Richard Gonda: „Benzín mám v krvi, ale v doprave nebláznim“

Ak má nejaký slovenský pretekár šancu objaviť sa v monoposte Formule 1, tak najskôr Richard Gonda. Vo veku 22 rokov už pričuchol F1 ako účastník šampionátu GP 3, ktorý je súčasťou podujatí F1. Banskobystrický rodák sa nestratil, potvrdil svoj talent a verí, že opäť sa posunie vyššie. Napriek mnohým úspechom zostáva s nohami na zemi, prirodzená skromnosť z neho priam srší a inak tomu nebolo ani počas rozhovoru pre Šport je život.

0
185

00002234_Richard Gonda

Nar.: 14. marca 1994
Najväčší úspech: Víťaz F3 Open Cup 2013
Obľúbený športovci: „Fernando Alonso, Roger Federer
Obľúbená osobnosť: „Môj otec ktorý ma odmalička motivoval a podporoval na pretekoch i mimo nich. Mám k nemu veľký obdiv.“
Obľúbená hudba: „Mám rád živšiu hudbu, napríklad rock.“
Obľúbená skladba: „Tých je viacero. Dajme od AC/DC „back in black.“

Na prvý pohľad sa zdá, že motošport je, čo sa týka nárokov na fyzickú kondíciu aktérov, pomerne nenáročný. Viacero pretekárov však toto tvrdenie vyvracia. Aký je váš pohľad?

„To je mylná myšlienka o fyzickej náročnosti na jazdcov. Pri formulových monopostoch je kondička mimoriadne dôležitá. Preto intenzívne trénujem a cvičím konkrétne veci, ktoré potrebujem. Ide najmä o špecifické cvičenia, reakčné testy i vytrvalostné. Fyzické nároky na jazdcov nie sú malé.“

Môžete byť konkrétnejší?

„Keď si v piatok sadnem do formule, a odjazdím dva tréningy, na konci ma poriadne bolí krk, ramená, ruky i celé telo. Cez víkend potom treba jazdiť kvalifikáciu, následne preteky, jednoducho telo dostane zabrať. Na jazdca navyše pôsobia veľké preťaženia, väčšinou od 3 do 4 G. Na to treba byť fyzicky pripravení. V monopostoch nie sú asistenčné pomôcky ako posilňovač bŕzd či riadenia. Ktokoľvek šoféroval veľké auto s pokazeným servom vie, aké ťažké to bolo. Podobné je to vo formule. K tomu máte veľké pneumatiky, ktoré je problém otočiť. Toto všetko znásobuje nároky na fyzickú kondíciu.

Ďalší príklad: v brzdách máte zatlačiť akoby 180 kilogramovú záťaž. To musíte urobiť v troch – štyroch zákrutách za sebou, potom chvíľku oddych a takto stále dookola niekoľko kôl. Do toho prichádza enormná koncentrácia počas jazdy. Predstavte si, že idete na konci rovinky rýchlosťou 300 km/hod a musíte trafiť brzdný bod na jeden meter. Musíte sa sústrediť a do toho obrovskou silou zatlačiť na brzdný pedál. Potom príde zákruta, bojujete s monopostom, sústredíte sa. Vyjdete zo zákruty a o 300 metrov vás to čaká opäť. Treba byť fyzicky pripravený, lebo hneď ako príde fyzické zlyhanie, je to vidieť. Nesústredíte sa, robíte chyby, na jednom kole stratíte desatinky. Odrazu je z toho sekunda a to si už nemôžete dovoliť.“

00002375_

Podľa vašich výsledkov sa zdá, že tieto nároky zvládate takpovediac ľavou zadnou.

„Odmalička mám obrazne povedané motošport a benzín v krvi. S pretekaním som začal keď som mal sedem rokov. Starý otec kedysi pretekal na motorkách a aj otec mal k tomu blízko. Prešlo to aj na mňa. Jedného dňa sme kúpili káru a začal som pretekať. Bola v tom hlavne vášeň, ale zároveň sa mi aj celkom darilo. V roku 2009 sme uspeli v pretekoch automobilov do vrchu, jazdil som vtedy na Fabii a na konci roku som už testoval formulu Renault 3.5. Na okruhu sa mi veľmi zapáčilo, bol to splnený sen. Pustili sme sa do formulových šampionátov. Povedali sme si, že keď to ide tu, tak poďme skúsiť niečo väčšie.“

V súvislosti s vaším menom sa v uplynulom období spomína posun smerom k prestížnej Formule 1. Je to váš cieľ?

„Rokmi sa to stalo reálnejšie. Priblížiť sa F1 nebolo spočiatku cieľom. Dlhodobý cieľ je dostať sa do vrcholového šampionátu ako je F1, Indicar alebo Le mans, čo sú tri najväčšie akcie. Testovali sme s tímom Andretti formulu Indy Lights, čo je v Amerike obľúbené podujatie. Dopadlo to dobre, to sa teším. Bolo by skvelé dostať sa na takýto vrchol.“

Vaša kariéra má zatiaľ stúpajúcu tendenciu a postupne sa približujete k spomínaným vrcholom. Mohli by ste stručne zhrnúť vašu doterajšiu kariéru?

„Absolvoval som už aj sezónu v RS1. To bolo v roku 2015 a jazdil som v akejsi „okapotovanej“ formule. Takže až tak ďaleko som si neodskočil (smiech). Dôležitým bolo pre mňa víťazstvo v európskej formule 3 v pohárovej triede. To bola pomerne veľká vec pre mňa i pre tím. To sa nestáva každý deň a veľmi nás to všetkých namotivovalo. Otvorilo to i nejaké dvere do motošportu. Potom sme postúpili do vyššej série formula Acceleration, čo bola kedysi konkurencia F1. Mal som nádherne polepenú formulu v slovenských farbách. Boli tam skvelí testovací piloti z F1. Skončili sme tretí, čo bol tiež dobrý výsledok, ktorý nás namotivoval.

00002080_

Potom prišla svetová séria od Renaultu, keď sme pred stotisíc divákmi bojovali o prvenstvo. Skončili sme druhí. Bola to tiež dobrá známka, akýsi dobrý bod do životopisu. Smerovali sme teda bližšie k F1. Tento rok (2016) sme sa stali súčasťou víkendov F1 vďaka účasti v šampionáte GP 3. Vďaka tomu mám k F1 ešte bližšie. Absolvovali sme niekoľko Veľkých cien popri podujatiach F1. Otvorilo nám to ďalšie dvere. Uvidíme, ako ich využijeme do budúcna.“

Čo myslíte, čomu by ste sa venovali, keby ste neboli profesionálny pretekár?

„Ťažko povedať, kam by som sa dostal. Moja pozícia v tomto športe však zahŕňa toľko činností, že nemám čas sa nad tým ani zamyslieť. Trénujem, riešime veci okolo, chystáme sa na podujatia, komunikujem s ľuďmi z tímu. Nie je to zďaleka len o mne, veľká zodpovednosť je na skupine ľudí, ktorá pracuje na tom, aby sme sa stále posúvali ďalej a ďalej.“

Na pretekárskych okruhoch patríte k najrýchlejším. Ste taký aj za volantom bežného auta?

„Tým, že veľa času trávim vo vysokých rýchlostiach, už nemám na cestách potrebu jazdiť rýchlo a niečo si dokazovať. Navyše som na okruhoch zažil veľa nehôd, takže si viem predstaviť, čo všetko sa môže stať. V doprave som zatiaľ haváriu nemal, zaklopem si. Vo verejnej dopraje je oveľa viac faktorov, ktoré môžu zapríčiniť nehodu. Máte okolo seba vodičov, ktorí s mnohými vecami nepočítajú. Ja som ako šofér opatrný. Nechcem to zakríknuť, ale dávam si na cestách pozor.“

00002365_

Ako rád relaxujete?

„Mám rád vodu. Rád si chodím zaplávať na plaváreň, ale čas veľmi rád trávim s priateľkou a rodinou. Oddychom je pre mňa aj jemná turistika. Bývame v Banskej Bystrici, dookola je kopec hôr, takže prechádzka je pre mňa kvalitným oddychom.“

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Ako ich strávite?

„Vianoce zvyknem tráviť doma s rodinou a aj tento rok to tak bude. Ja vnímam Vianoce ako obdobie pokoja a spoločne trávených chvíľ. Navyše sa mi zíde aj oddych na pár dní. Týmto chcem zároveň popriať čitateľom magazínu Šport je život príjemné prežitie Vianoc a následne úspešný vstup do nového roku.“

ZANECHAŤ ODPOVEĎ