Káčer na bicykli

Prvý augustový týždeň sa uskutoční tretí ročník akcie s názvom Káčer na bicykli. Peter Káčer bude tentokrát na cestách po východnom Slovensku. Všetky vyzbierané peniaze pôjdu na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v neľahkej situácii. Pán Káčer i napriek svojmu hendikepu športuje a je inšpiráciou pre mnohých ľudí. O nadácii TA3, pripravovanej akcii i o tom, ako a koľko trénuje sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

0
328

 

Na začiatok ma zaujíma, ako ste sa vlastne dostali k nadácii a ako vznikla?

Televízia TA3 bola svedkom veľkých povodní v roku 2010, ktoré vyvolali u ľudí obrovskú vlnu spolupatričnosti a ochotu pomôcť. Keďže reportéri televízie boli priamo v dejisku diania, vznikla myšlienka ľudí nielen informovať, ale aj pomôcť. Preto vlastne vznikla verejná zbierka – tých zbierok bolo v tom čase veľmi veľa, pretože každý sa snažil ľuďom, ktorí prišli vďaka povodni o domy a celé majetky, pomôcť a priložiť ruku k dielu. Zbierka TA3 bola v tom čase najúspešnejšia, vyzbieralo sa veľa peňazí, ktoré putovali na pomoc konkrétnym rodinám, ktoré sa ocitli v neriešiteľnej situácii. Keď táto akcia skončila a všetky peniaze sa rozdali, tak TA3 začala rozmýšľať nad tým ako ďalej – jedna vec bola jednorazová akcia, ktorá pomohla mnohým ľuďom, ale na druhej strane je tu stále mnoho problémov, ktoré treba riešiť priebežne a takisto sa na našu televíziu obracalo množstvo ľudí, ktorí žiadali o pomoc. Všetko však musí mať svoje pravidlá, a preto sa rozhodlo, že sa založí nadácia, ktorá bude pomáhať. Keďže mňa ľudia v mediálnom prostredí poznali z mojich predchádzajúcich akcií, oslovili ma s otázkou, či im s nadáciou pomôžem a budem ju viesť.

Na začiatku v roku 2011, keď nadácia vznikla, to boli len dva papiere – pridelenie IČO a stanovy. (smiech) Vtedajší pán riaditeľ ma oslovil so slovami: „Keď chceš, tak tu máš a rob, čo vieš.“ Ja považujem takéto veci za obrovské výzvy, lebo v podstate staviate na zelenej lúke.

Akou formou sa dá prispievať?

Máme niekoľko možností. Rozbehli sme akciu SMS mesačne, čiže ak raz pošlete esemesku na číslo 832, operátor vám bude automaticky každý mesiac strhávať jedno euro. Ďalší spôsob je forma individuálnych darov – síce ich nie je veľa, ale, ako hovorím, každé euro je dobré a za každé sme vďační. Poslednou formou je aktivita, ktorá dala nadácii akýsi druhý dych a je to akcia Káčer na bicykli, ktorou oslovujeme širokú verejnosť a ukazujeme konkrétne príbehy. Čiže snažíme sa  zbierať peniaze nie preto, aby sme ich zbierali, ale preto, aby sme pomohli konkrétnym ľuďom. Verejnosť vidí, kam peniaze idú, komu sa pomáha a koľko presne tá či oná rodina potrebuje. Je to preto, lebo, bohužiaľ, pri mnohých organizáciách tohto typu sa stretávame s tým, že neexistuje spätná väzba. Všetky dary, ktoré od nás odišli, sú uverejnené na našej stránke a existuje aj relácia Cesta do života, v ktorej každý mesiac ukazujeme konkrétny príbeh, ako ľudia žijú a aké majú problémy. Naša teória je, že ak človek chce, je jednoduchšie mu trocha pomôcť, dať mu možnosť a ukázať správny smer. Niekedy stačí len pár eur na to, aby sa človek vedel začleniť a napredoval.

Ide nám o to, aby ľudia videli, že spoločnosť je rôznorodá a nie je to len o telesných postihnutiach, ale aj o ekonomickej a sociálnej situácii, do ktorej sa ľudia často dostanú nie svojím pričinením. Rozdeľujeme ich do troch skupín – sú to rodiny, ktoré sa dokážu popasovať so svojimi problémami, ale potrebujú malú pomoc. Ďalšou skupinou ľudí sú dospelí ľudia a seniori, na ktorých sa nejak zabúda – pretože väčšina organizácií pomáha deťom a na deti, ktoré vyrástli a majú tie isté problémy, ako keď boli deťmi, sa nemyslí – to sa týka zdravotnej stránky, no pomáhame aj ľuďom s problémami v ekonomickej a sociálnej oblasti.

20150731_22

Keďže názov akcie je Káčer na bicykli, nedá mi neopýtať sa, prečo ste si vybrali práve tento druh športu?

Vybral som si ho kvôli tomu, že ja veľa športov robiť nemôžem a dokonca aj tá cyklistika je tak trošku obmedzená, pretože nemôžem jazdiť na klasickom bicykli, ale na trojkolke. Mne však klasická trojkolka úplne nevyhovovala, a keď som objavil špeciálne upravený bicykel nazývaný aj „lehokolo“ a po prvýkrát som ho vyskúšal, tak som z neho nechcel zliezť. (smiech) Vtedy som si povedal, že to bude niečo, čo ma bude baviť a ešte v tej dobe nebolo o nejakej akcii Káčer na bicykli ani chýru, ani slychu. Som človek, ktorý má rád výzvy, a tak som si povedal, že prejdem z Bratislavy do Revúcej, kde mám kamarátov a dobre sa tam cítim. Spýtal som sa kolegu, či mi bude robiť sprievod, lebo predsa len som nechcel ísť úplne sám. Keď sme to rozoberali, tak nám napadlo, že by sa s týmto nápadom dalo pekne pracovať a nebude to len akcia dvoch bláznov, ktorí sa vyberú cez celú republiku, ale mohli by sme tomu dať hlbší zmysel. Keď sme to predložili vedeniu televízie, boli z toho nadšení a vtedy vznikla myšlienka ísť z Bratislavy do Košíc, čo bol prvý ročník tejto charitatívnej akcie, vtedy ešte s názvom Naprieč Slovenskom bez obmedzení, aj keď nikto tomu nepovedal inak ako Káčer na bicykli (smiech), tak sme to premenovali.

Onedlho sa bude konať tretí ročník, kam sa vyberiete tentoraz a koľko celá akcia trvá?

Celá akcia je rozložená na 7 dní, počas ktorých sa bicykluje. Prvý rok, ako som už spomínal, bola trasa Bratislava – Košice, druhý ročník to bola cesta z Bratislavy do Vysokých Tatier, tretí ročník bude okruh po východnom Slovensku, keď štart aj cieľ bude na Štrbskom Plese. Navštívime mestá ako Bardejov, Stará Ľubovňa, Snina, Košice, Prešov, Levoča a Poprad. Každý deň sa bicykluje pre jeden konkrétny príbeh, ktorý sme vybrali. Pevne veríme, že budeme mať dostatok financií, že dokážeme podporiť aj ďalšie projekty. Cieľom je pomôcť nielen ľuďom, ktorých príbehy boli vybrané, ale aj ostatným, ktorí požiadali našu nadáciu o pomoc.

20150727_122

Aké príbehy ste vybrali pre tento rok?

Rozdelil by som ich do troch kategórií. Prvou sú ľudia, ktorí žiadajú o príspevok na rehabilitáciu v Adeli centre v Piešťanoch – tých je veľmi veľa, pretože tá rehabilitácia je síce namáhavá, ale je účinná a čím je človek mladší, tým môže dosahovať lepšie výsledky. Vybrali sme troch ľudí: jedno dieťa, jeden tínedžer a jedna dospelá osoba. Potom je to príbeh rodiny, v ktorej majú dve dcéry a obe trpia cystickou fibrózou a potrebujú prerobiť byt, aby vedeli doma cvičiť a mohli normálne existovať. Potom je tam organizácia, ktorá pomáha rodinám a deťom, ktoré prešli rakovinou, čiže sa snažia vytvoriť ďalšie prostredie pre tieto deti, nazval by som to doliečovacie centrum. Ďalší príbeh je o človeku, ktorý je napriek svojmu ťažkému telesnému postihnutiu športovo aktívny a chcel by handbike, čiže sa vraciame k celej podstate tejto akcie, a to je pomáhať pohybom ostatným. Posledný príbeh je o pomoci DSS Dómu Svätej Alžbety v Starej Ľubovni, kde sú deti aj dospelí s kombinovanými postihnutiami, pre ktorých sa zbierajú prostriedky na dovybavenie zariadenia.

Tieto príbehy sú v podstate ukážkou toho, aké príbehy k nám chodia a je ich tak nesmierne veľa, že bolo veľmi ťažké spomedzi nich vybrať len sedem. Samozrejme, že pomáhame ľuďom počas celého roka, nie je to len o jednej akcii, každý mesiac vysielame, ako som už spomínal, reláciu Cesta do života, ku koncu roka máme špeciálnu časť s názvom Návraty, kde môžu ľudia vidieť, ako sa rodinám pomohlo.

Keďže ste momentálne v príprave, chcem sa spýtať, koľko tak dáte kilometrov denne alebo ako vaša príprava prebieha?

Rozdelil by som to na dve fázy. (smiech) Prvou je trojtýždňový pobyt v Adeli centre v Piešťanoch, kde sa špeciálne na moju diagnózu robí fyzio-rehabilitačná terapia. Keď  skončím s cvičením, tak chodím bicyklovať. Mám taký kopec, kam chodím trénovať, dávam si ťažšie a ťažšie záťaže, aby som sa pripravil na akciu. Druhá časť prípravy spočíva v tom, že od januára tohto roka chodím trikrát do týždňa do posilňovne, trikrát do týždňa cvičím aj doma a od momentu, keď sa dalo vyjsť von na bicykel, chodím bicyklovať a denne robím takých 60 až 70 km. Je to náročné, pretože je to už tretí rok za sebou a občas už mám toho dosť. Ale ako moje okolie hovorí: „Čo si si vymyslel, to máš.“, tak v podstate sa nemôžem na nikoho sťažovať. (smiech)

20150728_62