Quo vadis slovenský nohejbal?

Rovnako ako hokejbal či vodný slalom, aj nohejbal patrí medzi športy, v ktorých sa Slovensko právom radí medzi svetové veľmoci. Terajší, ako aj bývalí reprezentanti vybojovali pre našu vlasť veľké množstvo medailí. Aká je však súčasnosť tohto sympatického, hoci rozhodne nie masového športu pod Tatrami? A aká budúcnosť vlastne čaká náš nohejbal v najbližších rokoch? Odpoveď aj na tieto, ako aj ďalšie otázky sme hľadali spolu s trojicou najpovolanejších. Na naše otázky odpovedalo trio: Marián Žigala, Ján Brutovský a Gabriel Viňanský.

0
306

 

Marián Žigala
(reprezentačný tréner SR)

Ste legendou slovenského nohejbalu a viacnásobným medailistom z vrcholných podujatí. Napĺňa vás aj trénovanie rovnako ako hranie?

V súčasnosti som reprezentačný tréner mužov i juniorov a ako hráč sa zúčastňujem rôznych súťaží s výnimkou reprezentácie. Naši reprezentanti získali najväčší počet medailí na európskych i svetových šampionátoch a je to pre mňa česť viesť takýchto hráčov. Napriek tomu si trénovanie bez aktívneho hrania neviem ani predstaviť.

Rastú pod Tatrami ďalší dôstojní nohejbaloví nástupcovia, ktorí by nadviazali na vaše úspechy, prípadne na vavríny súčasného reprezentanta Jána Brutovského? Alebo je s členskou základňou na Slovensku čoraz väčší problém?

Podmienky pre šport sa na Slovensku z roka na rok zhoršujú. A ako v iných športoch, tak aj v nohejbale sa znižuje nielen členská základňa, ale odchádzajú aj ľudia, ktorí by boli ochotní pracovať v takýchto podmienkach. Napriek tomu nám ešte zostalo niekoľko talentov, ktoré by mohli odchádzajúcich reprezentantov dôstojne nahradiť a naďalej prinášať medaily z vrcholných podujatí. Medzi týchto mladých hráčov patria predovšetkým J. Kilik, M. Bertko, I. Hulín, M. Hulín a B. Belko.

Čo je na práci reprezentačného trénera najťažšie?

Počas mojej aktívnej kariéry nám klub DPMK Košice a SNA zabezpečovali vonkajšie ihriská a telocvičňu, v ktorej sme trénovali do neskorých večerných hodín. V ich réžii bol aj športový výstroj, súťaže, sústredenia atď. Mená ako L. Ivanecký, L. Bertko, J. Žigala, Š. Forrai, J. Pitner, P. Perun, M. Perun, J. Chovan, J. Brutovský, M. Ižol, L. Stupák boli zárukou vysokej tréningovej morálky, súbojov o miesto v reprezentácii, ale aj množstva nezabudnuteľných zážitkov.

V súčasnosti je najťažšia motivácia hráčov. V podmienkach, kde hráči venujú tréningom a súťažiam svoj voľný čas a sú nútení platiť si z vlastných zdrojov takmer všetko, je to skoro nemožné. Toto sa netýka len rekreačných hráčov, ale predovšetkým reprezentantov. Nohejbal sa na Slovensku drží nad vodou už len vďaka niekoľkým fanatikom, dobrému kolektívu hráčov a ich majstrovským úspechom.

Odkiaľ čerpáte najnovšie poznatky o vývoji nohejbalu?

Dôležité informácie o nohejbalových súťažiach a trendoch v jednotlivých krajinách sú pravidelne zverejňované na stránkach SNA, ČNS, UNIF, EFTA a tiež Facebooku. Takisto sledujem onlinový Nohec magazín, v ktorom ma najviac zaujímajú verejné diskusie k aktuálnym témam z prostredia nohejbalu.

c6cab4d1c9_90319979_v1

Ján Brutovský 
(Slovenský reprezentant & viacnásobný víťaz ankety „Nohejbalista roka“)

Koľko reprezentačných a koľko klubových zápasov zhruba stihnete odohrať počas kalendárneho roka?

Klubových zápasov mám odohraných v základnej časti 59 + play off a o medailové umiestnenie je to potom ešte ďalších 12 zápasov, čiže dohromady odohrám v klube približne 71 zápasov za rok a reprezentačných približne 15, ak je šampionát (ME či MS).

Koľkokrát do týždňa trénujete a koľko trvá tréningová jednotka?

Trénujem dvakrát do týždňa a tréning trvá 2 hodiny.

Spomeniete si na svoj najťažší, prípadne najpamätnejší zápas?

Najpamätnejší zápas bol v roku 2012 vo finále MS dvojíc v českom Nymburku, keď nám vyšli také herné varianty, ktoré si dovolíme len na tréningu a nikdy predtým sa nám v takom ťažkom zápase nepodarili.

Dá sa nohejbalom živiť na plný úväzok? Sú na okruhu aj nejakí „profíci“?

Nohejbalom sa nedá živiť a ani som o tom nepočul. Dá sa maximálne privyrobiť si. Kluby nemajú toľko peňazí, aby mohli uživiť jednotlivých hráčov, plus platiť sociálne a zdravotné zabezpečenie.

40a9186c02_90320345_v1

Gabriel Viňanský
(prezident Slovenskej nohejbalovej asociácie)

Slovensko, respektíve Československo patrí medzi nohejbalové veľmoci. Ako je na tom slovenský nohejbal v súčasnosti v porovnaní s minulosťou, povedzme spred obdobia 15 – 20 rokov?

Československo sa pravidelne zúčastňovalo najvýznamnejších medzinárodných šampionátov – či už majstrovstiev Európy (prvé v r. 1991), alebo sveta (prvé v r. 1994) – už ako samostatné Slovensko.

A v porovnaní s minulosťou treba povedať, že sme na tom vcelku dobre. Tak ako v rokoch minulých, aj tentoraz patríme ku krajinám, ktoré získavajú najcennejšie kovy. Vrcholom bol rok 2012, keď sme na MS v českom Nymburku získali všetky tri zlaté medaily – v jednotlivcoch, dvojiciach aj trojiciach. Bol to však výnimočný rok a výnimočná generácia nohejbalistov.

Najčastejším problémom prakticky všetkých tuzemských zväzov a asociácií je nedostatok financií. Má rovnaký problém aj SNA? Aký je ročný rozpočet zväzu?

Áno, aj SNA má rovnaký problém ako mnohé iné športové zväzy. A to je práve problém nedostatku financií. Nielen na zväzovej úrovni, ale aj klubovej.

V tomto roku máme rozpočet 31-tisíc eur. Z toho 10-tisíc eur je účelovo viazaných na novembrové majstrovstvá Európy mužov, ktorých sme usporiadateľom.

Viac ako 4-tisíc bolo určených na odmeny reprezentantom za strieborné medaily na minuloročných majstrovstvách sveta a zvyšok sú financie určené na fungovanie zväzu, dlhodobé aj jednorazové súťaže, mládež a tri reprezentácie (muži, juniori a ženy).

Pre porovnanie s minulosťou, pred 15 – 20 rokmi bol rozpočet zväzu zhruba trojnásobne vyšší. Zväz mal aj platených pracovníkov. Teraz nemáme žiadneho zamestnanca, všetko sú len dobrovoľní funkcionári.

Pociťujete aj vo vašom športe, že globálna konkurencia rastie z roka na rok a kvalitatívne rozdiely medzi niekdajšími „trpaslíkmi“ a favoritmi sa pomaly zmenšujú?

V našom športe to nie je až také výrazné. Predsa len, nohejbal nie je profesionálny šport, aj keď konkurencia rastie. Medzi najsilnejšie nohejbalové krajiny patrí jednoznačne Česko, potom je to Rumunsko, Maďarsko, ale aj Francúzsko a Švajčiarsko. Z mimoeurópskych je to určite Južná Kórea, ktorá má veľký hráčsky potenciál. Nás teší, že medzi túto elitu patríme aj my.

Ako je to s náborom nových členov, predovšetkým talentovanej mládeže? Vyvíja zväz nejakú cielenú iniciatívu na prilákanie detí k nohejbalu?

Čo sa týka mládeže, tak to je do značnej miery záležitosť klubov. Zväz organizuje dlhodobú žiacku súťaž – ligu a je tiež organizátorom jednorazových majstrovstiev SR trojíc a dvojíc. Čo sa týka mládeže, tak veľmi dobre pracujú s talentovanou mládežou v Trebišove a v Revúcej.

DSC01767

Od 13.11.2015 do 15.11.2015 sa uskutočnia v Humennom
Majstrovstvá Európy v nohejbale mužov.

PROGRAM:

Piatok 13.11.

MŠH (2 ihriská), SOŠ (1 ihrisko)

  • 9.00–11.30 Zápasy v skupinách – singel
  • 11.30–13.30 Zápasy v skupinách – dvojice
  • 14.30–15.45 Štvrťfinále a zápasy o 9.-12. miesto – singel
  • 15.45–17.45 Štvrťfinále a zápasy o 9.-12. miesto – dvojice

Sobota 14.11.

MŠH (1 ihrisko), SOŠ (1 ihrisko)

8.30–11.00 Zápasy v skupinách – trojice

11.15–13.45 Štvrťfinále a zápasy o 9.-12. miesto – trojice

MŠH (1 ihrisko)

  • 14.00–15.00 Sprievodný program
  • 15.00–16.00 Otvárací ceremoniál
  • 16.15–17.15 Semifinále – singel
  • 17.15–18.15 Semifinále – dvojice
  • 18.15–19.15 Semifinále – trojice

 

Nedeľa 15.11.

MŠH (1 ihrisko)

  • 9.00–12.00 Zápasy o 5. a 7. miesto v každej disciplíne
  • 13.00–14.30 Zápas o 3. miesto a finále, medailový ceremoniál – singel
  • 14.30–16.00 Zápas o 3. miesto a finále, medailový ceremoniál – dvojice
  • 16.00–17.30 Zápas o 3. miesto a finále, medailový ceremoniál – trojice

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ