Techniky na svahu

Patríte medzi fanúšikov lyžovania? Tešíte sa, keď začne snežiť, pretože sa už vidíte na svahu? Aké druhy lyžovania však existujú? V nedávnom článku ste si mohli prečítať o histórii lyžovania ako takej, dnes sa budeme venovať jednotlivým druhom, ich vzniku a minulosti.

0
476

 

Severské lyžovanie

12769360_10206025811343714_531950050_n

Severské alebo klasické lyžovanie vzniklo v kopcovitom teréne Nórska a ostatných škandinávskych krajinách. Súčasné podujatia sa skladajú z pretekov cross-country – vrátane štafety a skokanských súťaží. Preteká sa v spomenutých disciplínach jednotlivo alebo kombinovane. Kombinácia 15 km behu a špeciálna súťaž v skokoch je potom vyhodnotená na základe udelených bodov v oboch disciplínach.

Existuje mnoho faktorov, ktoré odlišujú rôzne individuálne preteky cross-country, ako napríklad typ štartu, štýl lyžovania a vzdialenosť. S výnimkou jednej udalosti všetky preteky cross-country začínajú postupným štartom, v ktorej sú konkurenti rozmiestnení 30 sekúnd od seba. Lyžiari tak pretekajú o čas, pričom pred koncom pretekov je veľmi obľúbený šprint.

Ďalším dôležitým aspektom cross-country je štýl lyžovania. Až do roku 1970 existoval len jeden štýl – klasický, v ktorom lyžiari nasledovali paralelné dráhy. Účinnejší spôsob bežeckého lyžovania bol propagovaný Američanom menom Bill Koch, ktorý začal používať „korčuľovací krok“ tak, že si posunul lyže mimo paralelných tratí. Tento inovatívny štýl sa teraz používa čoraz častejšie. Korčuľovacia technika vyžaduje dlhšie tyče a kratšie lyže než v klasickom štýle. Taktiež  vyžaduje vyššie topánky, ktoré poskytujú lepšiu podporu členku.

Po prvýkrát bolo nordické lyžovanie v oboch disciplínach – cross-country a skoky na lyžiach –  zahrnuté do Zimných olympijských hier v Chamonix vo Francúzsku v roku 1924.

Alpské lyžovanie

12784749_10206025811383715_1310619630_n

Začiatkom 20. storočia sa k zavedenému nordickému štýlu pripojil nový štýl lyžovania –  zjazdové preteky vyvinuté v hornatom teréne Álp v strednej Európe známe ako alpské lyžovanie. Nebolo to však také jednoduché, pretože spočiatku bol zavrhovaný severskými lyžiarmi, ktorý si mysleli, že ich niekoľkoročné skúsenosti s cross-country je jediná správna forma lyžovania. V roku 1930 sa však nechali obmäkčiť a dovolili, aby bolo alpské lyžovanie schválené medzinárodnou lyžiarskou federáciou – Fédération Internationale de Ski – FIS.

Moderné alpské lyžovanie je rozdelené do pretekov:

  • Slalom
  • Obrovský slalom
  • Slalom supergiant (super-G)
  • Zjazd

Super-G a zjazd sú známe ako rýchlostné preteky, ktoré majú strmý a rýchly zjazd medzi širšie rozloženými bránkami. Slalom a obrovský slalom sú skôr technickejšieho rázu, pretože bránky, cez ktoré lyžiari manévrujú, sú od seba uložené v menších vzdialenostiach.

Exsituje aj tzv. kombinácia – sem sa započítavajú kombinované výsledky dosiahnuté v slalome aj zjazde.

Alpské lyžovanie zažilo svoj debut v roku 1936 na zimných olympijských hrách v Garmisch-Partenkirchen. Prvý obrovský slalom sa konal v roku 1952 na zimných olympijských hrách v Osle a slalom sa začlenil do lyžiarskych disciplín v roku 1988 na zimných olympijských hrách v Calgary. V tom istom roku sa vrátila do olympijského rozpisu aj kombinácia, ktorá nebola dovtedy uznaná. Neskôr, v roku 1998, sa klasická kombinácia zmenila na dve nové –slalomový beh kombinovaný s obrovským slalomom a super-G kombinovaný so zjazdom.

Freestyle

12788301_10206025811263712_2076320954_n

Objavením carvingových lyží a snowboardu sa začali medzi mladými nadšencami vyskytovať prvky hravosti, predvádzania sa a zvýšenej túžby po adrenalíne. Voľné lyžovanie (freeskiing), ktoré bolo donedávna protikladom pretekárskeho lyžovania a slúžilo pre zábavu, sa rozvinulo do viacerých disciplín.

Medzinárodná lyžiarska federácia uznala Freestyle ako šport v roku 1979 a vytvorila nové pravidlá v snahe vyhnúť sa zraneniam z nebezpečných prvkov a skokov. Prvý medzinárodný pohár bol usporiadaný v roku 1980 a prvé medzinárodné majstrovstvá sa konali v roku 1986 v Tignes vo Francúzsku.

Je to v podstate voľný štýl, má však svoje pravidlá. Známy je aj názov akrobatické lyžovanie:

• freeriding – jazda vo voľnom teréne
• aerials – akrobatické skoky
• acro ski – balet na lyžiach, krasolyžovanie
• moguls – jazda v bubnoch
• skicross – súčasná jazda viacerých lyžiarov po trati s umelými prekážkami

Freeriding – je štýl snowboardingu na prírodnom, neupravenom teréne bez pravidiel. V súčasnosti sa praktizuje aj na lyžiach, ktoré sú na rýchlu a šialenú jazdu prispôsobené, rovnako ako pevné viazanie. Lyžiari boli po prvýkrát prizvaní do súťaže  Freeride World Tour, ktorá sa organizovala od roku 1996 až v roku 2004.

Aerials – skoky a triky sa skákali už počas prvej svetovej vojny, no spropagované boli až  okolo roku 1950 vďaka zlatému medailistovi menom Stein Eriksen. V roku 1994 boli pridané medzi disciplíny na zimných olympijských hrách v Lilehammeri.

Aerialisti dokážu vyskočiť do výšky 6 metrov a súčasné výkony dosahujú trojité flipy so štyrmi až piatimi vrutmi. Porotcovia posudzujú celkový skok v troch fázach – štart 20 %, priebeh 50 % a pristátie 30 % a zarátavajú sa vždy dva skoky, ktorých body sa zrátavajú.

Acro Ski – bol vynájdený v roku 1930 v Európe. Iné zdroje uvádzajú až rok 1960.

Balet na lyžiach zahŕňa rôzne druhy flipov, skokov a otočiek na hladkom svahu. Istý čas sa dokonca jazdilo na hudbu po dobu 90 minút. Porotcovia hodnotili umelecký dojem a technicky zvládnutú časť jazdy. Keďže začal strácať na popularite, od roku 2000 sa už nezahŕňa medzi freestyle.

Moguls – bolo oficiálne uznané za medailovú disciplínu v roku 1992 na zimných olympijských hrách v Albertville. Zjazd po snežných bubnoch bol zavedený krátko po aerials. Súťažiaci jazdia na svahu so sklonom 22° až 32° a bubny dosahujú prevýšenie okolo 200 až 270 metrov. Sú hodnotení za rýchlosť, techniku a jednotlivé zvláduté skoky, pričom minimálne dva sú povinné.

Skicross – Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) s FIS Freestyle lyžovanie World Cup pridali Skicross na zoznam zimných disciplín v roku 2004. Jedná sa o zjazd cez umelé prekážky na čas, najmä „big air“ skoky a vysoko prevýšené zákruty. Všetci lyžiari vyštartujú spolu a akýkoľvek úmyselný kontakt s konkurentom vedie k diskvalifikácii.

Či už ste rekreačný lyžiar, alebo radi stvárate krkolomnejšie kúsky na svahu, vždy treba dbať v prvom rade na bezpečnosť – vašu, ale aj ostatných lyžiarov. Preto nezabúdajte na kvalitné oblečenie, chrániče a prilby. Prajeme vám mnoho krásnych zážitkov na zjazdovkách.