Športová fyzioterapia

V dnešnej dobe hádam neexistuje ani jeden druh športu, pri ktorom sa nevyužíva pomoc športového fyzioterapeuta. Ten nastupuje na scénu v prípade, že sa športovec pri výkone zraní, no do náplne jeho práce patrí omnoho viac, než len podávať prvú pomoc. O všetkom, čím sa športová fyzioterapia zaoberá, aké princípy a pomôcky využíva a ako pomáha predchádzať rôznym typom zranení, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

0
514

Každý osobný tréner by mal ovládať rôzne druhy prístupov v tréningoch a starostlivosti o svojich zverencov, aby vedel, ako pomôcť pri špeciálnych typoch bolestí alebo ako opäť športovať po úraze. Práve tomu sa venuje odvetvie nazývané športová fyzioterapia a rehabilitácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nielen všetkých športovcov, ale aj ostatných ľudí, ktorí sa športu nevenujú profesionálne.

Ak patríte k tým nešťastníkom, ktorých bolia kríže, máte problémy s krčnou chrbticou alebo vás bolia kĺby – pohyb a šport je pre vás tou najlepšou voľbou, ako týmto problémom predchádzať. Nie je však dobré bezhlavo prísť do fitka, ale najskôr sa treba poradiť so špecialistom, aby ste vedeli, aké druhy pohybu vám pomáhajú a ktoré naopak škodia.

Fyzioterapia sa zaraďuje medzi nelekárske odbory a zaoberá sa diagnostikou, liečbou a prevenciou pohybového aparátu. Medzi najčastejšie diagnózy a problémy patria:

  • Stuhnuté svaly, bolesti chrbtice (krčnej, hrudnej, krížovej)
  • Blokády kĺbov a chrbtice, preťaženie svalov a šliach
  • Chybné držanie tela (napr. skolióza)
  • Bolesti hlavy (napr. migrenózne)
  • Tŕpnutia rúk, nôh, cervikálny syndróm (bolesť krčnej chrbtice), cervikokraniálny syndróm (bolesť hlavy z oblasti krčnej chrbtice), cervikobrachiálny syndróm (bolesť vyžarujúca do rúk, prstov a zápästia)
  • Tenisový a golfový lakeť
  • Syndróm karpálneho tunela

Ľudia sa čoraz častejšie začínajú sťažovať na rôzne druhy bolesti chrbtice. Môže za to predovšetkým spôsob života, keďže u väčšiny populácie ide o sedavé zamestnania a využívanie nových technológií, ktoré nám obmedzujú pohyb. Odnáša si to najmä chrbtica, ktorá je jednostranne preťažovaná.

Mnoho ľudí má obmedzené denné pohybové aktivity, nezdravú životosprávu a namiesto prevencie potom ľudia nadmerne konzumujú lieky proti bolesti. To však nie je tá správna cesta. Tou sú aktivity ako beh, plávanie, cyklistika, pilates či korčuľovanie – minimálne tri až štyrikrát do týždňa. Prevencia je určite lepšia, ako riešiť problémy, keď už nám nič iné nezostáva, pretože bolesť nás neskutočne obmedzuje a kvalita života sa znižuje.

Existuje však aj druhá strana mince a tou sú práve športovci. Ak je totiž počas tréningu nesprávne zaťažovaný kostrovo-svalový systém, dochádza k jeho preťažovaniu alebo naopak oslabovaniu určitých svalov. Tak vzniká svalová nerovnováha. Dôsledkom opakovanej činnosti je zaťažovanie kĺbov. Často je dysbalancia taká výrazná, že už aj pri pohľade na stojaceho športovca môžeme rozpoznať, akému športu sa venuje.

Ak ste aj vy jedným z trpiacich, mali by ste sa poohliadnuť po fyzioterapeutovi, ktorý vám pomôže a poradí, ktoré cvičenie bude pre vás to naj. V prvom rade je potrebné rozhodnúť, či je pre vás vhodná terapia pre ľudí v akútnom alebo chronickom štádiu.

Akútne štádium: Človek trpí silnými bolesťami a nie je schopný ani chodiť či rovno stáť. Najlepšie sú pre neho tzv. úľavové polohy tela – napríklad ľah na boku s pokrčenými dolnými končatinami. Ak sú bolesti príliš veľké, je možné podať obstrek alebo analgetiká.

Chronické štádium: hlavný dôraz je kladený na rehabilitáciu – najmä tie, ktoré sú vhodné na aktiváciu svalového korzetu a na to, aby sa človek naučil správne držať telo a zvykal si na pohybové stereotypy. Taktiež sa môžu podávať analgetiká alebo antireumatiká, ale v menšej miere ako pri aktívnom štádiu.

Ako uvádza fyzioterapeut Miroslav Galbavý, prístup je individuálny: „Každému treba pripraviť program na mieru, pretože sú ľudia, ktorým určité cviky robia a naopak iné nerobia dobre. Každý človek je inak citlivý na rôzne metódy. Záleží od tlakových pomerov človeka, aký má pomer tuku v tele, ako dokáže naberať svalovú hmotu a naozaj sa treba každému venovať jednotlivo.“

Fyzioterapia u športovcov

Aj športovci sú len ľudia a ani ich neobchádzajú rôzne druhy zranení a poranení. Vzhľadom na to, že by mali byť čo najskôr opäť vo forme, aby podali ten najlepší výkon, najväčší dôraz sa kladie na prevenciu. To v praxi znamená, že fyzioterapeut musí svojmu zverencovi vysvetliť, ako sa správne hýbať a tým napomáha k bezpečnému a efektívnemu pohybu a následne k zvýšeniu výkonu.

Ak napriek tomu príde k poraneniu, pristupuje sa k využívaniu moderných fyzioterapeutických postupov. Medzi najčastejšie športové poranenia patrí:

  • Poranenie členka: podvrtnutia, natiahnutia
  • Natiahnutie slabín
  • Tenisový lakeť
  • Poranenia mäkkého kolena: podvrtnutia, natiahnutia
  • Bolestivá päta

electrostimulation-1230004_1920Či už ide o vrcholovú športovú činnosť, alebo výkonnostnú, je veľmi dôležité, aby bol program šitý na mieru podľa vyšetrenia pohybového aparátu. Súbor cvikov rozdeľujeme na cviky uvoľňovacie, mobilizačné, stabilizačné a posilňovacie. Dôležité je presné vykonávanie cvikov pod odborným dohľadom fyzioterapeuta.

Fyzioterapeut podľa typu problémov, či už ide o poúrazový stav, alebo chce zlepšiť kondičku svojho zverenca, vyberie, aký prístup aplikuje. Často sa aj prelínajú. Ide o aktívny prístup, v ktorom sa využíva množstvo náradia a náčinia a používa sa množstvo rozličných cvikov.

Pri pasívnom prístupe sa využívajú podporné liečby, akými sú:

  • elektroliečba – využíva sa pri nej liečebný účinok rôznych foriem elektrickej energie. Zlepšuje krvnú cirkuláciu a výživu tkanív, tlmí zápalovú aktivitu a uľahčuje tak ľahšiu úpravu pohybových funkcií.
  • Ultrazvuk – využívajú sa ultrazvukové vlny vyrobené piezoelektrickým javom – rozkmitaním špeciálneho kryštálu. Uplatňuje sa hĺbková mikromasáž tkaniva, zlepšuje krvný obeh, metabolizmus a napätie svalstva.
  • Laseroterapia – patrí do skupiny svetloliečby a využíva biostimulačný efekt lúča, ktorý pôsobí ako spúšťač na urýchlenie regenerácie tkanív a aktiváciu činnosti buniek. Utišuje bolesť, pôsobí proti opuchom a zápalom, stimuluje obranyschopnosť organizmu a rozširuje cievy.
  • Magnetoterapia – využíva priaznivý vplyv elektromagnetického poľa na ľudský organizmus. Zlepšuje prekrvenie a výživu postihnutého miesta. Je vhodná pri chronických bolestivých stavoch pohybového ústrojenstva, opuchoch, reumatických bolestiach, poúrazových stavoch, urýchľuje hojenie zlomenín.
  • Bioptronová lampa – žlté svetlo lampy je polarizované, to znamená, že kmitá len v jednej rovine na rozdiel od bežného slnečného lúča, ktoré kmitá vo všetkých rovinách. Vytvára biostimulačný efekt na ľudské telo a urýchľuje hojenie rán, podporuje regeneračné procesy, harmonizuje metabolizmus, uvoľňuje od bolesti alebo zmierňuje jej intenzitu.
  • rôzne druhy masáží – rozdiel medzi klasickou a športovou masážou vysvetľuje fyzioterapeut Miroslav Galbavý takto: „Klasická masáž je zameraná viac-menej na relaxáciu svalu a mala by byť vykonávaná u bežného človeka po práci alebo po športovom výkone. Športová masáž sa môže vykonávať pred alebo počas tréningu. Rozdiel medzi týmito masážami je v hmatoch, ktoré sa vykonávajú, pretože športová masáž obsahuje techniky, ktoré majú sval nabudiť a prekrviť, na rozdiel od hmatov pri klasickej masáži, ktoré sval zrelaxujú.“
  • Lymfodrenáž – hmaty sa vykonávajú na koži a v podkoží, majú pomalú frekvenciu a priaznivo ovplyvňujú povrchový lymfatický systém a regionálne uzliny.