Príbeh génia Federera: Kedysi chcel skončiť, dnes je z neho rekordér-brigádnik

Kto o ňom pochyboval, dnes sa chytá za hlavu. Rok 2017 je pre Rogera Federera ako z rozprávky, čo potvrdil ziskom titulu na svojom obľúbenom grandslame Wimbledone. Príbeh znovuzrodenia sa tým zďaleka nekončí, práve naopak.

0
20585
Ilustračné foto

Tenisový brigádnik

Od roku 2010 po 2016 vyhral Federer len dva grandslamové tituly, čo je v porovnaní s jeho predošlými štatistikami jednoducho málo. Minulý rok dokonca kvôli zraneniam na dvoch grandslamoch neštartoval vôbec (Roland Garros a US Open). V roku 2017 urobil švajčiarsky tenista výraznú zmenu: vrátane Wimbledonu odohral len sedem turnajov. Pre porovnanie Rafael Nadal a Andy Murray štartovali na jedenástich, Novak Djokovič na desiatich. Ešte obdivuhodnejší, je fakt, že zo siedmich turnajov v roku 2017 Federer päť vyhral. Štatistika ako hrom.

Keď od začiatku apríla po polovicu júna neodohral ani jeden turnajový zápas, mnohí krútili hlavou. Federer však vedel, čo robí. Vynechal neobľúbené antukové turnaje na čele s grandslamovým Roland Garros, ktorý mu nikdy nesedel a vyhral na ňom „len“ jedenkrát. Doprial telu viac oddychu a pripravoval sa na trávnatý povrch, ktorý mu „reže“ najviac.  „Hrám teraz menej turnajov, preto od tela dostávam späť viac. Cítim sa, ako keby som pracoval na polovičný úväzok ako brigádnik, čo je naozaj super pocit,“ hovoril Federer po víťaznom finále vo Wimbledone proti Marinovi Čiličovi.

Čísla si nedával

Švajčiarsky elegán má 35 rokov, on aj jeho tím prešli mnohými zmenami. Zatiaľ čo pred rokmi cestoval na grandslamy s menším tímom, teraz je „federerovcov“ oveľa viac. Pridali sa štyri deti, ktoré mu manželka Mirka porodila, významnú prácu s tenistom urobil v zrelom tenisovom veku Federerov bývalý protihráč Ivan Ljubičič, ktorému v začiatkoch spolupráce veľa osobností neverilo.

Od roku 2010 zbiera Švajčiar grandslamy pomalšie, už to nie je taká žatva víťazstiev ako kedysi. Výnimkou je len tento rok. Ciele a ambície mierne pozmenil, honbou za postom svetovej jednotky sa prestal zaoberať, najmä v posledných rokoch, keď nadvládu prebrali Novak Djokovič či hráči, od ktorých sa zisk grandslamu až tak nečakal. Chuť po víťazstvách však Federerovi zostala, inak by nemohol hrať naďalej tenis súťažne.

„Nedal som si konkrétne číslo, čo sa týka grandslamov, ktoré chcem vyhrať. Nikdy som to nerobil. Bol som veľmi spokojný so sedemnástym, šťastnejší som bol pri osemnástom a devätnástom. Už sedemnásť bolo nádherné číslo, takže pre mňa je to celé o tom užívať si to, zostať zdravý a uvidíme, čo sa stane,“ povedal po tohtoročnom Wimbledone.

Kríza nastupujúcej generácie

Federerovi teda akoby pomohla polročná pauza od tenisu, ktorú si musel minulý rok nútene dopriať. Faktom však zároveň je, že v jeho prospech hrá aj svetová špička, ktorá momentálne zďaleka nie je taká „nadupaná“ ako v časoch veľkej štvorky, ale aj nastupujúca generácia, ktorá nie je taká silná ako predošlá.

Hrajúcej švajčiarskej legende prekáža najmä spôsob, akým sú mladí tenisti vedení. Dnes sa na okruhoch uprednostňuje atletický obranný štýl pred útočným a kreatívnym. Aj to teda pomohlo Federerovi, ktorý sa celú kariéru na kurtoch vyznačuje kreativitou a širokou škálou štýlov.

„Takmer každý hráč, s ktorým som tento rok na Wimbledone hral, neskúsil v zápase vôbec štýl servis-volej. Desí ma, keď to vidím na tejto úrovni. Pozriem sa na štatistiky hráča, s ktorým idem hrať a vidím, že proti mne stojí tenista, ktorý využíva štýl servis-volej na dve percentá. Poviem si: dobre, pre mňa to je super. Želám si ale, aby sme videli viac hráčov, ktorí chodia na sieť, tam sa dejú veci,“ povedal Federer na rovinu. Tak či onak, Federerov návrat na najvyššie pozície z čias, keď sa pohyboval v druhej desiatke svetového rebríčka, si zaslúži obrovský rešpekt.

Ilustračné foto

Frustrovaný lámal rakety

V kariére musel Federer prekonávať nielen súperov, ale často zvádzal boj s vlastnou hlavou, najmä v mládežníckych rokoch a v začiatkoch medzi profesionálmi. Ako pre televíziu CNN priznal, boli momenty, keď bol rozhodnutý ukončiť kariéru a odísť z tenisu. „Prežil som veľa frustrujúcich momentov. Bolo to ťažké. Keď som prišiel na medzinárodnú scénu, často ma súperi zdolávali pohodlne 6:2, 6:3. Prišiel som domov a povedal som si: áno, si dobrý v Bazileji, ale nie si dosť dobrý vo svete. Bol som talentovaný, no nebol som najväčší talent na svete. To sú momenty, keď jednoducho chcete zavesiť raketu na klinec a vykašľať sa na to. O päť minút neskôr ju však zoberiete a idete hrať znova. Keď ste mladší, je potrebné mať ten „drajv“, aj keď ste prehrali. Rozmlátiť stenu alebo skriňu ako ja. Kľúčom je tvrdá práca. Myslím, že je viac ako 50 percent úspechu,“ priznáva Federer, ktorý nebol vždy elegán ako dnes.

Práve naopak, za mladých čias roztrieskal toľko rakiet, že by ich len ťažko spočítal. Prizerajúcich sa rodičov radšej poslali na drink, ako keby mali sledovať, čo stvára ich syn. Raz dokonca Federer predčasne opustil švajčiarsky turnaj, pretože ho rozhodca obvinil, že porušil pravidlo o maximálnom výkone na kurte a penalizoval ho trestným bodom. Federer ten zápas jednoducho odchodil.

Zvládnuť prekážky vo svojej hlave a obrátiť ich na správny smer trvalo dlhé roky. Nebyť toho, Federer by určite neprekonal množstvo rekordov, nepokoril by 19-krát grandslamy a určite by nebol na samotnom vrchole svetového rebríčka. V otázke, čo oddeľuje dobré od skvelého, má jasno. „Myslím, že aura športovca, dlhovekosť a to, čo priniesol svojmu športu. Zmenil navždy svoj šport? Aký bol jeho vplyv? Na všetkých týchto veciach záleží. Bol ten športovec dobrým vzorom? Možno aj o to ide.“

Iní by to nezvládli

Federerovi sa to všetko podarilo a podaril sa mu aj fenomenálny návrat. Napriek kríze prichádzajúcej generácie si Federer zaslúži obrovskú dávku rešpektu. Len minimum hráčov by sa po takej dlhej prestávke dokázalo vrátiť na tú najvyššiu úroveň. Ak vôbec niekto. „Keby som si ja dal polročnú pauzu, ani sa nemusím vracať,“ priznal český tenista Tomáš Berdych, ktorého Federer na tohtoročnom Wimbledone vyradil v semifinále. Hráči zo špičky sa chystajú zvoľniť svoj program, aby šetrili telo. Tak, ako to robí Federer, sa však oddychovať určite nechystajú. S veľkou pravdepodobnosťou by nezvládli hrať na najvyššej úrovni. „To nie je pre každého,“ uznal Novak Djokovič.

Federer po titule vo Wimbledone žartoval aj hovoril na vážnu tému. Síce si chce svoj milovaný šport hlavne užívať, zároveň však tvrdí, že hrá jeden z najlepších tenisov za svoju kariéru. „Či vydržím hrať do štyridsiatky? Ak mi vydrží zdravie, vezmem si 300 dní voľna, aby som sa pripravil len na Wimbledon, zatvorím sa do mrazničky, vyleziem von a potrénujem. Prečo nie? Ale teraz vážne, hrať Wimbledon a vyhrať ho sú dve odlišné veci. Naozajstným meradlom sú nakoniec aj tak zápasy. Na tréningu sa môžete cítiť skvele, hlavné je, aby ste dokázali hrať dobre pod tlakom. To sa nedá natrénovať.“

Ilustračné foto

Motiváciou športoví velikáni

Na ceste za získavaním trofejí a heroickom návrate na kurty ho poháňali najväčšie športové osobnosti na svete. „Usain Bolt, Michael Jordan, LeBron James, Valentino Rossi či Michael Schumacher. Tí všetci ma naozaj inšpirovali. Športovci, ktorí boli na vrchole neuveriteľne dlho. Keď som bol mladší, divil som sa im a nerozumel som, ako dokážu deň čo deň odovzdať zo seba 100%. Bojoval som s tým, nakoniec som však našiel svoju cestu, ako to tiež dokázať, ako sa motivovať, ako zistiť, akých ľudí potrebujem okolo seba, aby som sa dostal na vrchol.“

A môže sa naň dostať znova, Federer má tento rok reálnu šancu stať sa opäť svetovou jednotkou. Na tento cieľ si momentálna svetová trojka verí, pred sebou má dvojicu Nadal – Murray. „Myslím, že to bude boj medzi tromi alebo štyrmi tenistami. A možno len medzi dvomi – mnou a Rafom. Keď však začne Andy opäť vyhrávať, musíme vyhrávať aj my. Ak však v určitých fázach začne strácať body, dostaneme sa tam. Dúfam, že sa to podarí mne a nie Rafovi. Znamenalo by to pre mňa veľa opäť sa stať jednotkou. Musím sa poradiť s tímom a rozhodnúť sa, koľko toho ešte odohrám v najbližšej budúcnosti. Možno ešte raz v kariére budem jednotkou,“ úprimne priznáva Federer, ktorého rivalita s Rafom Nadalom po rokoch ožila.

A príbeh o tenisovom géniovi Federerovi dostal príjemné pokračovanie a nie koniec, ako  najväčší skeptici predpovedali. Švajčiarov druhý dych trvá a trvá a zdá sa, že jeho pľúca sú veľké. Kam až siahajú jeho hranice?