Strašil súperov, zničili ho otrasy mozgu. Eric Lindros – hráč, ktorý zmenil hokej

Gólov a jeho tvrdých rán v zápasoch sa súperi báli, sám však schytal niekoľko poriadnych hitov, po ktorých ho zničili otrasy mozgu. Napriek tomu je Eric Lindros hokejovou legendou a už aj členom Hokejovej siene slávy.

0
276
WA6 Toronto - Na snímke z 12. septembra 2005 hokejista Toronta Maple Leafs Eric Lindros (AP PHOTO/CP, Adrian Wyld)

Bitka o hokejový zázrak

V roku 1991 sa stal draftovou jednotkou NHL, vybral si ho Quebec. Prvý štart v zámorskej profilige si však pripísal v sezóne 1992/1993 v drese Philadelphie, keďže odmietol hrať za klub, ktorý ho draftoval. Flyers zariskovali, veď Lindros bol ako zázrak, počas troch sezón v lige OHL v drese Oshawa Generals v 97 zápasoch nazbieral 216 bodov. „Išiel som svojou vlastnou cestou, ktorá nebola vždy a všetkým sympatická,“ vyhlásil Lindros. Quebec za neho získal štyroch hráčov, prvé miesto v dvoch draftoch po sebe (1993 a 1994), práva na Petra Forsberga a 15 miliónov dolárov k tomu. Tomu sa povie gigantický „trejd“.

Lindros nikdy v zámorskej profilige, najmä vinou zranení, neodohral kompletnú sezónu (najbližšie bol v drese New Yorku Rangers v sezóne 2002/2003 – 81 odohratých zápasov z 82), a hoci jeho čísla nikdy nedosiahli úplný vrchol, desať sezón po sebe si držal vysoký štandard.

V NHL hral dovedna 13 sezón, šesť z nich nosil na hrudi kapitánske céčko vo Philadelphii, v Rangers bol tri sezóny asistentom kapitána. K „jazdcom“ ho z Flyers vymenili potom, ako odmietol podpísať jednoročnú zmluvu na 8,5 miliónov dolárov, s ktorou by patril medzi najlepšie platených hráčov ligy aj dnes, 14 rokov potom.

Údery sa mu vrátili aj s úrokmi

Bývalý kanadský center bol výraznou a kontroverznou postavou v hokejovom svete. Okrem hokejovej stránky zaujal problémami mimo ľadu: hádky s trénermi, nekonečné a komplikované rokovania o nových zmluvách, ale aj žaloby na jeho osobu či pľutie piva v bare. To všetko si fanúšikovia Philadelphie pamätali, keď ho v roku 2002 pri návrate v drese NY Rangers vypískali.

Flyers totiž nespokojného Lindrosa vykúpili z Quebecu (tí neskôr prešli pod Colorado), stratili vtedy spomínaného Forsberga, ktorý Coloradu dopomohol k zisku dvoch Stanley Cupov a stal sa legendou. Po čase Kanaďanovi priaznivci Philadelphie odpustili. „Boli to vždy až extrémne vášniví fanúšikovia. Na svete je takých len málo,“ hovorí Lindros.

Názory na neho ako na hokejistu sa líšia. Jedna skupina vraví, že nedokázal úplne naplniť potenciál a nálepku „nový Gretzky“ veľmi rýchlo zošúchal. Na druhej strane treba uznať, že bol balením 2 v 1: popri štýle bitkára a zbieraní trestných minút stíhal bodovať a tlačil Philadelphiu za Stanley Cupom. Ten Flyers nikdy nezískali, najbližšie boli v 97-om, keď vo finále neuspeli proti Detroitu.

Osudný zákrok od Stevensa, ktorý mu zmenil kariéru

Priekopník v zmene pravidiel

Vedel rozdať poriadne tvrdé rany, po krátkom čase však jeho súperi odmietli pozíciu fackovacích panákov a Ericovi rovnako štipľavé údery začali vracať. To vyústilo do mnohých otrasov mozgov, ktoré Lindrosovi znemožnili, aby dosiahol viac.

Bol akýmsi prelomom v pravidlách v NHL, Lindros bol jedným z hlavných dôvodov, prečo sa v zámorí začali na otrasy mozgu pozerať inak. Vedenie ligy vytvorilo dokonca oddelenie pre bezpečnosť hráčov, ktoré má hodnotiť a trestať hráčov za údery na hlavu. V nemocnici v Pensylvánii ho poznali dokonale, veď po injekcie proti neznesiteľným bolestiam hlavy z otrasov mozgov chodil ako na klavír. „Bol priekopníkom. Predtým malo podobné zranenia mnoho hráčov, doktori ich však poriadne ani nezdokumentovali. Vďaka tomu, že otrasy mozgu utrpela hviezda ako Lindros, sa tejto téme dostalo viac pozornosti,“ tvrdí bývalý generálny manažér Flyers Bob Clarke.

Kanadský útočník viackrát kritizoval realizačný tím Philadelphie, tvrdil, že jeho otrasom mozgu nepripisujú dôležitosť, čo len podčiarklo slová Clarka. Aj preto sa dostal s klubom do viacerých konfliktov. Bývalý generálny manažér Flyers ho hodnotí ako hokejového velikána, no jednu vec Lindrosovi nevie odpustiť, a síce spomínaný odchod do New Yorku. „Odmietol podpísať štedrú zmluvu s Flyers, stal sa osobou, o ktorú mám nulový záujem. Zradil klub a ublížil mu.“

Légia skazy Stanley Cup nepriniesla

Lindrosa zvyknú označovať za jednotku, ktorá sa jednotkou nikdy nestala, či za superhviezdu, ktorá nikdy nebola ochotná prevziať zodpovednosť spätú s týmto statusom. Eric dokázal vo Philadelphii vytvoriť tzv. légiu skazy, teda útok, ktorý ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Center Lindros mal po bokoch Mikaela Renberga a Johna LeClaira. Boli doslova továrňou na góly a asistencie, ale aj tvrdé údery súperom. Ako uviedol server NHL, légia skazy sa dohromady postarala o 225 gólov a 490 bodov. „Myslím, že už navždy si budeme blízki,“ povedal o smrtiacom triu Lindros a pridal sa LeClair: „Ešte viac, než sme milovali spoločne víťaziť, sme nenávideli prehrávať. Bol to určite najlepší čas mojej kariéry. Bol to skvelý pocit, pretože sme cítili, že je možné všetko.“

Ani strach naháňajúci útok Philadelphii nepriniesol vytúžený Stanley Cup. Úderná formácia sa rozpadla v roku 1997 výmenou Renberga do Tampy Bay. Život Lindrosovi zmenil 26.máj 2000, keď ho v zápase zostrelil Scott Stevens z New Jersey Devils. „Od tej chvíle som bol iný hráč. Necítil som sa dobre, keď som mal prechádzať stredom klziska, čo bývala moja doména. Jednoducho som sa bál, že ma opäť niekto trafí. Nebolo to ono a ja som bol veľmi frustrovaný. Bavil som sa tou hrou mnoho rokov, ale potom to zrazu bolo preč. Vôbec som si to neužíval. Začal som byť extrémne nespokojný,“ priznáva Lindros. Stevensovi podľa jeho slov bolo ľúto zranenia súpera, bolo však vraj jeho úlohou „vymazať takýchto hráčov z ľadu“.

Na ľade absolútne dominoval

Napriek tomu, že nikdy nebol jednotkou, hoci to všetci od neho očakávali, Lindros zanechal v hokeji výraznú stopu a dokázal ho zmeniť. „Len málo hráčov zmenilo hokej tak, ako to dokázal Eric. V časoch, keď hrával za Flyers, bol dominantným hokejistom. Presne tak, vždy na ľade dominoval,“ spomína Bob Clarke, rovnako o „parťákovi“ z útoku rozpráva aj John LeClair. „Nie je pochýb, že absolútne dominoval hre. Bolo úžasné, aké schopnosti mal spolu s veľkosťou a silou. Boli časy, keď sme nemohli veriť tomu, čo dokáže na ľade. Taký bol talentovaný. To spôsobovalo, že sa nám s ním hralo ľahko.“

Dnes 43-ročný Lindros si hokej zahrá s kamarátmi párkrát do týždňa. „Je to úžasná hra, na ktorú mám množstvo krásnych spomienok. Hokej bol veľkou kapitolou môjho života. Chodím si s chalanmi zahrať v utorky a štvrtky, na čo sa vždy teším. Hlavne vo štvrtok to mám rád, hráme vtedy bez rozhodcov,“ usmeje sa vyhlásený tvrďas, ktorý si uvedomuje, že nebyť zničujúcich zranení a bolestí, prekonal by nielen 1000-bodovú hranicu, ale by sa mu možno podarilo získať sen každého hokejistu – Stanley Cup. „Na svoju kariéru sa môžete pozerať z takého uhla, z akého ju chcete vidieť. Snažím sa ju vnímať ako pohár, ktorý je poloplný. Zažil som krásne chvíle a nebolo ich málo. Mal som tú česť reprezentovať svoju krajinu viac ako desať rokov, zažil som veľké medzinárodné akcie. Hokej je fantastický,“ spomína.

Okrem hokeja však má aj iné starosti. Nielen, že sa pustil do podnikania a prevádzkuje nákupný portál, trojnásobný otec manželke pomáha s deťmi. „O utieraní zadkov a výmene plienok toho viem veľa. Všetky tri naše deti navyše ešte nemajú ani 30 mesiacov, takže s nimi chodím do parku, na lekcie plávania, a tak ďalej,“ má Kanaďan na tvári úprimný úsmev.

highlighty

Vlastná cesta

Eric Lindros je dnes členom siene slávy, hoci slávny Stanley Cup sa mu získať nepodarilo. Na konte má okrem množstva bodov „len“ individuálne ocenenia ako Hart Memorial Trophy (najcennejší hráč základnej časti sezóny), Ted Lindsey Award (najužitočnejší hráč základnej časti) či za najproduktívnejšieho hráča play-off. Tímové úspechy si užil na reprezentačnej scéne, keď na juniorských majstrovstvách sveta získal dve zlatá, z olympiády má zlato a striebro a dokázal s Kanadou vyhrať Kanadský pohár.

Je členom Hokejovej siene slávy aj Siene slávy Philadelphie Flyers. Keď ho vymenovávali do druhej spomínanej, hrala na štadióne „letcov“ pieseň Franka Sinatru – My way (Moja cesta). Aké symbolické pre hokejistu, ktorý išiel vždy vlastnou cestou bez ohľadu na názory druhých. Eric Lindros nebol ďalší Wayne Gretzky či Mario Lemieux. Bol však hráčom, ktorý zmenil hokej…