jej droga, ktorej sa ešte nechce vzdať.

0
189
Na snímke slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová pózuje so zlatou medailou, ktorú si vybojovala v šprinte žien na 7,5 km počas XXII. zimných olympijských hier v Soči 10. februára 2014. FOTO TASR - Michal Svítok

 

Na snímke slovenská biatlonová reprezentantka Anastasia Kuzminová počas tlačovej konferencie v Banskej Bystrici vo štvrtok 8. januára 2015. FOTO TASR - Dušan Hein
Na snímke slovenská biatlonová reprezentantka Anastasia Kuzminová počas tlačovej konferencie v Banskej Bystrici vo štvrtok 8. januára 2015. FOTO TASR – Dušan Hein

Osobné úspechy a ocenenia:
V rokoch 2009 – 2013 ju na Slovensku päťkrát za sebou vyhlásili za Kráľovnú biatlonovej stopy.

V marci 2010 si prevzala od ministra obrany SR Jaroslava Baškupamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu Slovenska 1. triedy.

Krátko po olympijskom úspechu vo Vancouveri, v apríli 2010 si v Bratislaveprevzala najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského výboru – Zlaté kruhy SOV.

V roku 2010 vyhrala anketu o najlepšiu športovkyňu v olympijskej disciplíne Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Obhájila tak svoje víťazstvo z roku 2009.

Stala sa víťazkou novinárskej ankety Športovec roka 2010 a 2014 na Slovensku.

Rodáčka z Ťumeňa

Anastasia Kuzminová, držiteľka olympijského zlata v Soči 2014 a olympijského zlata a striebra v biatlone žien na olympiáde vo Vancouveri 2010, sa narodila 28. augusta 1984. Jej pôvodné ruské meno je Anastasija Vladimirovna Kuzmina, rod. Šipulina a pochádza z Ťumeňa, z vtedajšieho Sovietskeho zväzu (dnešné Rusko), kde vyštudovala právnický inštitút. Po štúdiách na inštitúte určitý čas vykonávala povolanie policajtky, zároveň pôsobila aj ako trénerka biatlonu. Od decembra 2008 má slovenské občianstvo a spoločne s manželom vychovávajú svoje dve deti, syna Jeliseja a dcéru Olíviu.

Sedem juniorských medailí

Trénovať začínala s úplne iným športom. Bol to beh na lyžiach, kde až taká úspešná nebola. Preto jej otec odporučil, aby vyskúšala biatlon. Mala len 15 rokov, keď nastúpila na dráhu profesionálnej kariéry v ruskom národnom biatlonovom tíme, kde dosahovala výborné výsledky v rôznych európskych a svetových súťažiach. Už v roku 2002 sa o nej svet dozvedal. Najprv to bolo na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Ridnaun-Val Ridanna, kde získala 2. miesto v štafete, 5. miesto v stíhacích pretekoch a 8. miesto v šprinte. Postupne začala na sebe dôraznejšie pracovať a o rok neskôr už na Majstrovstvách sveta juniorov v Koščielisku v Poľsku dobehla v šprinte ako prvá, v stíhacích pretekoch druhá a vo vytrvalostných pretekoch sa vytiahla z 20. na druhé miesto. Ako juniorka celkovo získala sedem medailí. V ruskom národnom biatlonovom tíme sa jej darilo až do roku 2006. Vtedy sa ešte stihla zúčastniť Európskeho pohára, zoznámiť sa na sústredení v Rakúsku so svojím budúcim manželom, ktorého si vzala v apríli 2007 a v júni toho istého roku sa už venovala len rodičovským povinnostiam.

Športový talent majú v rodine

V rodine nie je samotná, ktorá má športové nadanie. Anastasiin o tri roky mladší brat Anton Vladimirovič Šipulin je súčasný ruský biatlonista a reprezentuje Rusko. Do rodiny športových talentov patrí aj jej manžel Daniel Kuzmin. Je bývalým ruským a súčasným izraelským reprezentantom v behu na lyžiach. V súčasnosti je jej bežeckým a kondičným trénerom práve manžel, streleckým trénerom je Juraj Sanitra. Servismanmi sú bratia Fabien a Quentin Blondeauovci z Francúzska.

Slovenská hviezda biatlonu

Slovensko začala v biatlone reprezentovať od decembra 2008. Keďže za manželom prišla do Bystrice, pôsobí vo VŠC Dukla Bánská Bystrica. Prvýkrát po dlhšej pauze sa jej nedarilo na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello či na Svetovom pohári v rakúskom Hochfizene. Do formy sa dostala až o rok neskôr. Prišli Majstrovstvá sveta 2009 v Pchjongčchang a Nasťa najviac zahviezdila v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km, kde získala striebornú medailu. Keby nemusela absolvovať dve trestné kolá po tom, ako minula v streľbe v stoji po jednom terči na tretej a štvrtej streľbe, mohli sme sa tešiť zo zlata. Anastasia aj napriek tomu vyrovnala vtedy najväčší úspech slovenského biatlonu v samostatnej histórii. Bolo to zároveň jej vôbec prvé pódiové umiestnenie vo Svetovom pohári (preteky Majstrovstiev sveta boli súčasťou Svetového pohára).

Na snímke slovenská biatlonistka a dvojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová v šprinte žien na 7,5 km 2. kola Svetového pohára žien v slovinskej Pokljuke v piatok 9. decembra 2016. FOTO TASR/STA
Na snímke slovenská biatlonistka a dvojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová v šprinte žien na 7,5 km 2. kola Svetového pohára žien v slovinskej Pokljuke v piatok 9. decembra 2016. FOTO TASR/STA

Prvá zlatá medailistka

Rok 2009 jej okrem prvej zlatej medaily priniesol aj zdravotné problémy. V posledný deň roka si Anastasia stihla zlomiť na ľavej ruke dve záprstné kostičky, keď spadla počas trénovania na sústredení v rakúskom stredisku Obertilliach. Nevinná nehoda si vyžiadala operáciu a neobišlo sa to bez titánových drôtov. Kvôli tomuto zraneniu vynechala aj dva preteky Svetového pohára. Na dráhu nastúpila až o rok neskôr. Zimná olympiáda 2010 vo Vancouveri jej to všetko vynahradila. Čakala ju tam zlatá medaila hneď v úvode šprintových pretekov na 7,5 km. Bola to vôbec historicky prvá zlatá medaila pre Slovensko zo zimných olympijských hier a celkovo druhá medaila vôbec.

Na striedačku s neúspechom

Do série cenných medailí pribudla aj bronzová z Majstrovstiev sveta 2011 v Chanty-Mansijsku za rýchlostné preteky na 7,5 km. Po tomto úspechu prišiel útlm v dosahovaní prvenstiev a lepších výsledkov na súťažiach a Majstrovstvách sveta v biatlone 2012, kde urobila viacero chýb. Smola sa na ňu opäť nalepila aj v nasledujúcom ročníku biatlonských majtrovstiev v Novom Meste na Morave.

Zaslúžené zlaté Soči

Šťastie sa na ňu začalo opäť usmievať hneď v ďalšej sezóne na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči. Tak ako sa jej nedarilo dva roky na spomínaných Majstrovstvách sveta v biatlone, vynahradila si to zlatom v Soči a opäť ukázala, čo v nej je. Možno to bolo pre Nasťu zaväzujúce, keď pred touto zimnou olympiádou predniesla slávnostný sľub samotnému vtedajšiemu prezidentovi Slovenska, Ivanovi Gašparovičovi, spolu s bežcom na lyžiach Martinom Bajčičákom. Zlatú medailu si odniesla z úvodných biatlonových pretekoch šprintu na 7,5 kilometrov. Zvíťazila s časom 21:06,8 min. Táto olympiáda bola jej pamätná aj z iného dôvodu. Nasťu v tejto sezóne dosť potrápila streľba, ale olympiádu odstrieľala ukážkovo čisto, a to tak v ľahu, ako aj v stoji. Nečudo, že jej emócie pracovali naplno, keď sa prostredníctvom RTVS poďakovala celému Slovensku. „Veľmi ďakujem všetkým, ktorí nám verili, ďakujem fanúšikom z celého srdca. Dlho sme v cieli čakali, až neskôr som si uvedomila, že už mi zostane zlato. Dnes mi vyšlo všetko, vravela som, že to príde v správnej chvíli.“

Historicky najlepší víťazný rozdiel

Prekvapeniam v Soči však ešte nebolo koniec. Anastasia Kuzminová si pripísala ďalší svetový rekord, a to víťazný rozdiel medzi ňou a striebornou Oľgou Viluchinovou. Doteraz to je v histórii biatlonu na olympijských hrách najväčší rozdiel. Naposledy v roku 1992 na olympiáde v Alberville vyhrala túto súťaž Sovietka Anfisa Rezcovová pred Nemkou Antje Miserskou-Harveou o 15,9 sekundy. Stala sa tak aj prvou ženou v histórii, ktorá obhájila zlatú olympijskú medailu v niektorej individuálnej biatlonovej disciplíne.

Po dvoch rokoch opäť vo forme

Pamätné Soči ostalo v Nastinej profesnej dráhe vryté doteraz ako jedno z najväčších víťazstiev, ktoré so sebou prinieslo viaceré úspechy v jednom. V roku 2015 Anastasia ostala tehotná, preto vynechala celú sezónu 2014/2015. Posledný rok sa už Anastasia dáva opäť do formy potom, čo v lete v roku 2015 porodila dcéru Oliviu. Dvojnásobná olympijská víťazka verí, že sa po dvojročnej pauze, ktorú jej vyplnili rodičovské povinnosti, vráti späť do svetovej špičky. Jej hlavným cieľom je uspieť na zimnej olympiáde v Pjongčangu 2018, ale potešil by ju aj úspech na MS rok predtým. V jej bohatej zbierke totiž ešte stále chýba zlato zo svetového šampionátu a Majstrovstvá sveta v Hochfilzene. Momentálne má za sebou poriadne zaberačky, najmä v domácich podmienkach. Od augusta 2016 prešla na komplexný tréning, spojila bežeckú a streleckú časť. Podľa jej slov odborné testy naznačujú, že je na tom podobne, ako v predošlých rokoch v rovnakej fáze prípravy.

Koniec kariéry?

V médiách padlo aj slovo koniec kariéry, kde pre nemenovaný denník priznala, že v určite fáze považovala svoju kariéru za uzavretú: „Vážne som si hovorila, že dvakrát ZOH, dve zlaté medaily, druhé dieťa a stačilo, pretože som dosiahla maximum. Úprimne som si myslela, že nastal čas zavŕšiť moju aktívnu činnosť, hoci oficiálne som to neohlasovala… Ťažko však povedať, čo za tým je: zvyk, akoby droga, nedokážem to pomenovať tými správnymi slovami. Už len pozorovať biatlon z odstupu ako fanúšik, sledovať ho v televízii a držať palce obľúbencom je zložité, keď ste to všetko zažívali toľké roky na vlastnej koži. Výrazne to pomkýna byť zase späť. Napokon som sama sebe sľúbila vytrvať do konca olympijského cyklu a pokúsiť sa zrealizovať ambície. Ešte stále mám nenaplnené športové ciele.“ No uvidíme, kam to Nasťa, jedna z najlepších slovenských reprezentantiek biatlonu ešte dotiahne. Držme jej palce.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here