Slávny a zároveň najhorší skokan sveta na lyžiach

O tom, že presláviť sa dá nielen najlepším výkonom, ale aj tým najhorším, niet pochýb. Pred pár rokmi sa o tento šok postaral "Orol Eddie". Najhorší skokan na svete, ktorý si zaumienil splniť si svoj celoživotný sen.

0
118

Michael Edwards alebo Eddie Edwards je meno obyčajného muža, ktorého svet nepoznal, ale keď sa povedala prezývka „Orol Eddie“, každému hneď bolo jasné, o koho ide. Jeho životný príbeh je jedinečný. „Bez peňazí, bez trénera, bez vybavenia som sa dostal na olympiádu.“Túžil si splniť sen

Túžba splniť si životný sen je motorom každého jedného z nás. Ale taký hnací motor, aký sa skrýval už od detstva u Michaela Edwardsa, nemá len tak hocikto. Píše sa rok 1984 a jeho túžba je zdanlivo prostá a priamočiara: stať sa olympionikom a reprezentovať Veľkú Britániu na olympijských hrách v nejakom športe, to je jedno v akom. Najprv si vybral britský zjazdársky tím na Zimných olympijských hrách (1984), ale keď ho tam nevzali, zvolil si skoky na lyžiach. Využil príležitosť, kedy v tých rokoch v Anglicku o skokoch na lyžiach ani nechyrovali. Vybral si individuálnu prípravu v Lake Placid (New York) na mostíku. Stal sa prvým mužom, ktorý reprezentoval Veľkú Britániu na Turné štyroch mostíkov na prelome rokov 1986/1987, zúčastnil sa taktiež aj na Majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní (1987), kde sa mu podarilo vytvoriť nielen jeho osobný, ale vtedy aj národný rekord 73,5 metra. Skončil však s veľkým odstupom na poslednom mieste. Štartoval taktiež aj na olympiáde v 1988 v Calgary, kde skončil na 58. mieste a na veľkom mostíku na 55. mieste opäť ako posledný.

Výsmech, pády a absurdita

Eddie Edwards nemal najlepšie predpoklady stať sa šampiónom v skokoch na lyžiach. Začal trénovať vo veku, kedy začínať už podľa expertov nemá zmysel. Zaujal však svojím nešportovým vzhľadom. Mal nadváhu – 82 kíl, čo bolo najmenej o 10 kíl viac ako mali súperi a bol taký krátkozraký, že cez zahmlené okuliare nevidel ani na mostík. Eddie však mal odhodlanie prebojovať sa na olympijských hrách v Calgary a výhodu, že za Veľkú Britániu, ktorá mostík nemá, bol jej jediným zástupcom. Napriek výsmechu, bolestivým pádom a absurdite svojho snaženia sa Eddie s trénerovou pomocou statočne vracal znova a znova na trať. Preto sa aj stal miláčikom olympijského publika.

Populárnejší ako víťazi

V Calgary bol oveľa populárnejší ako víťaz oboch súťaží Fín Nykänen.  Predseda organizačného výboru, Frank King, sa dokonca zmienil o lietajúcom Orlovi vo svojom prejave na záverečnom ceremoniáli: „Na týchto hrách niektorí športovci získali zlato, iní prekonali rekordy a jeden muž lietal ako orol.“ Posmešky sa ho nikdy nedotkli. „Nikdy som to nevnímal, že by som bol prepadák. Dokázal som sa predsa kvalifikovať na olympiádu do Calgary. Bol som tam a skákal som najlepšie, ako som vedel. Čo v skutočnosti nebolo veľa. Vedel som, že budem posledný, pretože som skákal iba dva roky, kým moji súperi sa tomu venovali aj dvadsať. Pre mňa bolo zlatou medailou už to, že som na olympiádu postúpil,“ vravel Edwards pre Telegraph. Keď doňho súperi podpichovali, či nemá strach zo skákania, vedelo sa o ňom, že zrak mu neslúži dobre, zvykol im hovorievať: „Na mostíku strach nemám. Asi preto, že mi slúži len jedno oko. Ani neviem, koľko mám dioptrií, ale na tom nezáleží, lebo okuliare sa mi hore na mostíku beztak vždy zahmlia a ja potom ani neviem, kde skáčem.“

Bývalý štukatér

Michael Edwards, prezývaný ako „Orol Eddie“ sa narodil 5. decembra 1963 v Cheltenhame (Anglicko). Lyžovať sa naučil vo svojom rodisku, kde najväčší kopec má výšku len o niečo vyššiu ako desaťposchodový panelák. V šestnástich sa na tamojších zjazdovkách stal šampiónom juhozápadného Anglicka. Pred objavením „talentu“ v skokoch na lyžiach sa najprv snažil presadiť v džude, volejbale a jazdectve, no neúspešne. Pracoval ako štukatér, amatérsky sa venoval aj alpskému lyžovaniu. Po tom, čo začal so skokmi na lyžiach, aby ušetril, trénoval vo vypožičanej kombinéze, ani lyže neboli jeho vlastné. Dokonca, aby mal čo najviac peňazí na prípravu a trénera, prespával v aute, kravíne či v blázinci.

Vedel využiť situáciu

Aj keď nebol bohvieako športovo podkutý, rozum mu za to nechýbal. Do Calgary prišiel s dlhmi a odchádzal s obchodnými ponukami vo vrecku. Stal sa obľúbeným skokanom pre svoje šoumenstvo. Využil svoju popularitu a zúročil ju v reklamnom a hudobnom priemysle. Bolo ho vidieť v reklamách ako propaguje autá, televízory, lyže… sponzori sa predbiehali v lukratívnych ponukách. Naspieval pieseň vo fínčine napriek tomu, že tento jazyk neovládal. Ako celebrita showbiznisu účinkoval aj v televíznej súťaži Splash! Oženil sa, s manželkou má dve dcéry a na nedostatok financií sa sťažovať nemôže. V roku 1992 musel vyhlásiť bankrot, nakoľko mu nevyšlo niekoľko obchodných špekulácií a kvôli zlým veriteľom prišiel o trištvrte milióna libier. Dlho neotáľal a znovu „premostil“. Vyštudoval za právnika a začal pracovať ako advokát. Napriek posmeškom ohľadom jeho športového „talentu“ mal predsa nejaký ten talent, keď získal striebornú medailu.

Rýchlo zmenili pravidlá

A prečo o ňom už dnes nepočuť? Prišiel rok 1990 a Medzinárodná lyžiarska federácia a Medzinárodný olympijský výbor sprísnili pravidlá pre účasť v skokanských súťažiach, takže sa mu už nepodarilo kvalifikovať na veľkú medzinárodnú súťaž. Narýchlo upravili pravidlá, aby ďalší amatéri nemohli nasledovať Edwardsov príklad. Len pred necelými tromi rokmi, osemnásť rokov po ukončení Eddieho kariéry, dostal ponuku, aby opäť skákal. Tentokrát len ako predskokan. „Veľmi sa teším. Teraz som v lepšej kondícii ako pred dvadsiatimi rokmi,“ vyhlásil pre BBC. Organizátori podujatia v Garmisch-Partenkirchene ho pozvali, aby bol oficiálnym predskokanom na súťaži, ktorá je súčasťou prestížnej série Turné štyroch mostíkov. Po dlhých rokoch mal veľkú príležitosť skočiť stodvadsaťpäť metrov. Novinkou bolo, že už nenosí okuliare. Bol na operácii očí a vidí už oveľa lepšie. Nezabudol o sebe zavtipkovať, že tentokrát to mohol byť pre neho problém skočiť, keďže teraz už dobre videl, kam má z mostíka skákať.

Natočili o ňom film

Film je inšpirovaný skutočným príbehom jedného splneného sna, v ktorom si zahral aj hlavnú postavu – samého seba. Je verejným tajomstvom, že filmári nikde nemohli zohnať skokana, ktorý by skákal klasiku, nie „véčko“, a tak sa im sám Eddie ponúkol. Film je o najslávnejšom skokanovi na lyžiach v histórii Veľkej Británie – Eddiem Edwardsovi, známom ako „Orol Eddie“. Režisér tu na diváka vytiahol jeho prístup k športu a odhodlanie „nikdy to nevzdať“. Svetlo sveta uzrel tohto roku. Poukazuje na trpezlivosť a vytrvalosť v zdolávaní prekážok, a to nielen vonkajších, ale aj tých, ktoré máme ukryté v našom vnútri… Nie je potrebné byť silou mocou lepší ako ostatní, ale dôležitejšie je byť lepšími, akými sme boli.