Prečo náš mozog potrebuje tuky v strave?

Letné obdobie sa chýli ku koncu a my sa znova, plní entuziazmu, vrátime do našich každodenných povinností. Práve teraz náš mozog začína pracovať v plnej rýchlosti. Na jeho fungovanie je potrebná dostatočná výživa, vrátane dobrých tukov. „Náš mozog sa skladá z takmer 60 percent tuku. Ide o významnú stavebnú zložku nervových buniek,“ potvrdzuje odborníčka na výživu MUDr. Katarína Babinská, PhD.

0
36

V posledných rokoch sme sa naučili, že mastné kyseliny sú cenné zložky, ktoré majú vplyv na náš mozog. „Na fungovanie mozgu má vplyv najmä druh tukov, ktoré konzumujeme a obsah mastných kyselín. Dôležitú úlohu hrajú omega-3 nenasýtené mastné kyseliny,“ vysvetľuje Babinská. Základné – esenciálne nenasýtené mastné kyseliny, patriace k nedostatočne zastúpeným v strave vo väčšine krajín Európy, sú potrebné na udržanie optimálneho zdravotného stavu. Napríklad DHA (pri dennom príjme 250 mg) prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu. Na druhej strane, pre normálny rast a vývoj detí je potrebná kyselina ALA (2 g denne). Telo si ich nedokáže samo vyrobiť, takže musia byť získané z potravy. Je preto veľmi dôležité, čo jeme.

Omega-3 mastné kyseliny sa prirodzene vyskytujú v mastných rybách, ale medzi dobré zdroje patria aj ľanové či tekvicové semená, sójové bôby, vlašské orechy, avokádo a rastlinné oleje. Náš jedálníček by teda minimálne raz do týždňa mala tvoriť ryba – či už losos, makrela, sleď alebo iné. Orechy a rôzne semená môžeme využívať ako rýchle občerstvenie aj v práci, keď potrebujeme nakopnúť. Dobré sú tiež do šalátov. Po avokáde siahajte či už pri rannom smoothie alebo hocijakom hlavnom jedle. Dôležité však nie je iba množstvo prijímaných nenasýtených mastných kyselín, ale aj ich pomer. Z hľadiska výživy je ideálny pomer omega-6 k omega-3 približne 2:1, čím sa vyznačuje jeden z najobľúbenejších rastlinných olejov u nás, repkový V posledných rokoch sme sa naučili, že mastné kyseliny sú cenné zložky, ktoré majú vplyv na náš mozog. „Na fungovanie mozgu má vplyv najmä druh tukov, ktoré konzumujeme a obsah mastných kyselín. Dôležitú úlohu hrajú omega-3 nenasýtené mastné kyseliny,“ vysvetľuje Babinská. Základné – esenciálne nenasýtené mastné kyseliny, patriace k nedostatočne zastúpeným v strave vo väčšine krajín Európy, sú potrebné na udržanie optimálneho zdravotného stavu. Napríklad DHA (pri dennom príjme 250 mg) prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu. Na druhej strane, pre normálny rast a vývoj detí je potrebná kyselina ALA (2 g denne). Telo si ich nedokáže samo vyrobiť, takže musia byť získané z potravy. Je preto veľmi dôležité, čo jeme.

Omega-3 mastné kyseliny sa prirodzene vyskytujú v mastných rybách, ale medzi dobré zdroje patria aj ľanové či tekvicové semená, sójové bôby, vlašské orechy, avokádo a rastlinné oleje. Náš jedálníček by teda minimálne raz do týždňa mala tvoriť ryba – či už losos, makrela, sleď alebo iné. Orechy a rôzne semená môžeme využívať ako rýchle občerstvenie aj v práci, keď potrebujeme nakopnúť. Dobré sú tiež do šalátov. Po avokáde siahajte či už pri rannom smoothie alebo hocijakom hlavnom jedle. Dôležité však nie je iba množstvo prijímaných nenasýtených mastných kyselín, ale aj ich pomer. Z hľadiska výživy je ideálny pomer omega-6 k omega-3 približne 2:1, čím sa vyznačuje jeden z najobľúbenejších rastlinných olejov u nás, repkový.