Slovenský legionár hodnotí parádnu jazdu pohárovou Európou: Nikto nečakal, že sa dostaneme cez prvé predkolo a zrazu…

Mal, respektíve stále má zaujímavejšiu kariéru, ako mnohí ďaleko talentovanejší futbalisti. Či už z radov spoluhráčov, prípadne aj protihráčov. Poctivým prístupom, cieľavedomosťou a zodpovednosťou k športovým povinnostiam dokázal, že aj Slovák sa môže presadiť v krajinách s úplne odlišnou mentalitou, jazykom či kultúrou. Spomínať a bilancovať sa však v tomto rozhovore nebude, práve naopak. So slovenským futbalovým legionárom PETROM CHRAPPANOM sme sa porozprávali o nedávnych úspechoch v jeho novom klube z Luxemburska.

0
11101

S tvojím novým tímom CS Fola Esch ste sa počas leta prekvapujúco prebili až do 3. predkola Európskej ligy UEFA, keď ste postupne vyradili moldavského zástupcu FC Milsami Orhei, ďalej silný azerbajdžanský celok Inter Baku, aby ste nakoniec podľahli švédskemu Östersundu. Patrí tohtoročná európska konfrontácia k tvojim doteraz najkrajším spomienkam v kariére?

Dá sa povedať, že to bol pre mňa nový, nepoznaný zážitok a hlavne dobrá skúsenosť. V každom prípade, aj úroveň zápasov bola vysoká a užil som si to. Po šiestom zápase najprv prevládalo sklamanie (z vypadnutia), lebo Östersund nebol nezdolateľný súper. Avšak pre náš klub bolo tohtoročné účinkovanie v EL historickým úspechom.
Takže s odstupom 1-2 dní to bolo už celkom fajn, pobaviť sa o tom aj s bežnými ľuďmi. Nikto nečakal, že sa vôbec dostaneme cez prvé predkolo a zrazu sme boli v treťom. Pomaličky sa tu už začalo hovoriť o skupinovej fáze.
To už boli, samozrejme, značne „prestrelené“ očakávania. Ale celkovo to bolo veľmi príjemné.

Ako reagovali luxemburské médiá, prípadne futbalová verejnosť na vaše ťaženie pohárovou Európou?

Keďže sme boli posledný luxemburský zástupca v „Európe“, všetci nám tu fandili a boli na našej strane. Posielali nám napr. rôzne motivujúce odkazy a videá. Celé Luxembursko je vlastne ako také väčšie mesto, čiže tú spolupatričnosť bolo cítiť a bola príjemná.

Švédsky Östersund FK vás zdolal v oboch dueloch (0:1 a 1:2). Boli severania naozaj najťažším súperom, ktorému ste v predkolách čelili?

Musím uznať, že to bol dobrý súper, no ako som už povedal, neboli nezdolateľní. Oba zápasy rozhodli naše individuálne chyby. Vlastne, tak to už na tejto vyššej úrovni býva. U nás doma v odvete sme doťahovali jednogólové manko z úvodného zápasu a bolo to také opatrné, možno sme mali aj herne trochu navrch. No zrazu „bum“, prišiel jeden protiútok a dostali sme gól. To už bolo potom veľmi ťažké streliť tri góly, aby sme postúpili. Čiže to nás položilo.
Osobne som bol ale veľmi milo prekvapený úrovňou nášho tímu. Od toho, ako sme sa dokázali vybičovať k výkonom, až po samotnú atmosféru. A najviac potešiteľné je, že sme ako družstvo vydali zo seba maximum.
Na druhej strane, nie až tak dávno nám začala ligová súťaž a badám, že tá motivácia tam zrazu nie je taká vysoká a mužstvo nepodáva výkony, na aké reálne má. Znova sa mi tak potvrdilo, že futbal je hlavne o hlave.

Škandinávci to dokonca dotiahli až do skupinovej fázy, pričom v 2. predkole šokujúco vyradili turecký veľkoklub Galatasaray Istanbul, čo nečakal snáď nikto. Nelákalo ťa skôr si zahrať proti tak hviezdnemu celku alebo si bol rád, že ste „chytili“ papierovo ľahšieho švédskeho protivníka?

Bez debaty by ma taký súper veľmi lákal. Prvý zápas hral Galatasaray vo Švédsku a prehrali 0:2. Tento zápas sme si potom analyzovali.
Hneď ako sme aj dohrali proti Baku, tak som sa pýtal, ako Turci dopadli.
Iste, bol by to zaujímavejší súper, no zas na druhej strane, Galatasaray by mal v oboch dueloch prakticky výhodu domáceho prostredia. Lebo som si istý, že by došli tisícky fanúšikov Galatasarayu žijúcich v Nemecku.

Vráťme sa však o jedno predkolo skôr, keď bol vaším súper Inter Baku, teda klub, v ktorom si v minulosti jednu sezónu pôsobil. Cítil si niečo špeciálne pred týmto dvojzápasom alebo si to bral ako každé iné stretnutia?

Určite to bola špeciálna vec. Vlastne hneď ako bol známy žreb, tak som tam zavolal, lebo šéfskaut Interu je stále môj veľmi dobrý kamarát. Plus ešte z môjho pôsobenia tam ostali štyria hráči.
Takže bolo to zaujímavé a hlavne tu v Luxembursku sa ma na to všetci pýtali, keďže vedeli, že som v Baku hrával. Či už spoluhráči, novinári, prípadne tréner.

A bol ten záujem aj zo strany Azerbajdžancov? Nevolali ti tamojší novinári?

Jasné. Jeden novinár mi volal, druhý mi písal. Aj ja som sa snažil, samozrejme, pozisťovať pre nás čo najviac informácií (úsmev). Skrátka, v akom sú momentálnom rozpoložení.
Bolo to ale rozhodne výborné, že to takto vyšlo. Futbalový svet je malý.
Keď sme pristáli v Baku, mal som pocit, ako keby som sa vrátil domov. Predsa len, človek tam strávil rok života…A aspoň som mal možnosť vidieť, ako sa to tam zase pomenilo a ako to tam budujú. Lebo naposledy som tam bol v roku 2015 a to mesto sa mení raketovým tempom.

Máloktorý futbalista zo strednej Európy hráčsky pôsobil v najvyššej luxemburskej lige. Akú úroveň má tamojšia BGL Ligue?

Nechcel by som nejako porovnávať ligy, nikdy som to nerobil. Navyše, tých kôl stále nie je odohratých až toľko, aby som to mohol nejako komplexne hodnotiť. Samozrejme, nie je to špičková ligová súťaž, ale takisto to nie je iba dáka „dedinská liga.“
Čo sa však týka nášho tímu, tak ako som už spomenul predtým, tie ligové výkony boli na začiatku ďaleko za tými z Európskej ligy. Bolo síce aj dosť zranených, no na to sa nemôžeme vyhovárať. Skôr to bolo o našej slabšej koncentrácii a nie úplne dostatočnom mentálnom nastavení.

„Luxemburskí reprezentanti sa tešia po skončení duelu, v ktorom senzačne remizovali 0:0 na pôde top favorita z Francúzska.“

Luxemburský futbal je, zdá sa, pomaly na vzostupe, čo potvrdzujú aj posledné pekné reprezentačné výsledky. Seniorský A-tím Luxemburska v septembrovom kvalifikačnom stretnutí dokázal senzačne remizovať 0:0 na pôde superfavorita z Francúzska. Ako to prežívali tamojší fanúšikovia?

Tak hlavne medzi Luxemburčanmi a Francúzmi panuje historicky také vzájomné doberanie sa a podpichovanie. Nielen v rámci futbalu, ale aj v iných odvetviach tu pracuje veľa Francúzov. Navyše aj od nás klubu máme pár chalanov v repre. Keď sa vrátili zo zrazu, tak hneď sa v šatni rozoberali všetky príhody a aj nám ukazovali videá, ako po zápase oslavovali (smiech).
Ak sa však bavíme o bežných ľuďoch, tak šport tu nie je nejakou prioritnou témou. Skôr sa riešia také bežné témy ako práca a pod. Čiže nejaké oslavy na uliciach, ako to poznáme zo Slovenska, som nezaznamenal.

Na záver otázka k spoluhráčom, respektíve kabíne. Z tvojej odpovede vyznieva, že ste asi dobrá partia. Je tak?

Toto je tu super! Naozaj musím povedať, že nejaké skupinkovanie alebo dokonca nevraživosť som tu nezažil. Takéto maniere sa tu absolútne „nenosia“, lebo futbal nie je pre väčšinu spoluhráčov hlavným zdrojom príjmu a tak to aj berú – robia to pre radosť a snažia sa užívať si to. No a taká nálada sa premietne aj v kabíne.

Iste, niekedy mi vadí, že tá koncentrácia a profesionalizmus občas nie sú stopercentné, no prevládajú určite pozitíva.

 

PETER CHRAPPAN

Nar: 21. december 1984
Post: Stredný obranca
Výška: 191 cm  Váha: 89 kg
Kluby: Inter Bratislava (do 2006), OFK Dunajská Lužná (hosťovanie -2006),FC Stadlau (2006-09), SV Mattersburg (2009-11), Inter Baku (2011-12), FK Dukla Banská Bystrica (2012), FA Selangor (2013), FC ViOn Zlaté Moravce (2013-14),
1.FC Saarbrücken (2014-17), CS Fola Esch (2017-?)