Raper Rytmus: Neskutočne obdivujem Muhammada Aliho

Priznal sa, že si nepamätá, že by niekedy v minulosti poskytoval médiám rozhovor na športovú tému. Tento „hendikep“ mu však absolútne nevadil, skôr naopak. Bol zhovorčivý, ústretový a na každú našu otázku veľmi ochotne odpovedal – známy raper Patrik „Rytmus“ Vrbovský.

0
311

 

Aký je vlastne tvoj vzťah k športu?

Vždy som športoval a k športu ako takému som mal odjakživa kladný vzťah. Robil som aj break dance, to znamená, že som robil gymnastiku, saltá a všetky tieto veci. Bol som ľahký, vyšportovaný a čoho som sa chytil, to mi išlo. Mal som však v športovaní prestávku medzi 25. až 34. rokom. Nič som vtedy nerobil a rapídne som pribral. Samozrejme, dosť ma to štvalo a povedal som si, že sa musím dostať späť do formy. Teraz je môj športový život väčšinou fitnes, box alebo bicykel.

Robil si ako dieťa nejaký šport aj aktívne?

Áno, robil som aktívne rýchlostnú kanoistiku. Ale ako dieťa som vyskúšal prakticky všetky športy. Od pingpongu, plávania, tenisu až po hokej.

Aj si sa na pretekoch stretal s teraz už slávnymi slovenskými reprezentantmi Riszdorferovcami, respektíve Jurajom Bačom a spol.?

Jasné, s nimi som bol v kategórii a v rámci umiestnenia sme boli vždy v prvej päťke a bili sme sa o medaily.

Prečo si s rýchlostnou kanoistikou prestal?

Nevidel som v tom zmysel svojho života, oslovila ma hudba. Tam som sa cítil šťastnejší.

Na Slovensku je už dlhšie celospoločenským fenoménom hokej. Čo tento šport? Sleduješ aj ty vždy v máji majstrovstvá sveta v hokeji?

Môj vzťah k hokeju? Pozriem si ho, no len keď ide o niečo veľké. Inak na to nemám čas. Ale keď sa hrá o niečo veľké, tak to chcem vidieť a nenechám si to ujsť. A vždy im držím palce, veď som Slovák. Podľa mňa práve generácia týchto, dnes už končiacich, starších hráčov boli takí prví hrdinovia pre bežných ľudí. Dávali im nádej, že môžu z ničoho dosiahnuť niečo. Lebo títo chalani sa z malých pomerov dostali do NHL a začali zarábať veľké peniaze.

Keď ide o niečo veľké, tak si rád pozrieš akýkoľvek šport? Alebo si vyberáš?

Veľmi rád mám box. Napríklad takého Floyda Mayweathera si pozriem ozaj s radosťou. Obdivujem ho, aký je v ringu úspešný a čo dokázal. Veď neprehral ani raz. Rád by som si ho pozrel aj naživo. Ale mám rád aj ďalších boxerov, napríklad takého Muhammada Aliho.

Tak potom si asi videl aj májový súboj Mayweather vs. Pacquiao.

Určite. Pozeral som ten zápas, keď som bol v Londýne.

Takže športové filmy s boxerskou tematikou máš asi tiež „napozerané“, však?

Jednoznačne.

Čo ťa na boxe tak fascinuje?

To, že je inteligentný. Musíš vedieť čítať priebeh, pohyb súpera, reflexy, oči.

Spomínal si aj Muhammada Aliho, to je tiež jeden z tvojich športových hrdinov?

Tak Muhammada Aliho mám totálne naštudovaného. Minulý rok som mal také obdobie, že som polroka pozeral jeho dokumenty. Strašne ma fascinoval ako človek, ako športovec a dá sa povedať, že aj to, že bol prvý čierny v období rasizmu, ktorý sa akoby vzoprel systému a bol nádejou pre určitú sortu ľudí. Ale tak aj celkovo, to čo urobil pre šport je super. Pozdvihol to úplne niekam inam. Ale tak tých športových hrdinov mám viacerých.

Čiže nemáš nejakého jediného obľúbenca? Že len Muhammad Ali?

Hmm… on je ale asi u mňa úplne najviac. Ako vravím, obdivujem ho. Aj to, ako sa stavia k svojej chorobe. Skrátka, pre mňa je to obdivuhodný človek. Ale cením si napríklad aj Usaina Bolta a všetkých týchto borcov, ktorí lámu rekordy.

Spomenul si našich hokejistov v NHL. Mimochodom, kto je podľa teba najlepší hokejista, respektíve ktorého hokejistu si sledoval?

Možno Mario Lemieux. Videl som minule o ňom nejaký dokument a pozeral som ho s otvorenou „hubou“. Takisto Jágr je pre mňa obdivuhodný „týpek“.

S Jágrom si sa aj osobne stretol?

Bavili sme sa spolu na nejakej akcii, no nebudem tvrdiť, že sa poznáme.

A zo slovenských športovcov sa s ktorými poznáš?

Dajme tomu s mladým Weissom, ako aj so Škrtelom som v kontakte.

Aj si sa bol na nich pozrieť v zahraničí, keď hrali ligové zápasy? Bol si v Anglicku na Premier League?

Až takto hlboko v tom nie som. Chlapci ma pozývajú, no sme rozlietaní a všetko je to v rámci daných možností.

Ako by sa zmenil tvoj pohľad na obľúbeného športovca, ktorému by bol dokázaný doping?

Tak asi veľmi radikálne, keďže dopovanie je podvod. Ako napríklad cyklista Armstrong. A vidíš, aj Sagana si veľmi cením! By som naňho aj zabudol. (smiech)

A so Saganom si sa už niekedy stretol?

Nestretol. Ale strašne oceňujem, čo robí, lebo je to zase ďalší hrdina pre mladých a ľudí celkovo.

Keby ťa oslovili napríklad futbalisti alebo hokejisti s prosbou, aby si im naspieval hymnu, ako by si to bral? Len ako biznis alebo by si to urobil viac než rád? Pretože hovoríš o nich len pozitívne a na druhej strane aj oni ťa dosť počúvajú.

Všetko závisí od konkrétneho pocitu. Ťažko sa mi hovorí o niečom, čo nie je, čo sa nestalo. Veľa závisí aj od toho, či sa poznáme, či máme spolu vybudovaný nejaký vzťah. To je potom zase úplne iná reč. Ale vôbec to nesilím, môj život je rap. Ale keď sa naše osudy nejako stretnú, tak môžu z toho vzniknúť eventuálne aj takéto veci.

Čo pre teba znamená, že si športovci púšťajú pred zápasom tvoje pesničky? Napríklad Tomáš Tatar.

Tak zahreje ťa to trošku pri srdci, to rozhodne. Ale tak zase neulietam na tom. Ide sa ďalej. Poteší ma to, ale nezisťujem to. Fakt je, že niektoré skladby mám dosť agresívne a môžu ťa ako športovca naozaj dobre nabudiť pred výkonom.

Ty osobne máš ktorú takú obľúbenú pieseň? Ktorá ťa dostane do varu?

Každá skladba je iná, ku každej pristupujem na 100 %. To tak nemôžeš brať. Mám to rozdelené, že ktoré ľudí dostanú do varu. Závisí od nálady. Ale keď musím fakt jednu, tak možno Život je boj.

Keď máš turné, dávaš si vtedy väčší pozor na životosprávu?

Čo najmenej sacharidov. Lebo viem, že keď ich budem jesť, tak priberiem.

Je o tebe známe, že nefajčíš a ani vôbec nepiješ. To ti ešte zostalo z čias aktívneho športovania?

Tak v prvom rade mi to nikdy nevoňalo a nechutilo. A možno je to tiež tým, že mnohí ľudia boli odborníci na môj život a predpovedali mi moju budúcnosť. Že dopadnem tak a tak. Ale to je skôr druhoradé, tomu som neprikladal takú váhu, že zato, že ste to hovorili, tak nebudem piť. Je to primárne tým, že mi to nevoňalo a ani nechutilo. Nikdy som to nechápal.

Človek to skrátka nevyhnutne nepotrebuje k životu…

Presne! A takýto prístup mám aj ja k tomu, taký prirodzený.

Na záver ešte preberme tvoj film Sídliskový sen. Návštevnosť kín bola vysoká, no recenzie boli dosť kritické. Zaujímajú ťa?

Tak recenzie sú kritické aj na moje albumy, celý život. A čo? Kto si spomenie dnes na recenzie, keď si ľudia spievajú moje skladby? Keď sa nad tým reálne zamyslíme… Koľko nás žije na Slovensku? Vyše 5 miliónov? Tak to je názor možno tak 10 ľudí. Stojí to na tom? Viem, že veľa ľudí ma aj nemá rado. Ale ľudia na film chodili, ohlasy boli dobré. Keby na film nechodili a kiná by boli prázdne, tak vtedy by som si povedal, že sa to asi nepodarilo.

Neprežívaš teda nejako veľmi ten humbug okolo seba, okolo filmu a prípadný úspech či neúspech? Berieš to s nadhľadom?

Robím to vždy tak, aby bol ten projekt kvalitný. Skrátka, keď si to pozriem o 10 rokov, aby som sa nepýtal sám seba, že čo som to vyprodukoval.

Takže pozeráš sa na ten projekt v prvom rade tak, aby si mal ty z tej odvedenej práce dobrý pocit?

Jasné, celý život to tak robím.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ