Príbeh, ktorý inšpiruje celý svet: Zdolal svoj hendikep a urobil z neho zbraň

Má 18 rokov, k tomu talent a nezlomnosť, ktoré ho v mladom veku vyniesli už na 148. miesto v rebríčku ATP. Na prvý pohľad nie až taký prevratný hráč. Kórejský tenista Lee Duck-hee je však výnimočný prípad, jeho príbeh inšpiruje celý tenisový svet. Hluční fanúšikovia ho nevyvedú z miery, hrá totiž v absolútnom tichu.

0
2305
zdroj: Facabook funpage Lee Duck-hee

Aj tréner o ňom pochyboval

Lee Duck-hee má veľký hendikep: je hluchý. Žiaden iný tenista s takýmto hendikepom to tak ďaleko nedotiahol. Najmä v začiatkoch to bolo pre Kórejčana ťažké. „Keď som ho videl prvýkrát, pochyboval som o ňom a o jeho potenciáli. Myslel som si, že mu hendikep bráni v tom, aby raz mohol preniknúť medzi najlepších hráčov sveta. Moja dôvera v neho rástla, keď som videl, ako sa rozvíja a zlepšuje. Teraz už v neho naplno verím,“ priznáva v rozhovore pre New York Times Leeho tréner Joo Hyun-sang.

„Čo je dôležité, je, že tenis by mal byť považovaný za zdravú a pozitívnu aktivitu pre Leeho a nie ako tlak, aby vyhrával zápasy. Som však šťastný, že dosiahol viac, ako som očakával,“ dodal.

Napriek tomu, že je hluchý, vždy súperil s hráčmi bez hendikepu. „Chcela som, aby sa integroval medzi ľudí bez hendikepu,“ tvrdí mama talentovaného tenistu, ktorý je naozaj výnimočným prípadom. Deväťdesiat percent ľudí vraj rodičom hovorilo, že na profesionálnej úrovni Lee nemá šancu niečo dosiahnuť. Na základnej škole lieta loptička v zápasoch pomaly, na profesionálnej úrovni už hluchý tenista nemal podľa kritikov šancu zareagovať, keďže nepočuje. Navyše, len malé percento hluchých ľudí sa začlení do života s ľuďmi bez hendikepu, väčšina nevydrží a vráti sa k rodičom. Nie však Lee.

Zrak a telo nahrádzajú hendikep

Ohluchol, keď mal dva roky, rodičia sa vtedy zrútili. Potom si však uvedomili, že plakať im nepomôže a začali aj so synom bojovať. Chodil síce do školy pre hluchonemých, na rozdiel od spolužiakov nebýval na internáte. Mama pre neho každý deň chodila a vozila ho do školy aj z nej – hodina cesty tam, hodina naspäť. Potom prišiel tenis.

„Bratranec mi dal raketu. Vyskúšal som pár úderov, hneď sa mi to zapáčilo. Povedal som si: prečo by som nemohol hrať?“ spomína Duck-hee a pokračuje: „Začal som teda hrať, sám som sa zdokonaľoval. Aj keď nepočujem zvuk loptičky, nahrádzam to inštinktom. Môj zrak a telo nahrádzajú sluchový hendikep. Viem povedať, ako zahrá môj súper úder tým, že ho sledujem, že vidím, akým spôsobom sa pripravuje na úder. Oči mi suplujú uši.“

Nepodarilo sa mu to len tréningmi a zápasmi, Lee pred zápasmi aj po nich študuje súperov na videách, kde vidí, ako sa pohybujú.

On ani jeho rodičia však tenis nebrali ako hobby. „Bolo to pre nás vážne. Keď sme sa prvýkrát stretli s Leeho trénerom, povedali sme mu, že tu nie sme pre srandu. Povedali sme: chceme, aby náš syn začal tenisovú kariéru, takže to, prosím vás, berte seriózne vážne. Ak nemá šancu, nebudeme pokračovať,“ spomína mama.

Namiesto zvuku loptičky sleduje pohyb

Duck-hee odohral svoj prvý turnaj v Japonsku, keď dostal na ITF 10000 divokú kartu. Hoci mal len 14 rokov, prekvapivo sa dostal do 2. kola. O šesť týždňov sa postaral o ešte väčšie prekvapenie, keď na turnaji v Číne doputoval až do semifinále. Od prvých skúseností so zápasmi uplynuli tri roky, počas ktorých sa Lee zlepšoval obrovskými krokmi.

Dôležitosť sluchu na kurte je na prvý pohľad nepatrná, opak je pravdou. Nielen, že hluchý tenista nepočuje rozhodnutia rozhodcov, v prvom rade ide o zvuk loptičky, o ktorý je ukrátený. Najmä dnes, keď je tenis neporovnateľne rýchlejší ako kedysi a rozhodujú najmenšie detaily, je sluch jeden z kľúčových faktorov v hre a jeho strata znamená značné oslabenie. Podľa zvuku úderu do loptičky vie hráč usúdiť, či priletí normálne zahratý úder alebo točený, ale aj to, s akou intenzitou súper odohral úder.

Najskôr zvuk loptičky počujete, až potom na ňu reagujete, to je základ pri reakcii tenistu. „Hluchý hráč však ten zvuk nepozná, musí sa preto sústrediť viac na to, čo robí jeho súper, ako on reaguje, ako vyzerá loptička a ako letí cez sieť,“ vysvetľuje Katie Mancebová, tenisová trénerka.

Ticho obmedzuje

O kľúčovej úlohe sluchu hovoril pre MF Dnes profesor Pavel Kolář: „Dajte Berdychovi alebo Djokovičovi na kurte špunty do uší, stratia časť vstupných dát a budú výrazne obmedzení. V tenise je potrebné rozvíjať aj sluchovú funkciu. Ovplyvnenie jedného vstupu sa razantne premietne do pohybového správania. Špičkoví športovci to vnímajú oveľa citlivejšie.“ Jeho slová potvrdzuje aj prípad hokejovej legendy Wayna Gretzkeho, ktorý odmietal nosiť plexisklo na prilbe, pretože mu podľa vlastných slov skresľovalo sluch.

Najväčšie tenisové osobnosti z vlastnej skúsenosti popisujú dôležitosť sluchu v tenise. Prvá reakcia Andyho Roddicka počas Wimbledonu v roku 2003 na údery súpera bola nasledovná: najskôr ho počujete, až potom reagujete. „Môžete počuť, ako silno súper udrel do loptičky. To je jedna z prvých vecí, ktorá vám napovie, ako máte reagovať, dokonca viac, ako keď vidíte loptičku,“ vysvetľuje.

Bývalá tenistka Martina Navrátilová zašla ešte ďalej, čo sa týka zvukov v tenise. Kritizuje nadmerné ochkanie tenistiek a tenistov, je to podľa nej podvádzanie, pretože ním hráči maskujú zvuk loptičky. „Najskôr počujete, ako súper zasiahol loptičku. Potom reagujete na rýchlosť a rotáciu v závislosti od zvuku. Ak to nemôžete počuť, sťaží vám to situáciu. Pokazila som niektoré voleje, pretože som nepočula zvuk úderu.“

Ak by podľa svetovej jednotky Andyho Murrayho hrali tenisti so slúchadlami na ušiach, pre súpera s odokrytými ušami by to bola veľká výhoda. „Viete, je to zradné. Stále môžete hrať tenis a môžete aj vyhrať, ale, samozrejme, to je pre vás oveľa náročnejšie.“

Z nevýhody urobil výhodu

Strata sluchu je pre tenistu hendikepom a nevýhodou, o to prekvapujúcejšie sú slová samotného Duck-heeho. „Ľudia popisujú hluchotu ako hendikep, ja to však považujem za moju najväčšiu výhodu oproti ostatným hráčom. Je to môj zvláštny dar, ktorý iní hráči nemajú. Nikdy som sa cez zápas nerozptyľoval fanúšikmi, súperom, čímkoľvek. Nemyslím si, že sa niečím líšim od ostatných.  Môžem sa aspoň koncentrovať na hru.“

A ide mu to výborne. Podčiarkujú to aj slová Karunudaya Singha, ktorý bol Leeho partner na turnaji vo štvorhre. „Hrať s ním bol dobrý pohľad do jeho hlavy. Je schopný sústrediť sa len na to, čo sa deje na kurte. To, že sa vôbec nerozptyľuje, je jeden z dôvodov jeho rapídneho zlepšenia a úspechu.“

Faktom však je, že zvyknúť si hrať tenis s týmto hendikepom chce obrovskú dávku driny. Hluchých profesionálov, ktorí robia svoj šport medzi tými bez hendikepu, by ste veľa nenapočítali. Treba však zároveň dodať, že strata sluchu zosilňuje ostatné zmysly. „Bol som najpracovitejší hokejový študent. Poznal som systémy zhora dole. Odčítaval som z pier. Používal som plexisklo na to, aby som sledoval z odrazov, kto ide za mnou,“ popisuje Jim Kyte, jediný nepočujúci hokejista v dejinách NHL, ktorý má na konte 598 zápasov.

Inšpiroval Nadala aj svet hendikepovaných

Napriek hendikepu so sluchom, ale aj výškou (Lee meria len 175 centimetrov, pozn. red.) Kórejčan bojuje a ukazuje tým, ktorí ho odpisovali, ako veľmi sa mýlili. „Jeho príbeh nás učí, že musíme bojovať!“ pochválil Leeho na sociálnej sieti Rafael Nadal, ktorého kórejský bojovník mimoriadne motivoval.

A nielen jeho. Boduje aj na marketingovom poli, firma Hyundai ho začala sponzorovať, nezlomný duch tenistu ju inšpiroval a oslnil. Leemu to veľmi pomohlo, vďaka tomuto sponzoringu môže po svete cestovať s manažérom a tlmočníkom.

Ako o mladom tenistovi vyhlásil thajský tenisový veterán Danai Udomchoke, najväčšia Leeho sila sa skrýva v psychike. „Je schopný udržať koncentráciu po dlhú dobu, čo z neho robí extrémne konzistentného hráča. Rovnako extrémne tvrdo trénuje a je to bojovník, ktorý sa nevzdáva do posledného bodu v zápase. Nie je jednoduché a obvyklé nájsť takú kvalitu, akú má Lee, v jeho veku.“

Veľké sny

A to je mladý tenista stále iba na začiatku a s druhou stovkou v rebríčku sa nehodlá uspokojiť. Zdravé sebavedomie mu nechýba, preto bez váhania vyhlásil, že sa chce stať svetovou jednotkou, ale aj najlepším tenistom v histórii svojej krajiny a vyhrať raz Grand Slam.

„Tento rok chcem vyhrať challengerový turnaj a hrať na Grand Slame. Som však šťastný už len preto, že som na kurte. Želám si, aby som si užíval tenis tak ako teraz. Tenis je pre mňa všetkým,“ tvrdí.

Pre niekoho sú jeho ciele nereálne, no pri pohľade na Leeho príbeh je potrebné priznať, že v jeho prípade nie je nič nemožné. 18-ročný talent je postavou, ktorú nielen tenis, ale šport ako taký potrebuje. Dáva nádej a vysiela signál všetkým hendikepovaným ľuďom, a to je často dôležitejšie ako trofeje.

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here