Soccer nad zlato

Športové dianie na severoamerickom kontinente sa výrazne líši od toho európskeho a niet pochýb o tom, že v zámorí tikajú pomyselné hodiny športového biznisu inak. Koniec koncov, profi športovec sa len ťažko stane globálne uznávanou celebritou, ak ho, aspoň čiastočne, neprijme americký trh.

0
224

A v samom centre tejto rozmanitosti športových kultúr stojí futbal – hra, ktorú severoamerické publikum nikdy plne neakceptovalo a dokonca používa na jeho označenie termín soccer. V poslednom čase však badať rastúcu a koncentrovanú snahu o zvýšenie celkovej kvality futbalu v USA, respektíve v Kanade. Môže jedného dňa starý kontinent prísť o svoje výsadné postavenie v rámci klubového futbalu? A čo reprezentačná téma? Budeme svedkami zrodu novej futbalovej veľmoci, ktorá bude vážnou hrozbou pre Brazílčanov, Nemcov, Španielov či Argentínčanov?

Odpoveď aj na tieto otázky sme sa rozhodli hľadať s pomocou bývalého profesionálneho futbalistu, futbalovej rozhodkyne a trénera. Všetci traja majú pritom priamu skúsenosť s futbalom v Spojených štátoch.

Ľubomír Reiter

Pred desiatimi rokmi vstúpil na scénu americkej futbalovej profiligy MLS (Major League Soccer) historicky prvý futbalista zo Slovenska. V tom čase reprezentačný útočník Ľubomír Reiter podpísal v roku 2005 kontrakt s tímom Chicago Fire. Dnes 40-ročný Reiter má na pôsobenie za veľkou mlákou stále množstvo pozitívnych spomienok. Odchovanec stropkovského futbalu aj po skončení aktívnej kariéry zostal pri svojej vášni – trénuje mladších dorastencov v Bardejove, navyše učí na gymnáziu v Stropkove a pripravuje sa na skúšky pre získanie trénerskej Pro licencie, ktoré sa uskutočnia v Kyjeve.

Dostať sa do MLS bolo a aj stále je, nesmierne náročné. Vám sa to však pošťastilo. Ako došlo k prestupu do Chicaga?

Transfer sprostredkoval môj vtedajší manažér z Chorvátska. Mal v Amerike dobré kontakty a odporučil ma. Vtedy som bol v kádri slovenskej reprezentácie a navyše som strelil aj nejaké dôležité góly za Slovensko. To dosť zavážilo. Dostať sa do MLS je fakt ťažké. Hráč musí mať výborný futbalový životopis, reprezentačné štarty sú samozrejmosťou. Až neskôr som sa dozvedel, že vedenie sa vtedy rozhodovalo medzi mnou a iným útočníkom z anglického Evertonu.

Mali ste nejaké informácie o futbale v Spojených štátoch už predtým, ako ste sa presunuli za oceán?

Pre mňa to bola úplná neznáma, nevedel som, do čoho idem. Informácie a rady som čerpal od Luboša Kubíka, bývalého československého reprezentanta, ktorý v Chicagu pôsobil tri roky a v klube si urobil veľmi dobré meno. Aj on prispel k tomu, že som nakoniec na americkú ponuku prikývol. Vravel, že také veci ako v Amerike určite v Európe nezažijem.

Čo konkrétne mal na mysli?

Napríklad kolosálne štadióny s kapacitou 70- či 80-tisíc divákov. To boli naozajstné športové arény. A aj keď nebývalo vypredané, tak aj pri návšteve 50-, prípade 60-tisíc divákov má ten futbal úplne inú atmosféru ako na našich štadiónoch.

Samozrejme, boli tam desiatky ďalších vecí. Marketing, propagácia futbalu ako atraktívneho produktu. To bola úplne iná úroveň ako na Slovensku alebo v Česku. Ja tvrdím, že do Ameriky sa treba chodiť učiť. Mnohým ľuďom tu u nás by otvorilo oči, keby videli, ako tam veci fungujú a ako sa robia. Nehovoriac o divákoch a kultúre fandenia.

Americké publikum je teda vďačnejšie?

Jednoznačne. Fanúšikovia sú viac „pohodovejší“ než v našich končinách. Na zápasy sa chodia baviť. Nejaké vulgarizmy či dokonca násilnosti sú pre nich neznáme pojmy. Z tribún cítiť pozitívnu energiu. V Česku alebo na Slovensku je kultúra na štadiónoch, bohužiaľ, iná a človek si niekedy na svoju adresu vypočuje kadečo. Diváci v Severnej Amerike to až tak neprežívajú. Futbal berú ako zábavu, nie ako otázku života a smrti.

A takisto aj hráči súpera boli viac ohľaduplnejší a priateľskejší. Jasné, počas zápasu bojuje každý za víťazstvo svojho tímu, no po zápase sme boli všetci kamaráti. Nejaké zákerné fauly alebo likvidačné zákroky sa tam nepestujú.

Keď už spomínate spoluhráčov a protihráčov, pôsobili tam už vtedy nejaké hviezdne mená?

To rozhodne. Napríklad francúzsky majster sveta z roku 1998 Yourri Djorkaeff. Prípadne u nás v Chicagu to bol slávny Christo Stoičkov. Dokonca som po ňom „zdedil“ číslo 8. Ľudia v klube mi vraveli, aby som si to vážil. Stoičkov aj pár ráz zavítal k nám do kabíny a len podať si ruku s takým velikánom bola pre mňa obrovská česť.

Komisár súťaže Don Garber je presvedčený, že MLS bude o 10 či 12 rokov konkurovať najsledovanejším futbalovým ligám na svete. Myslíte si, že to je reálne?

V Amerike je možné všetko. Pokiaľ zainvestujú ešte viac peňazí a stiahnu najlepších odborníkov, tak to možné, čisto teoreticky, je.

Podľa mňa ale ľudia v Amerike nie sú úplne mentalitou nastavení na futbal, ktorý je zhruba šiesty najpopulárnejší šport v krajine. Predsa len, športy ako americký futbal, bejzbal alebo basketbal sa oproti futbalu pohybujú v úplne iných sférach.

f7

Tim Hankinson

Skúsený tréner Tim Hankinson má vedomosti o americkom „socceri“ ako málokto. Skúsený stratég viedol v MLS dva celky, konkrétne Tampu Bay Mutiny a Colorado Rapids. Okrem toho trénersky pôsobil aj v exotických štáciách ako Island (UMF Tindastóll), Guatemala (reprezentácia U 17), Brazília (Figueirense FC) či India (Salgaocar FC). Je skvelé, že o svoje názory a postrehy sa 60-ročný odborník podelil aj s našimi čitateľmi.

MLS si od svojho vzniku (1996) prešla určitým vývojom. Ako sa vo vašich očiach zmenila za tie roky najvyššia futbalová súťaž v krajine?

Mám pocit, že kluby v MLS sú stále poddimenzované z hľadiska skautov. Európske oddiely majú tucty svojich skautov, nehovoriac o ďalších skautoch žijúcich v zahraničí a pracujúcich pre danú organizáciu. Naše družstvá tu v MLS pred pár rokmi pridali do vnútroklubových štruktúr pozíciu technického riaditeľa (Technical director), ktorý sa musí „prehrabať“ cez stovky hráčskych životopisov. Samotní tréneri majú len pramálo času vycestovať na zápas iného tímu a sú tak vystavení vplyvu hráčskych agentov ponúkajúcich svojich hráčov.

Samozrejme, využívanie aplikácií ako Y Scout alebo In-Stat pomáha klubovým funkcionárom sledovať hráčove štatistiky a zostrihy zo zápasov, avšak video je video. Technika nikdy nenahradí možnosť vidieť našu budúcu tímovú posilu v zápasoch naživo. Aj preto som toho názoru, že ak by tunajšie tímy posilnili oddelenie skautingu, dopúšťali by sa menšieho počtu omylov pri angažovaní posíl. Tým pádom by sa zlepšila celková kvalita „produktu“, ktorý behá po ihriskách.

Môže americká reprezentácia vyhrať jedného dňa svetový šampionát? Alebo je to v konkurencii Brazílie, Španielska, Nemecka či Argentíny nereálna predstava?

Vyhrať majstrovstvá sveta? Momentálne sme pravidelným účastníkom MS do 17 rokov, do 20 rokov, respektíve na seniorskej úrovni. To rozhodne považujem za úspech. Kvalita amerických hráčov je taká, že sa dokážu dostať do dobrých európskych klubov. Avšak v najlepších svetových kluboch by futbalisti z USA neboli rozdielovými hráčmi.

Aby Spojené štáty vyhrali MS, museli by sme vychovať hráčov, ktorí by pravidelne hrávali vo veľkokluboch typu Manchester United, Bayern Mníchov či Atlético Madrid. Na druhej strane ma teší fakt, že náš národný zväz (US Soccer Federation) sa poctivo snaží v spolupráci s klubmi o zlepšovanie kvality mládežníckych akadémií.

Ak by ste mali tú moc, čo by ste zmenili, respektíve zlepšili v súčasnom futbale v štátoch?

K dosiahnutiu vyššej konkurencieschopnosti je kľúčový princíp postupujúceho a zostupujúceho tímu. Naša druhá (NASL) a tretia liga (USL) nie sú na tento formát pripravené, no podľa môjho názoru je tento krok v budúcnosti nevyhnutný.

MLS úspešne napreduje a stáva čoraz etablovanejšou a silnejšou ligou. Aký je podľa vás ideálny počet tímov v súťaži?

USA sú dostatočne veľkou krajinou na to, aby „uživili“ okolo 28 až 32 tímov v dvoch konferenciách (Západ, Východ). Netreba tiež zabúdať, že žiadna iná liga na svete sa nehrá v podmienkach, keď na jednom štadióne padá sneh a na inom štadióne je 90 ºF (asi 32 ºC) a obrovská vlhkosť vzduchu.

Aký klub, respektíve aké mesto vám momentálne chýba na mape profesionálnych futbalových líg v USA? Či už kvôli tradícii, prípadne pre skvelú fanúšikovskú základňu…

Aj v druhej a tretej najvyššej súťaži nájdeme niekoľko tímov, ktoré majú solídnu domácu návštevnosť okolo 11- až 14-tisíc divákov na zápas. Sú to najmä Sacramento, Indianapolis, San Antonio, ale aj mnoho ďalších. Takisto tu máme mestá s globálnou popularitou ako Miami, San Diego alebo New Orleans, pričom v týchto mestách futbalové kluby chýbajú. V roku 2017 sa na mapu MLS dostanú dva najnovšie kluby – Minnesota a Atlanta.

Ktoré domáce mená by ste odporučili fanúšikom v Európe?

S poslednými príchodmi takých hráčov ako Kaká, David Villa či Lampard je očividné, že súťaž láka svetové mená. A badať aj trend, že špičkoví americkí hráči sa pomaly vracajú z Európy späť domov. Spomeniem predovšetkým mená ako Bradley, Dempsey či Altidore. No títo chlapci by nemali byť úplne neznámi ani európskym fanúšikom, keďže časť kariéry strávili v Európe.

mina

Miriama „Miňa“ Kočišová

Okrem pohľadu hráčskeho a trénerského ponúka zaujímavé názory na tému futbalu v Amerike aj rodáčka z Trnavy Miriama „Miňa“ Kočišová (30), ktorá sa za oceánom venuje vo voľnom čase rozhodovaniu futbalových zápasov! Svojmu koníčku sa sympatická rozhodkyňa venuje už viac ako desaťročie, pričom začínala ešte v tínedžerskom veku v rámci súťaží riadených ObFZ Trnava. Dnes už šiestym rokom dohliada na poriadok v zápasoch amerických futbalových súťaží. Môže teda porovnávať.

Si futbalovou rozhodkyňou. Odkedy sa venuješ tomuto, pre ženu nezvyčajnému, hobby?

Na Slovensku som začala rozhodovať, ak si dobre pamätám, v roku 2003.

V Spojených štátoch žiješ od roku 2009. Začala si prakticky hneď aj v Amerike s rozhodovaním zápasov alebo si mala istý čas pauzu?

Môj prvý rozhodcovský odznak som dostala v roku 2010, takže som mala rok „pauzu“. Keď prídete ako cudzinec do USA, ale aj do hociktorej inej krajiny, musíte začať od nuly. Ja som mala to šťastie, že ma uznali ako tzv. Grade 6 (State referee) a nemusela som sa šplhať v rebríčku postupne.

Aké súťaže rozhoduješ? Pôsobíš ako hlavný arbiter alebo ako asistent?

V USA je systém iný ako na Slovensku. Momentálne rozhodujem zápasy na úrovni 4. ligy v USSF, ako aj College (univerzitná liga) a trochu High school (stredoškolská). V USSF je to pre mňa teraz to obdobie lámania chleba. Snažím sa postúpiť na National Candidate Badge a potom National Official.

Prikláňam sa skôr k asistentovi rozhodcu. Viac ma to baví. Ale v USA je to veľmi tvrdý biznis. Okrem celoročného výkonu, cestovania na turnaje po celých štátoch a kondičných testov si to tým pádom vyžaduje aj veľa času a financií. Mnohé turnaje, kde mám možnosť získať potrebné hodnotenia na postup, sú na pozvánku a neplatené! Kondičné testy mám možnosť spraviť len párkrát ročne. Vždy musím cestovať mimo Ohio, kde žijem, a za vlastné. Je to drahý špás.

V čom vidíš najväčšie rozdiely pri rozhodovaní zápasov v USA, respektíve na Slovensku? (pozitívne/negatívne)

Najväčším plusom je určite správanie sa hráčov. V porovnaní so Slovenskom je rozhodovanie v USA prechádzka ružovou záhradou. Ale to je aj preto, lebo tu v Amerike rozhodujem vyššiu ligu ako tomu bolo na Slovensku. College je raj. Tam si na rozhodcov nikto nedovolí, lebo hráči reprezentujú univerzitu, rovnako tak kouči. Mnohí hráči z univerzít hrajú už profesionálne ligy ako PDL a USL Pro či ženskú NWSL.

Najväčším negatívom je určite kvalita hry. Hráči v USA sú trénovaní na rýchlosť a silu, nie na techniku. Potom to tak aj vyzerá, že hra je pomerna rýchla, ale pre európskeho diváka nezaujímavá, lebo nevedia podržať loptu. Aspoň nie tak, ako by sme my, Európania, očakávali. Je to v tréningoch a systéme. Američania si potrpia na kondičnú stránku a potom akoby zabúdali na to, čo robí futbal futbalom. Ale dajú sa vidieť aj dobré zápasy. Taký ženský futbal je tu asi najviac rozvinutý na svete.

Má podľa teba soccer v krajine stúpajúcu tendenciu? Môže jedného dňa reprezentácia USA vyhrať majstrovstvá sveta?

Ženy jednoznačne. Ženská reprezentácia je a asi aj vždy bude medzi absolútnou elitou. Každé dievča, ktoré hrá v Amerike futbal, a je ich tu veru dosť, chce byť ako Mia Hamm alebo Abby Wambach. Chlapci, to je iné! Toto je podľa mňa o kultúre. V štátoch budú vždy číslom jeden bejzbal, americký futbal a basketbal. Na tom deti vyrastajú a vždy budú. Tam sú ich idoly. Toto je tradícia. A zvyšok možno zoberie „soccer“, hoci Američania sa snažia mať idoly aj v ňom. Veď keď sa rozbiehala NASL, hral tu Pelé a iní Brazílčania. Momentálne chodia do MLS „hviezdy pred dôchodkom“ ako Kaká, Henry a ďalší. Úroveň futbalu tu ide jednoznačne hore, ale neodvážim sa predpovedať, kedy a či vôbec sa dostane mužská reprezentácia medzi absolútnu svetovú špičku.

tim-press-scarf

Hviezdny futbalový import:

Pelé, Franz Beckenbauer, Raúl, Marcos Senna (NY Cosmos), Lothar Matthäus, Roberto Donadoni (NY MetroStars), Youri Djorkaeff, Thierry Henry, Tim Cahill (New York Red Bulls), Christo Stoičkov (Chicago Fire & DC United), David Beckham, Robbie Keane (LA Galaxy), Marco Di Vaio (Montreal Impact), Cuahtémoc Blanco (Chicago Fire), Obafemi Martins (Seattle Sounders FC), Jermain Defoe (Toronto FC), David Villa (New York City FC), Kaká (Orlando City)