Patríte k lenivcom aj vy?

Lenivosť dostane z času na čas každého z nás. Niektorí ľudia patria do skupiny permanentných lenivcov, iným sa nechce kvôli momentálnemu fyzickému či psychickému vyčerpaniu. Čo stojí za lenivosťou a ako ňou bojovať ak už sa vymyká spod kontroly?

0
11544

Lenivosť je neprajníkom úspechu. Občas sa to stane každému. Skrátka sa nám nechce a k určitým činnostiam sa jednoducho musíme dokopať. Samé sa nič neurobí, no niekedy nemáme chuť vstať a pustiť sa do činnosti, ktorú je potreba urobiť. Často môže ísť o psychickú či fyzickú vyčerpanosť. Tu je potrebné zamerať sa na dôvod tejto vyčerpanosti a radikálne ju riešiť. Lenivosť môže viesť k psychickým poruchám ako depresia a celková strata záujmu o akúkoľvek činnosť.

Vyhorenie ako bežný pojem v spoločnosti

V dnešnej prepracovanej dobe je bežný pojem „vyhorenie“, kedy nás už daná činnosť nijako nemotivuje a nenapĺňa. V takejto situácii je dôležité nájsť motiváciu, stanoviť si nové ciele a nájsť si niečo, čo nás bude napĺňať. Pomáha tiež vytvorenie si pracovného plánu, ktorý zvládate dodržiavať. Odškrtnutý bod vás bude motivovať na napĺňanie ďalších krokov v danom pláne. Nechoďte v zabehnutých koľajach, ktoré vás nudia a časom prestávajú napĺňať. Snažte sa činnosti obmieňať. Hľadať nové riešenia na daný problém či pustiť sa do úplne novej úlohy. Odstráňte zo života demotivačné prvky, ktoré vás od činnosti odradzujú.

 Lenivosť ako prejav inteligencie? 

Podľa vedcov na univerzite v Floride, ide ruka v ruke lenivosť s inteligenciou. Leniví ľudia sa prejavujú ako nadpriemerne inteligentní. Hĺbaví jedinci sa nenudia, zaoberajú sa tokom svojich myšlienok a sú kreatívnejší. Vystačia si so sebou samými. Podľa ich výskumu aktívni ľudia majú sklon nudiť sa, preto si čas vypĺňajú rôznymi aktivitami. Či sa to však nepopiera s lenivosťou aj psychického rázu, je otázne. A najmä, považujú vedci za lenivosť aj premýšľanie a sústredenie sa na tok vlastných myšlienok? Aj premýšľanie by predsa malo viesť k určitej výslednej aktivite, ktorá nemusí byť fyzického, ale psychického charakteru. Vzhľadom na to, že lenivosť sa nepovažuje len za fyzickú, ale môže byť aj psychická, aj lenivci sa skrátka musia nakopnúť k nejakej forme aktivity.

Základom sú návyky

Ak súperíte s neustálou lenivosťou, dôležité je vypestovať si návyky a to sa týka aj športu. Najťažší je prvý krok – odhodlanie, ktorý keď prekonáte a z danej činnosti sa stane pravidelná rutina, sa budete k nej oveľa ľahšie vracať. Dôležité je nájsť si kľúčovú motiváciu. Pri športe to môže byť zdravší životný štýl, predchádzanie ochorení, začlenenie sa do spoločnosti, prekonávanie zdravotnej bariéry či ventilácia od psychických problémov. Upadnutie do nič nerobenia negatívne vplýva nielen na psychiku, ale najmä zdravie človeka. Ako sa teda motivovať k prvému kroku? U niekoho to môže byť predplatenie si permanentky napríklad do fitnescentra alebo na hodiny cvičenia. Ďalším motivačným kľúčom môže byť nákup športovej výbavy. Iní jednoducho potrebujú do športovej aktivity dokopať a tu pomáha priateľ športovec, ktorý sa do toho pustí s vami.

Psychická únava ako zabíjač športu

Ak patríte k ľuďom so sedavým zamestnaním, lenivosť sa vás môže dotýkať o to viac. Po celodennom sedení v kancelárii vás nič iné nenapadne, ako prísť domov a vyvaliť sa rovno na gauč, pretože ste z celého dňa unavený. Unavený je však mozog a nie telo. Pohyb je pre telo v takomto momente veľmi prospešný a pre myseľ regenerujúci. Aj v takejto situácii platí nájsť si hlavný motivačný kľúč, ktorý vás bude zdvíhať zo stoličky. Chcete v lete vyzerať v plavkách fit? Cítiť sa fyzicky ale aj psychicky v pohode? Mať zdravú imunitu? I na tieto motivačné ciele môže byť odpoveďou športová aktivita.

Lenivosť ako signál tela

Ak nepatríte k lenivcom, no zrazu sa vo vás niečo zlomilo a skrátka sa vám nechce, môže vám tým telo dávať signál, že niečo nie je v poriadku. Príkladom je zle pracujúci metabolizmus, ktorý nevhodne spracováva energiu a tá sa potom zameriava na iné veci. Telo potom nemá dostatok energie na iné aktivity, ktoré by človek chcel vykonávať, ale skrátka sa mu nechce. Tu už je nutné hľadať pravú príčinu zle fungujúceho metabolizmu. Nechuť k činnosti či už k fyzickej alebo psychickej, môže byť spôsobená aj nedostatkom vitamínov a niektorých látok ako horčíka, železa, vápnika, mliečnych výrobkov a iných pre telo dôležitých prvkov. Pre niekoho je ranným životobudičom káva. Tu však pozor. Pitie kávy hneď po zobudení či po obede, kedy sme prirodzene najviac aktívny, telo skôr utlmí a má opačný efekt. Kofeín vplýva na stresový hormón kortizol, ktorý je potrebný na vylučovanie, metabolizmus a pozornosť. Najviac sa vylučuje okolo ôsmej ráno, poludnia a pol šiestej večer. Preto by sme mali kávu piť až po vyprchaní jeho účinku a teda medzi 10:00 až 12:00 a po obede až medzi 14:00 až 17:00.

Leňošenie je občas zdravé, ale…

Občas však nie je na škodu zaleňošiť si, ak je to v zdravej miere. Ak je toto leňošenie opodstatnené, máme pocit, že jednoducho potrebujeme vypnúť, sadnúť si do kresla a čítať si knihu, má takéto leňošenie na telo pozitívny účinok. Tu sa bavíme skôr o oddychovaní. Pozor však, aby ste v sebe nevzbudili lenivca, pretože príliš veľká lenivosť plodí ďalšiu lenivosť. Pre niekoho je takéto leňošenie nakopnutím sa do aktivity a po príjemnej chvíľke oddychu sa nakopnete do ďalšej aktivity.