Good Angels je dobrá značka

Medzi najúspešnejšie športové kolektívy Slovenska v novodobej histórii nesporne patria basketbalistky košických Good Angels. Ich jedenásť vavrínov v rade nemá veľa napodobniteľov nielen pod košmi, ale i v celkovom pohľade do slovenského športu ťažko nájdete také úspešné tímy. Posledným majstrovským titulom sa vyrovnali v ich počte taktiež ženskému tímu spod deravých košov – Ružomberku.

0
132

Úspešnú sezónu zhodnotili viaceré osobnosti, či už ich generálny riaditeľ Erik Jendrichovský, alebo pri slávnostných prijatiach rôzni predstavitelia zo športového, no aj verejného života. My sme dali priestor na obzretia sa späť jednej z najmladších hráčok úspešného kolektívu, iba devätnásťročnej Barbore Bálintovej. Minimálne preto, že u nej určite nehovoríme o nejakom samozrejmom stereotype pri získavaní víťazných vavrínov. Veď pre študentku na košickej technike je to zatiaľ iba druhá majstrovská sezóna.

 Vráťme sa o niekoľko dní späť. Už máte dooslavované?

Nebojte sa, nehýrili sme až dodnes. Samozrejme, radosť zo získaného titulu vo mne ešte stále rezonuje. Predsa len som sa na poslednom triumfe pričinila viac ako v premiérovom ročníku, ale sú tu už ďalšie dni, ktoré pohltili nové povinnosti. Aj keď nie priamo na palubovke, zastaviť sa nikdy nesmiete.

 Priblížte nám vašu, doposiaľ ešte len krátku kariéru.

Športujem prakticky od malička. Ako štyriapolročná som začala s krasokorčuľovním, avšak pri sledovaní staršej sestry, ktorá sa už venovala basketbalu, ma ako päťapolročnú zlákala veľká oranžová lopta a odvtedy behám po palubovkách. Vážnejší basket prišiel v sezóne 2011/12 v tíme Danaxu Košice, kde som si odbila extraligový debut práve proti „Dobrým anjelkám“. Asi vo mne niečo videli, lebo do ich žltomodrého dresu som sa obliekla už v nasledujúcom ročníku a v ňom som aj po prvykrát nastúpila v Eurolige proti ruskému Orenburgu. Prvý ženský medzinárodný kôš som zaznamenala v dueli s francúzkym Arase hneď v mojom druhom štarte v najprestížnejšej ženskej súťaži.

_JJJ8306

 Asi to neprišlo iba tak.

Veru, predchádzali tomu roky náročnej prípravy. Ale bavilo ma to, takže sa nesťažujem. A úspechy vždy dávajú zabudnúť na predchádzajúcu tvrdú lopotu.

 Čo pre vás znamenala prvá nominácia do takého úspešného kolektívu?

Veľmi veľa, lebo od malička som o tom snívala a sen sa mi splnil. Neznamená to však koniec driny. Práve naopak. Štart medzi najlepšími vám ukáže, koľko toho treba ešte urobiť, aby ste mohli k úspechom dopomôcť ešte väčším dielom.

 Jedenásť titulov v rade nie je taká bežná záležitosť. Vyrovnali ste sa inému suverénovi zo skorších rokov – Ružomberku. Čo pre vás osobne tento fakt znamená?

Je to veľký úspech, ktorý navždy zostane zapísaný v análoch nášho športu. Je však aj výzvou prekonať ho. Už v najbližšej edícii. Pre mňa sú tie koruny šampiónov významom rovnaké. Stále sú za nimi hodiny driny a litre potu.

 Nie je už otravné hrať takmer stále finále domácej ligy, s malými výnimkami, iba s Ružomberkom?

Práve preto, že je to väčšinou s Ružomberkom, tak sú tieto súboje viac vyostrené. Navyše sú takmer pravidelne vrcholom sezóny. Dôvodom je i fakt, že je to predsa len najväčší dlhoročný rival.

 Dá sa povedať, že ste sa už v ženskom baskete rozpozerali? Môžete porovnávat vaše osobné výkony?

Môžem potvrdiť, že som do ženského basketbalu zatiaľ naozaj iba nakukla. Ale je ešte veľa nespoznaného. Aj preto by mohli moje výkony porovnávať iba tréneri. Ja si to ešte netrúfam. Avšak, v každom ťažkom zápase sa niečo nové naučím a každou sezónou som skúsenejšia. Snáď majú tie výkony stúpajucu krivku.

 Možno by sa zdalo, že posledný ročník nebol až taký suverénny než ten pred ním. Vlani ste dosiahli nielen desiaty domáci titul, ale aj štvrtú priečku vo finálovom turnaji európskej ligy v Jekaterinburgu a aj prvenstvo v medzinárodnej lige. Vy ste si to užili vlani i teraz. Aký rozdiel VIDÍTE v spomínaných sezónach?

Minulá sezóna bola naozaj výnimočná. Nielen pre mňa, ale aj pre klub. A zopakovať to dva roky po sebe je ťažké. Avšak, určite to nepovažujeme za zlú sezónu, pretože sme vyhrali Extraligu, Mel­‑ku aj Slovenský pohár.

 Vo vašej šatni sa za tie dva roky prestriedalo množstvo legionárok. Ako to vnímate vy, domáce hráčky?

Je to súčasouť každého euroligového tímu, že sa v ňom hráčky striedajú. My to nevnímame nejako špeciálne, pretože sme na to všetky zvyknuté. Každý sme nejaký a každý prináša do šatne niečo výnimočné.

 Čo ste si prevzali do svojho hráčskeho repertoáru?

Tieto dve sezóny v euroligovom tíme mi dali naozaj veľmi veľa. Ale, najviac asi to, že som spoznala už dávno overenú pravdu a to, že bez tvrdej práce a práce navyše nebudete najlepší.

_JJJ20523w

 Našli ste si v nich aj hráčsky vzor? Alebo ste mali, či ešte máte, iný?

Keď som bola mladšia, tak mojim vzorom bola Ivana Jalčová, keďže hrala dlhé roky v Košiciach. Momentálne nemám niekoho konkrétneho.

 Medzi odbornou i laickou verejnosťou, ale určite i medzi vami, rezonovala skutočnosť, že najvážnejších súperov Euroligy ste hostili na palubovke v Steel aréne. Boli ste síce doma, ale nie v známom domácom prostredí. Mal tento fakt až taký veľký vplyv, že ste sa dlho nedokázali víťazne presadiť?

V Steel aréne bola perfektná atmosféra, ktorú by sme v našej hale nikdy nezažili. Nebolo to o Steel aréne, ale v nás, že sme k tým zápasom nepristúpili na takej úrovni, ako sme mali.

 Vychádzame z toho, že i vaše zápasy na palubovkách súpera nie sú v známom prostredí a predsa ste sa v nich pred rokom viac presadili. Prečo?

Pretože minulý rok sme mohli v niektorých zápasoch iba prekvapiť. V tom poslednom od nás každý očakával viac a aj súperi sa na nás lepšie pripravili. Možno aj verejnosť čakala, že budeme víťaziť stále. Ale v Eurolige to nie je také jednoduché. A konkurencia nás po minulom roku brala vážnejšie ako predtým.

 Dokázali ste „stilku“ naplniť rekordnými počtami divákov, ale športový úspech to neprinieslo. Nemrzelo vás to dodatočne?

Na jednej strane áno, ale zase na druhej sme zažili niečo nové a skvelé. Možno by sme sa cítili lepšie v našej hale, ale nikto teraz nemôže povedať, že by sme v nej určite vyhrali.

 Ako najúspešnejší košický klub ste absolvovali množstvo slávnostných a spoločenských stretnutí. Ako ste ich vnímali vy?

Každého poteší, keď vás pozvú na nejaké stretnutie a ocenia vašu tvrdú prácu, ktorú robíte po celý rok.

 Po takých návštevách vás spoznalo množstvo nových ľudí. Cítili ste sa už ako celebrity? Nezamávalo to s vami?

Určite to so mnou nezamávalo. A keď ma niekto náhodou spozná na verejnosti, tak ma to len poteší, že ma eviduje.

 V úspešnom tíme ste iba štyri Košičanky. Ako spolu vychádzate, keďže ste približne rovnaká veková kategória? Držíte spolu?

Poznáme sa už viac rokov, hrávali sme spolu aj v mládežníckych kategóriách, takže prirodzene spolu vychádzame najlepšie.

 Čo je predpokladom takto dlho udržiavanej vysokej výkonnosti vášho tímu?

Predovšetkým je to tvrdá práca celého tímu počas celej sezóny.

 Nemáte problémy s motiváciou, keď v našej Extralige ide vlastne stále o vaše povinné výhry?

Pre mňa určite nie, pretože som mladá hráčka a ešte len zbieram skúsenosti. Legionárky s tým môžu mať niekedy problém.

 V sezóne dokážete pravidelne raz nepríjemne prekvapiť. Z čoho pramení taký výpadok?

Aj lepšie tímy ako sme my, dokážu počas dlhej sezóny nepríjemne prekvapiť. Aj tí najlepší môžu mať niekedy zlý deň.

Angels Song

Stručná história klubu Good Angels

Klub, ktorý v súčasnosti účinkuje pod názvom Good Angels Košice je v ostatných desiatich rokoch kráľom slovenskej ženskej basketbalovej extraligy. Jeho vznik sa datuje od roku 2001, keď nadviazal na tradíciu nemenej slávneho celku z metropoly východu – VSS Lokomotíva. Už na konci druhej sezóny sa hráčky „Delty“, ako dodnes basketbalistky Good Angels ich fanúšikovia nazývajú, prebojovali do prvého extraligového finále. V ňom síce vtedajšieho extraligového suveréna z Ružomberka potrápili, no nezdolali. O rok sa však karta obrátila a od tohto momentu Košičanky s prehľadom vládnu slovenskému ženskému basketbalu. Niekoľkokrát síce menili svoj názov v závislosti na hlavnom sponzorovi (Delta Termostav Mráz, Delta V.O.D.S., Delta I.C.P., K Cero I.C.P., K Cero V.O.D.S., Maxima Broker, no od sezóny 2009/10 už iba Good Angels).

Od sezóny 2001/02 až do poslednej 2013/14 získal jedenásťkrát titul Majster Slovenska.Klub je desaťnásobný víťaz Slovenského pohára. V sezóne 2003/04 si premiérovo vyskúšal účasť v Európskom pohári FIBA (v skupine s Mondeville, Benátkami a Záporožím obsadil 3. priečku).

V sezóne 2004/05 prišla nová výzva v podobe účasti v prestížne Eurolige, v ktorej sa pri premiére klub prebojoval až do osemfinále. Vyradil ho až ruský tím VBM­‑SGAU Samara.

2006/07: Po druhýkrát sa predstavil v Európskom pohári FIBA a v ňom sa jeho púť skončila až v osemfinále na ruskom tíme Čevakata Vologda, na družstve, ktoré sa medzičasom stalo najväčším „dodávateľom“ hráčok do slovenskej reprezentácie.

2007/08: Pod názvom Kosit 2013 sa klub vrátil na „euroligovú“ scénu, no žreb mu do cesty postavil silných súperov už v základnej skupine (medzi nimi bol aj neskorší úspešný obhajca prvenstva Spartak Moskovská oblasť), v ktorej napokon obsadil 5. pozíciu. Tento ročník sa zapísal do klubovej kroniky rekordnou diváckou návštevnosťou Euroligy proti Spartaku – 7 125 divákov.

2008/09: Pod názvom Maxima Broker sa v Eurolige napriek opäť náročnej základnej skupine prebojoval do osemfinále, kde ho zastavil španielsky Ros Casares Valencia.

2009/10: Z hráčok sa stali Dobrí anjeli a s novým názvom prišli aj najlepšie výsledky v histórii klubu. V Eurolige sa prebojovali až do štvrťfinále, v ktorom bol nad jeho sily ruský gigant UMMC Jekaterinburg.

2010/11: Po tretíkrát v rade sa klub prebojoval aspoň medzi 16 najlepších európskych tímov. Euroligové maximum z predchádzajúcej sezóny mu neumožnil zopakovať francúzsky Bourges.

2011/12: V náročnej základnej skupine Euroligy obsadil klub 3. pozíciu za favorizovanou dvojicou Spartak Moskovská oblasť a Wisla Can­‑Pack Krakov, no v boji o postup do Final Eight sklonil hlavu pred ruským celkom UMMC Jekaterinburg. V slovenských súťažiach však premožiteľa nenašiel ani v jedinom zápase a finálový triumf nad MBK Ružomberok v pomere 3:0 na zápasy tak zavŕšil len druhú tzv. „perfect season“ (teda sezónu bez jedinej prehry) v histórii klubu.

2012/13: Táto sezóna sa do klubovej kroniky zapíše ako doposiaľ najúspešnejšia. Tímu z Košíc sa podarilo vyhrať základnú skupinu Euroligy FIBA, v ktorej predstihlo napríklad aj turecký veľkoklub Fenerbahce Istanbul. 12. 12. 2012 zaznamenali „žlto­‑modré“ historicky prvý triumf v najprestížnejšej súťaži starého kontinentu nad ruským celkom, keď doma zvíťazili nad Orenburgom 77:67. Ešte pamätnejším dátumom sa stal 22. február 2013, keď tím úspechom na pôde španielskej Salamancy zavŕšil dlhoročnú snahu o postup na finálový turnaj Euroligy. Celok pod vedením trénerského dua Maroš Kováčik – Peter Jankovič však pokračoval v prekvapovaní súperov a výsledkom jeho ťaženia bolo konečné 4. miesto. Mimoriadne úspešný ročník zakončil tím účinkujúci pod názvom Good Angels celkovým triumfom v premiére súťaže MEL, v ktorej sa predstavili družstvá z Maďarska a Slovenska. Vo vyvrcholení jej finálového turnaja, ktorého hostiteľom sa aj na základe víťazstva v základnej fáze stali práve Košice, dokázali hráčky Good Angels zdolať aktuálneho maďarského šampióna zo Šopronu po výsledku 62:58.

2013/14: Okrem obhajoby domáceho majstrovského titulu jubilejným desiatym víťazstvom v Slovenskom pohári, prišlo znovu k posunutiu diváckeho rekordu. Zápas proti Jekaterinburgu sledovalo 7 855 divákov a o necelý mesiac stúplo toto číslo v súboji s francúzkym Tango Bougers až na cifru 8 587.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ