Ľudia tu na titul čakali dlhé roky, ale vyplatilo sa. Skúsený slovenský hokejista približuje cestu za vytúženou majstrovskou korunou

Českým hokejovým majstrom sa pre ročník 2016/17 stalo družstvo HC Kometa Brno. V juhomoravskej metropole sú najrýchlejšou kolektívnou hrou na svete priam posadnutí, o čom sa v posledných dňoch naplno presvedčil aj slovenský legionár JOZEF KOVÁČIK. Pozitívnu rolu hralo v majstrovskom ročníku skúseného obrancu aj jeho obľúbené číslo 6 – jednak ho nosí na drese a najmä, vytúženého titulu sa dočkal s Kometou vo svojej šiestej sezóne. O svoje dojmy z tohto úspechu sa podelil v exkluzívnom rozhovore.

0
44

Cesta za titulom:

HC Kometa Brno získala extraligový titul po dlhých 51 rokoch, pričom si tak pripísala v poradí dvanástu majstrovskú korunku. Na ceste za vytúženým cieľom zdolala partia okolo hviezdneho Martina Erata najprv vo štvrťfinále favorizovanú pražskú Spartu (4-0 na zápasy), v semifinále si poradila s nabudeným Hradcom Králové (4-2) a vo finálovej sérii až prekvapivo rýchlo porazila aj tím Bílí Tygři Liberec (4-0).

Okrem Kováčika pôsobia v tíme aj ďalší Slováci: brankár Marek Čiliak, obrancovia Peter Trška a Tomáš Malec, ako aj útočník Marcel Haščák.

Majstrovský titul si pred desiatimi rokmi vybojoval v slovenskej Extralige aj so Slovanom Bratislava. Česká najvyššia súťaž je však kvalitnejšia, navyše k Brnu máš hlboký vzťah. Je teda toto tvoj najväčší úspech v hokejovej kariére?

Áno, je to pre mňa jednoznačne najväčší úspech kariéry. So Slovanom som prežil krásne chvíle a krásne boli vtedy aj majstrovské oslavy, ale Brno…Každý hráč by to mal aspoň raz zažiť. Keď ťa pri oslavách vítajú na ulici davy ľudí a potom na námestí ťa čaká ďalších 12 tisíc fanúšikov, tak to je hotové ´české Nagano´. To bol extrém (úsmev).

Ihneď po zisku titulu si bez nejakého vykrúcania povedal, že sa chystáš poriadne bujaro oslavovať. Ešte pokračuješ v oslavách?

Prvé štyri dni som oslavoval a potom som si dal deň pauzu. Žijem v Moravanoch u Brna a dnes som doniesol ukázať pohár aj sem do dvoch pohostinstiev tunajším ľuďom, prišli sa však pozrieť aj stovky ďalších, ktorí boli zvedaví a chceli sa pofotiť. Chcel som sa im nejakým spôsobom odvďačiť, nech si to užijú s nami. Navyše prišli so mnou aj spoluhráči Marek Čiliak a Tomáš Malec a ľudia tu z toho mali fakt veľkú radosť.

 Ak by si mal „vypichnúť“ nejaký rozhodujúci moment alebo momenty počas play-off, tak ktoré by to boli? Kde sa to lámalo?

Samozrejme, prelom bolo štvrťfinále so Spartou Praha. Vyhrali sme prvý zápas, to bolo veľmi dôležité. Nečakane aj druhý. Tam sa mi dokonca podarilo rozhodnúť ten zápas v predĺžení, takže boli (Sparťania) extrémne nalomení a celú sériu sme zvládli na 4-0. To nikto nečakal, že Spartu porazíme aj tretí raz v play-off. Hrali sme proti nim v troch prípadoch a zakaždým sme ich zdolali. Každý si už pomaly myslel, že teraz nás už Sparta vyradí. Skrátka, že končíme a máme po sezóne. Čiže tento postup nás dosť nakopol.

Potom prišiel Hradec Králové, ktorý nás trošku potrápil, ale v tej fazóne, v akej sme hrali, nemal na naše mužstvo.

A finále už každý vie, ako dopadlo. Zase boli veľmi dôležité prvé dva zápasy u nich, ktoré sme zvládli.

Opäť sa na mňa trošku usmialo šťastie, keď som prihrával na rozhodujúci gól Marekovi Kvapilovi v predĺžení a naklonili sme si to ´šťastíčko´ na svoju stranu. Išli sme domov teda s vedením 2-0 na zápasy a vraveli sme si, že musíme zvládnuť ešte aspoň jeden.

Chvalabohu, vyšlo to tak, že sme vyhrali oba. A vyhrať finále pomerom 4-0 na zápasy…No nedokážem to ani opísať. To sa mi ani nesnívalo.

S Kometou si mal už predtým v zbierke striebornú i bronzovú medailu, pričom majstrovskú korunu ste dobyli až tento rok. Bol toto naozaj najlepší káder, aký sa v klube počas tvojho pôsobenia zišiel? Alebo ste mali rovnako silný mančaft aj v minulosti, no chýbalo akurát viac šťastia?

Bez debaty prišli veľké mená. Či už Marek Kvapil alebo Martin Erat, Zaťovič. Jakub Krejčík nám strašne pomohol, ktorý prišiel tesne pred play-off. Jeho angažovanie bol veľký prínos. Čilo (brankár Marek Čiliak – pozn.red.) chytal neskutočne, to bola bomba. V každom prípade bol káder nabitý a bolo ťažké nájsť si vôbec miesto v zostave, lebo mená boli obrovské.

Keď som však došiel prvú sezónu sem do Brna a z 10. miesta sme sa cez predkolo play-off dostali až do finále, tak jediný problém vtedy bol, že sa nám vo finálovej sérii zranilo asi 6-7 hráčov, ktorí boli kvalitní a vypadli tým pádom zo základnej zostavy. Inak si myslím, že by sme tie Pardubice vtedy porazili.

Tento rok sme mali ale natoľko široký a kvalitný káder, že aj keď sa zranili 4 hráči, tak tí ostatní ich vedeli plnohodnotne nahradiť.

A prídu pred novou sezónou aj ďalšie posily zvučného mena? Prípadne príde k navýšeniu rozpočtu zo strany vedenia?

Netuším, aké má vedenie plány s rozpočtom (smiech). Nie je to ale iba o majiteľovi. Je to o všetkých sponzoroch a aj ostatných ľuďoch, ktorí do toho dávajú ozaj všetko. Čakali síce dlhé roky, ale vyplatilo sa to.

V Brne to robia správni ľudia a robia to ozaj výborne. A možno to je práve jeden z tých rozdielov, ktorý sa u nás na Slovensku ťažko chápe.

Poviem to tak, že za šesť rokov som tu nečakal na jedinú výplatu, niektoré som dostal dokonca v predstihu. To sa mi na Slovensku, bohužiaľ, nestalo. Musím použiť to slovo bohužiaľ, no je to tak.

Vieš už, kedy začínate s prípravou na nový ročník?

To sa ešte nevie. Teraz máme oslavy. O dva dni máme poslednú akciu, kde by sme mali dostať aj nejaké plány.

Každopádne cieľ je jasný – chceme obhájiť titul. Či sa nám to podarí, je vo hviezdach, ale radi by sme si zopakovali oslavy aj o rok.

Ty osobne máš s Kometou ešte dokedy platný kontrakt?

Zmluvu mám podpísanú na dva roky, ale uvidíme ešte, ako budú veci pokračovať. Dúfam, že nejaké veľké zmeny sa robiť nejdú, no človek nikdy nevie.

Ani v pokročilom hokejovom veku ti ale motivácia do ďalšej hokejovej roboty nechýba, však?

Mal som vlani nejaké zdravotné problémy, no veľmi mi pomohol náš nový kondičný tréner Miloš Peca, ktorý ma dal dokopy a dnes som na 95% zdravotne v pohode. Cítim sa fajn, ide už len o to kvalitne v lete potrénovať. Nemyslím si, že mám ešte až taký strašný vek, aby som nemohol na tejto úrovni 1-2 sezóny odohrať.