Športová fyzioterapia pomáha – a nielen ľuďom s bolesťami!

Trápia vás bolesti chrbtice, kolien či kĺbov? Mali by ste čo najskôr navštíviť športového fyzioterapeuta. Magazín Šport je život oslovil jedného z nich, aby ste sa mohli dozvedieť viac o tom, ako sa čo najskôr zbaviť bolestí, čo treba robiť a aké cviky sú najlepšie. Miroslav Galbavý sa venuje (nielen) ľuďom s pohybovými problémami už zopár rokov. Veľmi rád pomôže, vysvetlí, jednoducho sa snaží o to, aby ľudia pochopili, že nie všetko je len o pohybe, ale aj o celkovej pohode človeka. Ako sám hovorí: „V prvom rade sa treba vyrovnať so stresom!“

0
160

Aký je rozdiel medzi klasickým osobným trénerom a športovým fyzioterapeutom?

Podľa môjho názoru tam rozdiel môže aj nemusí byť. Záleží na tom, s kým človek pracuje. V podstate si myslím, že rozdiel by tam ani nemal byť a malo by sa k tomu pristupovať komplexne a treba sa rozhodnúť podľa toho, či je to aktívny športovec alebo človek, ktorý už niekedy aktívne športoval, alebo ide o cviky po úraze. Normálny tréner sa viac-menej venuje zdravým ľuďom a fyzioterapeut by sa mal venovať hlavne športovcom po úraze, keď tento úraz spôsobuje ďalšie komplikácie, ktoré treba rozcvičiť a rozhýbať. Dbá sa pritom na to, aby sa vrátil do zdravého života a cviky nepôsobili zle na iné štruktúry tela.

Čo teba osobne viedlo k tomu, že si sa začal venovať športovej fyzioterapii?

Mňa to vždy nejak lákalo smerom k medicíne, ale vzhľadom na časovú a finančnú stránku – ísť študovať do Bratislavy plus to, že mám strednú priemyslovku – som sa rozhodol, že to skúsim touto cestou a zapáčilo sa mi to (smiech).

Keďže momentálne pôsobíš ako športový fyzioterapeut a ľudia majú čoraz častejšie problémy s kĺbmi, chrbticou – ponúka sa otázka, s akými problémami ťa najčastejšie oslovujú?

Najčastejšie je to chrbtica a bolesti hlavy, to platí najmä u ľudí, ktorí pracujú v kancelárii. Tí, ktorí majú náročnejšiu fyzickú prácu, sa sťažujú najmä na kĺby, kolená, kríže. Kríže sú aj výsada ľudí, čo pracujú za počítačom.

stress-864141_1920

Čo ťa zaujíma, keď k tebe príde niekto nový? Ako prebieha vstupný pohovor?

Na začiatku sa pýtam základné veci – výška, váha, potom ma zaujíma, či dotyčný prekonal nejaké ochorenia, úrazy – to je podľa mňa jedna z najdôležitejších informácií. Ďalej sa zaujímam o prácu, teda v akom prostredí človek pracuje, ako žije, či je pod stresom, pretože stres a zdravotné problémy spolu súvisia oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ja stresu prikladám tak 90 % súčasných zdravotných problémov. Človek ani nemusí mať zdravotné problémy, ale keď je dlhodobo vystavený stresu, tak telo reaguje inak – týka sa to napríklad vyplavovania hormónov, držania tela, je meravý, napätý, a potom aj svaly sú napnuté, čo spôsobuje najskôr funkčné a neskôr štrukturálne zmeny na pohybovom aparáte.

Rovnako sa pýtam na cieľ – či chce človek cvičiť vyslovene pre zdravie, alebo sa chce venovať nejakej športovej disciplíne.

A čo keď príde niekto po úraze?

Najskôr si otestujem, v akom štádiu sa človek nachádza – mám na mysli pohyblivosť kĺbu. Keď je to napríklad koleno, základné pohyby sú vystretie a zohnutie. Ak ho nemôže ešte dobre zohnúť, tak tam sa aplikuje metóda, že človek zohýba koleno sám pokiaľ dokáže a potom ho doťahuje fyzioterapeut, čiže mu pomáha. Neskôr keď zosilňuje, prechádza sa na zložitejšie cviky. Určite netreba zabudnúť na to, že svaly majú dve základné vlastnosti: sú to typy svalov, ktoré sa oslabujú a typy svalov, ktoré sa skracujú. Vždy, keď je nejaký úraz, jedna skupina svalov sa oslabí a jedna sa zase skráti – napríklad stehenné svaly, tam sú 4 hlavy – jedna hlava sa skracuje a ostatné tri sa oslabujú, čiže dochádza k svalovým dysbalanciám – jedny svaly sú oslabené, jedny sú skrátené a končatina sa dostáva do úplne iného pohybového stereotypu, než v akom bola predtým. Záleží to, samozrejme, aj od dĺžky znehybnenia končatiny, ako dlho má človek problémy, či už nastali nejaké štrukturálne zmeny.

massage-1596790_1920

Ako dlho prebieha tréning?

Základ tvorí zahriatie, či už na kardioaparáte, alebo bicykli, aby sa kĺby premazali, pretože sa vylučuje synoviálna tekutina, vďaka ktorej sa kĺby stanú pohyblivejšie. Svaly sa tiež prekrvia a okysličia, takže týmto by som určite začal ako prvým. Ďalej by mal nasledovať jemný strečing, neprepínať sa, len jemne ponaťahovať svaly, najskôr staticky a potom pridávať aj dynamické strečingové úkony.

U začiatočníkov začínam tréningom na celé telo, na každú partiu jeden cvik a postupne to závisí od toho, ako dokáže človek napredovať. Ak sa mu darí, pridávam na každú partiu dva postupne tri cviky, zvyšuje sa počet opakovaní. Veľký dôraz kladieme na cieľ, ktorý sme si zadali na vstupnom pohovore a čo človek chce dosiahnuť.

Pristupuje sa inak ku športovcom než k nám ostatným?

Podľa mňa je rozdiel najmä v strave a suplementácii plus v psychickom nastavení. Napríklad pri športovcoch treba byť tvrdší a tlačiť ich dopredu, aby mali pocit, že tréner ich motivuje. Čo sa týka ľudí s pohybovými problémami, tak tam sa snažím ísť pomaličky, aby som človeka nevyplašil tým, že na neho vychrlím na začiatku hneď moc informácií alebo mu príliš upravím stravu, alebo mu dám príliš ťažké cvičenia (smiech).

Aké typy cvičebných metód využívaš?

Existuje množstvo cvičebných metód, napríklad crossfit, trx-y , no ja sa väčšinou pohybujem v posilňovni, čiže väčšinou využívam klasické cviky – s činkami, so strojmi, ale využívam aj cviky s vlastným telom. Zase záleží na tom, na aký účel sa jednotlivé cviky využívajú. Sú napríklad cviky určené pre ľudí na chrbticu, ktoré sú na žinenke – určené na hlboké posturálne svaly. Pri činkách sa precvičujú najmä veľké povrchové svaly. U každého športovca je dobré doplniť cviky so strojmi a činkami aj cvikmi na žinenke, aby nedochádzalo k dysbalanciám svalov, ktoré sú problémom u väčšiny populácie, nielen u športovcov a ľudí aktívne cvičiacich.

Aký je tvoj názor na doplnkovú liečbu?

Každá doplnková terapia, či už ide o elektroliečbu, masáže, relax pobytov, či plávanie – všetko odporúčam. Pri plávaní treba dbať na to, aký štýl plávania zvoliť, pretože ak má človek problém napríklad s krčnou chrbticou, štýl prsia nie je vhodný.

Čo si myslíš, po akom dlhom čase by malo prísť k zlepšeniu?

Zase je to veľmi individuálne, záleží na tom, v akom rozsahu bolo poranenie, ale myslím, že po dvoch-troch mesiacoch by sa mali dostaviť výsledky. Ak ide o človeka s nadváhou a chudne, tak zníženie hmotnosti odľahčí kĺby a zmena životosprávy prečistí organizmus. Aj keď to nie je vidno navonok, človek by sa mal lepšie cítiť, mať lepšie trávenie, ľahšie sa hýbe, je živší.

stress-391657_1280

Ako často odporúčaš tréningy?

Pre nešportovú populáciu, napríklad ľudí, ktorí pracujú v kancelárii, by som odporučil cvičiť každodenne. Nemusia chodiť do fitka, stačí, keď si kúpia nejakú karimatku a cvičia napríklad rehabilitačné cviky. Tým sa vyvarujú problémov, pretože svaly budú stále aktivované a pohyb bude vykonávaný. Pokojne môžu tieto cviky vykonávať aj niekoľkokrát denne po 10 minút. Napríklad na chrbticu sa využíva McKanzieho technika alebo Kaltenbornova metóda, ktorá využíva 4 cviky: na zohnutie, na záklon, na rotáciu a úklon chrbtice.

Začiatočníci môžu na tréningy chodiť pokojne trikrát do týždňa. Ak sa ide pomaličky a zvládajú to, svalovice sú mierne. Nejde o to, rozbiť človeka hneď na začiatku (smiech).

U športovej populácie by som nechal na človeku, ako sa cíti, sú ľudia, ktorí cvičia 5- až 6-krát do týždňa, ja napríklad tiež tak cvičím. Využívam na striedačku posilňovňu, bicykel, kardiocvičenia, prechádzky,… Ak človek vie, ako má „zmáknuté“ svoje telo, tak vie, koľko si môže naložiť.

Na záver by som ešte rád znova pripomenul, že v prvom rade sa treba vyrovnať so stresom. Ľudia by možno mali čítať nejakú motivačnú literatúru, i keď je to veľakrát pre ľudí ťažké, ale naozaj, stres vie neskutočne ovplyvniť celého človeka. Ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ