Plavec Richard Nagy pred olympiádou: Dúfam, že vrcholná forma príde práve v Riu

Možno aj ony jedného dňa pôjdu v jeho športových šľapajach. V rámci charitatívneho projektu CHILDREN LOVE SWIMMING, ktorého hlavným cieľom je naučiť deti plávať a vybudovať u nich záujem o šport, sa plaveckým talentom predstavila na vyvrcholení celej akcie aj naša aktuálna plavecká jednotka RICHARD NAGY. Nielen o blížiacej sa účasti pod piatimi kruhmi, ale aj o svojich plaveckých začiatkoch či ďalších plánoch nám porozprával v nasledujúcom rozhovore.

0
245

 

V akom veku je podľa vášho názoru vhodné začať učiť deti plávať?

Podľa mňa čo najskôr. Síce do takých 4 – 5 rokov nemajú deti poriadne vyvinutú motoriku, ale s vodou by sa mali zoznamovať kontinuálne a minimálne z nej prekonať ten prvotný strach. Myslím, že plávať by mal vedieť každý. A, samozrejme, aj rodičia by mali súčasne s deťmi prekonať svoj strach o potomkov, že sa nemusia báť pustiť ich samých do bazéna.

Ako si spomínate na vaše plavecké začiatky?

Moje začiatky? Keď som mal 4 roky, otec ma priviedol na plaváreň, kde ma 2-metrový chlap hodil do vody so slovami „ukáž, čo vieš“ a musel som sa snažiť plávať, jednoducho musel. Inak by som sa dnes s vami už nerozprával (úsmev).

Kedy sa to u plavca láme z hľadiska vývoja budúcej kariéry?

Ako u koho. Ja som ešte ako 14-ročný sníval, že raz budem v najlepšej desiatke na majstrovstvách Slovenska, no postupne sa to nejako posúvalo. Je to však individuálne. Niekto je výborný junior, no potom má problém s prechodom do seniorského plávania. Tam to treba spočiatku nejako vydržať, zabojovať a nevzdať to. Potom sa to môže postupne prelomiť.

Čoraz bližšie je vrcholná športová udalosť roka – olympijské hry v brazílskom Rio de Janeiro. Cítite sa aktuálne vo vrcholnej forme?

Dúfam, že tá vrcholná forma príde až na olympiáde a ukážem všetko, čo je vo mne.

Na snímke Richard Nagy (JTBA) na 1500 m v.sp. na 54. ročníku Veľkej ceny Slovenska v plávaní na Pasienkoch v Bratislave 10. apríla 2016. FOTO TASR - Pavel Neubauer

V jednom interview ste prednedávnom priznali, že váš denný režim je v súčasnosti striktný a značne jednotvárny. Rozptýlenie vám ponúka najmä sledovanie filmov. Pozriete si aj filmy so športovou tematikou alebo nechcete mať v rámci tejto psychohygieny v čase voľna so športom vôbec nič spoločné?

Nevyhýbam sa im, hoci ak športový film, tak potom určite mimo plávania. Dosť ma zaujíma predovšetkým športové zákulisie. Napríklad Moneyball ma príjemne prekvapil, dovtedy som bejzbalu vôbec nerozumel. Teraz aspoň ovládam tie základné veci. Určite je dosť dobrých filmov. Áno, všade je síce v popredí ten „American dream“ (americký sen – pozn.), že všetko sa ideálne skončí, no celkovo to filmári rozhodne nespracovávajú zle.

A ktoré športy si pozriete v televízii, prípadne si s radosťou aktívne skúsite?

Aktívne som skúšal triatlon a s kamarátmi sem-tam aj hokej, pričom oba tieto športy si aj rád pozriem ako divák. Rád mám aj americký futbal a aj rugby je fajn, no tieto dva len pasívne. Veď mňa by tam tí borci roztrhali na kusy (smiech).

Nie je tajomstvom, že po olympiáde chcete odísť trénovať načas do zahraničia. Už aj viete, kam konkrétne?

Mám tri možnosti. Jedna je úplne čerstvá, to je Juhoafrická republika. Ale aby som bol úprimný, tam sa mi príliš nechce. Rád by som sa naučil nový jazyk, a preto to skôr vyzerá buď na Barcelonu, alebo južné Francúzsko. Tam sú dobré kluby, ako aj dobrí tréneri využívajúci podobné metódy, ktoré uplatňujú moji súčasní tréneri. Úplne som nezavrhol ešte ani tú Južnú Afriku, no jednak hľadám tréningovú skupinu a rád by som, aby mi to dalo aj niečo do života. A ten jazyk mi príde ako veľká výhoda. Uvidíme, čas ukáže.