ProAutis – bašta výnimočných

Netradičná slovenská rodina. Aj tým, že všetci žijú športom. Cítiť z nich obrovskú energiu a pozitívny náboj. A predsa je ich život o kúsok ťažší ako ostatných. Dočítate sa viac v rozhovore s Helenou Vlnkovou.

0
338

 

Hela, poznáme sa viac ako polovicu života, vidím však, že rokmi nestarneš. Máš nejaký tajný elixír krásy?

Adel, sama dobre na sebe poznáš, že ženy po tridsiatke sú v najlepšom veku. Vtedy sa ten proces zastaví! (smiech) V každom prípade som úplne presvedčená, že človek pôsobí na ostatných tak, ako sa sám vidí a cíti. Do zrkadla sa pozerám každý deň. Som so sebou a so svojím životom spokojná, snažím sa užívať si každú chvíľu a nestrácať čas malichernosťami. Myslím si, že každý by si mal nájsť takú aktivitu, pri ktorej dokáže zresetovať hlavu. Pre mňa je to behanie. Po hodinke behu v lese či lesoparku s mojimi psami je zo mňa nový človek. Dvakrát do týždňa chodím aj na kondičné tréningy, na ktorých sa stretávam so skvelou partiou.

Máš doma troch chlapov. Všetci športujú? Čo robíte vo voľnom čase, ak ho vôbec máte?

Môj manžel Martin je kondičným trénerom, takže šport je jeho vášeň. Starší syn Samko má 10 rokov, hrá futbal a florbal. S voľným časom u nás je to náročnejšie ako v bežných rodinách, keďže mladší syn Miško má 8 rokov a je autista. Musíme sa mu prispôsobovať. Kúpili sme mu dvojkolesový vozík za bicykel, aby sme mohli všetci spolu chodiť na výlety na bicykloch. Rád pláva, preto často navštevujeme plaváreň. Taktiež má rád turistiku. Dosť ho to baví. V zime chodíme lyžovať, väčšinou sa striedame, jeden lyžuje so starším synom a druhý je s Miškom. Veľa rodičov autistických detí nikam nechodí, hanbia sa. A často si netrúfajú. Naše deti na prvý pohľad vyzerajú „normálne“, preto ľudia pri nevhodnom správaní často obviňujú rodičov, že majú rozmaznané deti. Ja som sa však už rokmi naučila ľuďom hneď vysvetliť, že Miško je autista. A tak mám s reakciami len dobré skúsenosti. Ľudia, ktorí sa ešte nestretli s touto diagnózou, nemôžu predsa vedieť, prečo sa dieťa tak správa. Keď sa im to vysvetlí, ihneď zmenia postoj.

 

beh-proautis-2013-99_big

Pre mnohé ženy si inšpiráciou, stále plná energie. Čomu sa venuješ?

Keď Miškovi diagnostikovali autizmus, hľadali sme zariadenia, kde by nám vedeli poradiť a ktoré by Miško mohol navštevovať. Nebolo to vôbec ľahké. Na naše prekvapenie sme zistili, že v Trenčianskom kraji nie je ani jedno jediné zariadenie pre deti s autizmom. Tak sme spolu s mojou kamarátkou Zuzkou Oravcovou založili občianske združene Autis, za pomoci trenčianskeho primátora pána Rybníčka sme našli vhodnú budovu a založili Trenčianske autistické centrum PRO AUTIS v Soblahove. Je v priestoroch bývalej horárne, v krásnom horskom prostredí. Deti majú možnosť hrať sa v prírode v parčíku, aj na trampolíne, preliezačkách či šmykľavke. V súčasnosti navštevuje zariadenie 12 detí predškolského veku formou denného stacionára a ďalších 10 detí navštevuje odborné terapie, ktoré takisto ponúkame.

Samostatná kapitola je arteterapeutická dielňa, ktorá je súčasťou vášho centra. Povieš nám o nej viac? Načo slúži?

Práve arteterapia je veľmi účinný prostriedok k nadviazaniu kontaktu. Cez výtvarnú tvorbu deti môžu vyjadriť svoje najhlbšie myšlienky a pocity. Cez arteterapeutickú činnosť je možné dosiahnuť vyššiu mieru porozumenia a zefektívnenie vzájomnej komunikácie medzi dieťaťom a dospelým. Arteterapia výrazne zlepšuje aj symptomatiku autizmu aj vďaka tomu, že umožňuje odhaliť ťažko dostupné osobnostné rysy dieťaťa.

pomocNovinkou je, že sa vám podarilo zriadiť základnú školu, keďže integrácia týchto detí do škôl je veľmi náročná, priam nemožná. Čo všetko to obnáša?

 Áno, je to presne tak. Od septembra otvárame Súkromnú základnú školu pre deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami v Trenčíne, kde začíname s 10 deťmi. Táto škola sa bude nachádzať v priestoroch bežnej základnej školy, v ktorej máme prenajaté jedno celé krídlo. Takže autistické deti prídu do kontaktu so „zdravými“ deťmi a naopak. K prieniku dôjde v školskej jedálni či na ihrisku.

Tieto deti sa stali súčasťou môjho života. Možno to bude znieť zvláštne, no dobíjajú ma obrovskou energiou.

DSC_0607 (192)

Mgr. Helena Vlnková, rok narodenia 1980, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, učiteľka na základnej škole v Trenčíne, riaditeľka trenčianskeho autistického centra Pro Autis, certifikáty: sociálna rehabilitácia, opatrovateľstvo. Budúci rok ukončí štúdium v odbore špeciálna pedagogika Univerzity Komenského v Bratislave.

Muselo byť ťažké, vysporiadať sa s faktom, že celý svoj život prispôsobíte Miškovi. Ale zvládli ste to bravúrne. Dokonca sa ti tento osud stal životným poslaním.

Zo začiatku to bolo ťažšie, ako som si myslela. Aj som si poplakala. Rýchlo som však zistila, že to určite nikomu v našej rodine nepomôže. Prijali sme Miška takého, aký je a snažíme sa mu pomáhať, ako najlepšie vieme. Máme obrovské šťastie, že máme úžasnú rodinu, či už z mojej strany, alebo z manželovej. Všetci majú Miška veľmi radi. Nemajú problém nám ho kedykoľvek postrážiť a my sa môžeme venovať aj sami sebe. Nie každý má také šťastie a ja si to nesmierne vážim.

Tvoje slová: „tento osud sa stal mojím životným poslaním“ sú viac než pravdivé. Tiež to tak vnímam a cítim, že ma táto životná skúsenosť mnohému naučila. Som vďačná za každý pokrok v Miškovom správaní a teším sa z vecí, ktoré som pred tým prehliadala.

Okrem iných bežeckých pretekov ste organizátormi aj úspešného športového podujatia – benefičného behu ProAutis. Aký je to projekt? Koho to bol nápad?

Bol to nápad môjho manžela. Milujem túto akciu. Máme za sebou už tri ročníky, prichádza čoraz viac ľudí a čo ma teší najviac, v poslednom ročníku sa úspešne zapojili takmer všetky naše deti z centra. Môj syn zabehol prvýkrát detskú trasu! Táto akcia je výnimočná tým, že bežia všetci z rodiny. Dospelí majú na výber trasu s dĺžkou 5 km alebo 10 km a deti všetkých kategórií bežia 800 metrov. Po dobehnutí do cieľa varíme guláš, opekáme, zabávame sa. Je tam super atmosféra. Výťažok z celej akcie je venovaný nášmu centru. Koná sa vždy okolo 18. apríla, vtedy má náš Miško narodeniny.

Mgr. Martin Vlnka, rok narodenia 1980, FTVŠ Bratislava, Fyzioterapia IFBR Piešťany, učiteľ telesnej výchovy na základnej škole Bezručova v Trenčíne, kondičný tréner, štatutár školiaceho centra v oblasti športu a fitnes.Podeľ sa s čitateľmi o svoje životné krédo, prosím.

Nemám žiadne. Snažím sa žiť tak, aby som bola sama so sebou spokojná. A vtedy som šťastná ja aj moja rodina.

Ďakujem ti pekne za rozhovor a želám všetko dobré!Autizmus je postihnutie zaradené podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb medzi pervazívne vývinové poruchy. Pojem pervazívna porucha znamená, že duševné abnormality prenikajú do všetkých oblastí myslenia, sú prenikavým rysom správania dieťaťa vo všetkých situáciách, aj keď ich stupeň môže byť rôzny. Porucha sa vždy prejaví do 36. mesiaca života dieťaťa. Deti s autizmom vyzerajú úplne normálne, fyzicky atraktívne a hrubá motorika je na veľmi dobrej úrovni.

(zdroj: internet)