Nežné žieňa so silou valibuka: Je to paráda, keď aj žena môže preukázať silu, ktorú nikto neočakáva

Prišla, videla, zvíťazila...a rozhodla sa rozvíjať svoj nesporný talent aj ďalej. Mladá talentovaná športovkyňa REBEKA MARTINKOVIČOVÁ dáva namiesto „špacírovania sa“ po nákupných centrách prednosť činkám a tvrdému tréningu. Sympatická mladá žena sa totiž venuje netradičnému armwrestlingu, teda pretláčaniu rukou. Väčšinu chlapov pretlačí bez väčších problémov, obzvlášť, keď sa bavíme o medailistke z európskych či svetových šampionátov. Ako však vraví, podobné situácie berie vždy s úsmevom.

0
386

Asi sa ani inak nedá začať…Prečo si sa rozhodla pre vyslovene mužský šport ako je armwrestling?

K tomuto netradičnému silovému športu som sa dostala pred vyše šiestimi rokmi. V prvom rade to bolo vďaka mojej pani telocvikárke na strednej škole, ktorá každoročne robí na škole triedne kolá medzi žiakmi. S mojou prirodzenou a vrodenou silou som pretlačila všetky spolužiačky a neskôr aj ostatné dievčatá na školskom kole. Tým som sa kvalifikovala na stredoškolskú súťaž – Silná ruka stredných škôl.

Počínala som si na nej skutočne úspešne. V krajskom kole som skončila tretia a na celoslovenskej súťaži druhá. Dovtedy som o pretláčaní nevedela nič. Začala som sa o to zaujímať a už na druhý deň po 2. mieste som sa hlásila na úvodnom tréningu.

Prvý taký úspešný medzník prišiel v roku 2012, keď som štartovala ako nováčik na ME a raketovým nástupom som si siahla na zlato v ľavej ruke a striebro v pravej ruke. A tu sa začala moja cesta, moja športová kariéra.

Takže to bolo také rýchle a priamočiare?

Zhruba pol roka po Silnej ruke prebiehal vo mne vnútorný boj medzi atletikou a pretláčaním rukou. Dva roky som šprintovala, pôsobila som v klube Slávia UK Bratislava pod Lafranconi. Jedného dňa mi tréner atletiky zahlásil, že mám silné ruky a ideme vrhať guľou. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo a vybrala som si pretláčanie rukou. Viacerí ľudia ma odhovárali – vraj to nie je populárne, nikto to nepozná a nebudem si tým zarábať. Už v tej dobe som cítila, že robím správne rozhodnutie, nenechala som sa nikým odbiť.

Ako reagovali rodičia, respektíve tvoje najbližšie okolie? Neboli zhrození a nesnažili sa ťa odhovoriť? Alebo naopak, hneď od začiatku ťa podporovali?

Moje prvé stretnutie s týmto športom bolo pozitívne, hneď mi bola podaná pomocná ruka. Ako som už spomínala, hneď po prvej súťaži, som sa išla pozrieť na prvý tréning. V prvom momente ma nikto neodrádzal. Ja som mala, a aj mám podporu vo svojich rodičoch, za čo im veľmi ďakujem, a tak ako verili vo mňa vtedy, tak mi veria aj teraz a podporujú ma vo všetkom.

Neskôr sa človek stretne so všetkým. Jasné, že sa našli ľudia aj v mojom okolí, čo ma chceli od toho odradiť a odhovárali ma argumentmi ako napríklad, že to nie je vhodné pre ženu, že je to nepopulárny šport atď. Ale mňa to neodradilo, pretože som sa v tomto športe našla, objavila som v sebe talent, ktorý chcem v sebe rozvíjať a určite vo všetkom pokračovať.

dsc_0506Väčšina ľudí môj šport ani nepozná, málokedy sa stretnem, že niekto o mojom športe čosi vie, pretože viacerí ho majú skôr zadefinovaný ako „krčmový“ šport.

Je to v podstate veľmi smutné, pretože za vyše 20-ročnú existenciu, čo tento šport existuje na Slovensku, sme priniesli už cez tristo medailí z vrcholných podujatí.

Dá sa pretláčaním rukou aj uživiť? Existujú profesionálni armwrestleri?

Tým, že patrí medzi neolympijské, neprofesionálne športy, nie je možné sa ním uživiť. Aspoň na Slovensku. Je to začarovaný kruh, pretože armwrestling nie je populárny a tým pádom je veľmi náročné nájsť sponzora. Ale človek sa nevzdáva, preto som vďačná za každú možnosť, ktorá sa mi naskytne, keď môžem trošku tento šport predstaviť a priblížiť ľuďom u nás.

A čo sa týka profesionálnych armwrestlerov, tak existujú, najmä v USA. Tam sa dá uživiť armwrestlingom. Okrem toho existujú súťaže, ktoré sú za víťazstvo veľmi vysoko peňažne ohodnotené ako napr. Zloty Tur, čo je naozaj veľmi prestížna súťaž.

Ako často trénuješ? Líši sa tvoj tréning v závislosti od fázy prípravy?

Trénujem 4 až 5-krát do týždňa, z toho raz mám sparring za stolom. Vždy záleží od náročnosti tréningov. V deň, keď netrénujem, tak si idem zaplávať alebo zabehať, pretože touto formou si regenerujem telo a veľmi mi to pomáha. Taktiež robím strečing.

Tréningy mám zamerané buď na rozvoj sily, kondície, na posilnenie celého tela a potom sú to technické tréningy, či už za stolíkom alebo za kladkou, kde rozvíjam a trénujem rôzne rotácie a smery v zápästí.

Na tréningoch nadvíham pomerne veľa kíl, ale vždy záleží, aký cvik idem cvičiť a akú mám nastavenú svoju hranicu, tzv. maximálny objem pri danom cviku, ktorý sa snažím stále posúvať a zlepšovať. Vždy, ale dodržujem postupnosť – pyramídu. Aby to malo efekt, ale aby si človek neublížil.

Tréningy sa neskladajú len čisto z cvikov s činkami alebo na posilňovacích strojoch, ale tak ako každý šport má svoje tréningové špecifiká, tak ho má aj pretláčanie rukou. Máme veľa cvikov, ktoré využívame špeciálne na zosilnenie zápästia, prstov, predlaktia, celej ruky. A taktiež máme aj technické tréningy, ktoré sú za stolíkom a za ním si ukazujeme rôzne situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť v zápasoch. Preberáme a pozeráme videá zo zápasov a dopodrobna ich analyzujeme, kde sledujeme techniku a celkové správanie sa súpera. Doslovne si súpera napozerám. Tým, že v pretláčaní rukou máme veľa techník ako je vrch, spodok, kladivo, bok, tak je veľmi dôležité si to za stolíkom neustále skúšať a opakovať.

Posledné, čo sa snažím rozvíjať je psychika. Psychika v mojom športe zohráva veľkú rolu. Pritom na ňu veľa armwrestlerov zabúda. Veľa razy človek zohráva väčšie boje sám zo sebou, ako za stolíkom a nesmiete podľahnúť ničomu a nikomu. Dôležité je veriť sám sebe a najmä veriť si – to je základ úspechu!

kllubOdkedy-dokedy trvá tvoja sezóna? Lepšie povedané, v ktorom období roka mávaš vrchol sezóny?

Sezóna začína na jeseň, kedy štartuje Slovenská národná liga a vzápätí sa v období september – október každoročne konajú majstrovstvá sveta. Potom je v kalendári veľa medzinárodných súťaži, či už v novembri Judgement Day v Budapešti, alebo Zloty Tur v Poľsku. Po novom roku pokračujú kolá Slovenskej národnej ligy, v marci sa potom každoročne koná v Senci Senecká ruka, čo je prestížna medzinárodná súťaž s dlhoročnou tradíciou.

V tomto období máme aj MSR seniorov aj juniorov a v termíne máj – jún sa konajú každoročne majstrovstvá Európy.

Moja sezóna trvá celý rok, ale vrcholmi sú určite obdobia, keď sa konajú MS a ME.

Aké zranenia najčastejšie hrozia pri tomto športe? Prekonala si už aj nejaké vážnejšie zranenie?

Z tých vážnejších zranení sú to určite zlomeniny, ktoré vznikajú najmä na ramennej kosti, veľmi častá je špirálovitá zlomenina ramennej kosti, ďalej môžu byť aj zlomené články prstov a potom také bežné, čo trápi asi väčšinu armwrestlerov – chronické zápaly v oblasti vnútornej strany lakťa, kde svalové úpony najviac trpia. Ide o tzv. golfový lakeť. Takisto sa vyskytujú aj utrhnutia úponu bicepsového svalu.

Našťastie, mňa zatiaľ obišlo vážne zranenie. Jediné s čím sa občas trápim sú práve tie zápaly z vnútornej strany lakťa a to najmä na pravej ruke. Problémy cítim najmä po veľkých šampionátoch a po veľkej záťaži. A ešte ma obťažujú ´trigger pointy´, ktoré mi robia neplechu vo svaloch, ale mám starostlivosť fyzioterapeutky, ktorá sa o moje ruky stará.

Hlavne sa ale snažím svoje telo počúvať. Chcem tým povedať, že keď cítim, že už je toho veľa, tak radšej netrénujem bezhlavo, lebo v niektorých prípadoch menej je viac. A treba to vedieť odhadnúť, aby si človek neublížil, lebo zranenie vám vystaví stopku.

Čo armwrestling a doping? Myslíš, že sú medzi vami aj kolegovia, ktorí „niečo berú“ a tým pádom poškodzujú podstatu a čistotu športu?

Toto je otázka, na ktorú nech si každý športovec odpovie sám. Je to odpoveď jeho svedomia. Ja tu nie som od toho, aby som niekoho súdila. Vždy hovorím, každý sme si strojcom svojho šťastia a čo sa týka športu a dopingu, tak najmä svojho zdravia. Šport bude vždy, bohužiaľ, spojený aj s touto zlou stránkou.

Je veľmi ťažké hovoriť, či niekto dopuje alebo nedopuje. Ale jedna vec je istá, že doping kazí a špiní filozofiu i myšlienku fair-play. A poviem vždy a každému, že akonáhle by som mala užiť doping, tak končím so všetkým. Nevedela by som sa na seba pozrieť do zrkadla. Je to ´svinstvo´, ktoré nielenže pošpiní podstatu samotného športu, ale najmä ničí telo a už spomínané zdravie športovca.

Snáď to nevyznie úplne zvláštne, ale pomáha ti pri súťaži, keď ti je súperka nesympatická? Máš vtedy ešte extra motiváciu zdolať ju?

Toto nikdy pre mňa nebol pri súťaži zohrávajúci faktor, ktorý by mi mal pomáhať. Skôr sa spolieham na to, že počas súťaže si svoje súperky nevšímam a hlavne niektoré sú veľmi čitateľné. Najmä svojím správaním, mimikou, rečou tela. Je ľahké ich prekuknúť, a preto sa snažím pôsobiť pokojne a koncentrovane, tzv. poker face.

Ono je to pritom veľmi ťažké, pretože vo vnútri idem vybuchnúť, je to neskutočný adrenalín, ale na súperky tá nečitateľná tvár zaberá. A keď sa už schyľuje k zápasu a cítim už na úchope, že súperka je silná, snažím sa nespanikáriť a len sa koncentrovať a ísť si skrátka to svoje, to čo mám silné a natrénované.

momentka-zo-zapasuNeotravujú ťa už klasické chlapské reakcie typu „teba by som naštvať nechcel“, prípadne ´ty si asi rešpekt doma zjednáš rýchlo´ alebo niečo podobné?

Nie, neotravujú ma. S týmito frázami sa stretávam veľmi často, ale vždy poviem, že aj keď sa venujem silovému športu, tak som úplne nežné žieňa. Niekedy nechcú veriť, že práve ja sa venujem takémuto športu. Absolútne si môj zjav a postavu nedajú do súvisu s pretláčaním. V civilných šatách, keď som oblečená, väčšinou si všimnú, že mám vyšportovanú postavu, ale nikdy to nepripisujú armwrestlingu.

Keď už príde k tej situácii a moja bežná odpoveď je, že aktívne sa venujem a reprezentujem našu krajinu v tomto športe, tak to by ste ich mali vidieť. Niektorí sa ma zľaknú v dobrom slova zmysle, ale najmä tomu nechcú uveriť. No a potom sa nájdu takí, čo si to aj chcú vyskúšať a chcú si zmerať sily. Môj názor je, že to vnímajú pozitívne a hlavne je to paráda, keď aj žena môže preukázať silu, ktorú nikto z nich neočakáva. Takže sú to pre mňa vždy veľmi príjemné a zábavné chvíle spojené najprv s údivom a prekvapením a na záver smiechom. (úsmev)

A aké budú športové ciele v roku 2017?

Rokom 2017 vstupujem medzi ženy a už teraz sa na to teším. Viem, čo je predo mnou, na čom musím popracovať. Mám veľkú motiváciu a strach dávam bokom. Aj teraz na MS v Blagoevgrade som dokázala sama sebe, že karty môžem zamiešať. Dve 5.miesta mi dodali veľa viery a motivácie a ako povedal aj viceprezident našej asociácie Ľubomír Jagnešák – on verí, že na seniorskú medailu si siahnem, že tam vidí veľký potenciál.

Tieto slová si vážim a verím, že ich naplním. Takže uvidíme, čo ´seniorky´ prinesú, ale jedno viem isto, že bojovať budem s pokorou a so cťou, pričom strach a rešpekt zo súperiek dám bokom a pôjdem na to. Lebo ako hovorí moja mamina: ´Ten kto sa bojí, nech nechodí do lesa.´ Čiže v tomto prípade za stolík. V roku 2017 budú ME na prelome mája a júna v Katoviciach v Poľsku a MS budú v Budapešti v Maďarsku.

VRCHOLY SÚŤAŽNEJ KARIÉRY:                                                           

ME, MS / rok  / Miesto / Umiestnenie – ľavá a pravá ruka

tabulka