Top 5 kaňonov na Slovensku, ktoré sa oplatí vidieť

Hovorí sa, že pravé kaňony na Slovensku nájdeme iba na Gemeri, ale aj tie ostatné, im podobné, stoja za to. Čo tam potom – pravý, nepravý kaňon. Na Slovensku je čo vidieť, tak hor sa na túru!

0
11167
Dunajec

Kaňon tvorí širšia skalná dolina, cez ktorú väčšinou preteká rieka. Z geomorfologického hľadiska sa kaňony radia k tiesňavám a tým pádom sa naozajstné kaňony na Slovensku nachádzajú len na dvoch miestach, na riekach Slaná a Štítnik v Slovenskom krase. Vedeli ste však, že tiesňava a kaňon predsa nie je to isté? Laicky povedané – kaňony sú staršie a nemajú také strmé skalné steny ako tiesňavy. Takisto dno kaňonov je rovnejšie.

Najužší kaňon Slovenska: Manínska tiesňava

S rozlohou takmer 118 hektárov ide o národnú prírodnú rezerváciu, ktorú nájdete pri Považskej Bystrici. Je to jediná priama cesta, ktorá spája menšie obce ako Záskalie, Kostolec a Vrchteplá so svetom. Kvôli vysokým vrchom sa v zime často stáva, že je takmer neprejazdná a so snehom sa tu môžete stretnúť aj v máji.

Manínsku tiesňavu si môžete vychutnať nielen na pešo, ale aj na bicykli, inline korčuliach, či na aute alebo autobuse. Cesta je totiž pokrytá asfaltovým povrchom. Pre autobusy je táto tiesňava dokonca ledva priechodná. Niektorí o nej hovoria, že je to najužší kaňon na Slovensku, keď nie v strednej Európe. Ide však o jednu z najkrajších zážitkových jázd na Slovensku.

Skalnaté steny Manínskej tiesňavy, ktoré sú vysoké cez 400 metrov, vznikli eróznou činnosťou pôvodného bradla, ktoré rozdelil Manínsky potok na dva samostatné vrcholy – Veľký a Malý Manín. Okolie vás očarí vďaka Strážovským vrchom. Pomedzi ne preteká Manínsky potok, ktorý vytvára nádhernú tiesňavu. Ak sa vyberiete po ceste proti prúdu rieky, uvidíte okrem Manínskeho kaňonu aj Kostoleckú tiesňavu.

Manínska tiesňava patrí k jedným z najobľúbenejších turistických atrakcií nielen pre samotných turistov či horolezcov. Nájdete tu prekrásne výhľady, ale aj symbolický cintorín slovenských horolezcov, ktorí nešťastne zahynuli v rôznych kútoch sveta, ale aj priamo v rokline Manínskej tiesňavy.

Najkrajší kaňon Slovenska: Suchá Belá

Kaňon Suchá Belá môžete nájsť v Slovenskom raji. Ide o najznámejšiu roklinu severnej časti Slovenského raja. V jeho blízkosti vás očarí okolitá príroda samotného vstupu do rokliny – turistické centrum Podlesok. Tak ako je pre tiesňavu typické, aj tu nájdeme potok, ktorý má rovnomenné pomenovanie. Kaňon s dĺžkou štyri kilometre je známy pre svoje vodopády, ktoré tvoria asi najkajšiu scenériu celého Slovenského raja vôbec. Ide o Okienkový, Korytový vodopád a Misové vodopády.

Nájsť ich v rokline Suchej Belej nie je extra náročné. Aj preto patria tieto slovenské krásy k najnavštevovanejším. Dostanete sa k nim, ak budete nasledovať zelenú značku, ktorá sa začína objavovať na orientačnom stĺpe pri Podlesku, kde pokračujeme po lúke vedľa účelovej komunikácie na Rumanovú a Glac. Ďalej sa vydáte po brehoch rieky, kde už začínajú prvé lávky rokliny Misových vodopádov. Na ceste vás očaria zákutia, ku ktorým sa dostanete pomocou rebríkov a stúpačiek. Nasleduje Roklina, ktorá tvorí najužšiu časť tiesňavy, Okienkový, Korytový a Bočný vodopád. Lesom popri rieke sa dostaneme pravou vetvou k studničke, z ktorej vyteká jeden z prameňov Suchej Belej. Ďalším sledovaním žltej a napokon červenej značky cez Kláštorisko a okolo orientačného stĺpa Suchej Belej sa dostaneme opäť na začiatok Podleska.

Prechod roklinou prejdete približne za dve hodiny a za poplatok. Ide o jednosmernú túru, ktorá vďaka rebríkom, stúpačkam a lávkam patrí aj k adrenalínovým zážitkom. Pri tejto túre si nezabudnite vziať hlavne pevnú a nepremokavú obuv.

O kaňone Suchá Belá je zaujímavé to,  že bol objavený už v roku 1900, skupinou pod vedením  profesora Rótha. V roku 1908 k nemu vyznačili a upravili turistický chodník, ale celú trasu rokliny Suchej Belej sprístupnili členovia Horskej služby až v roku 1957.

Najhlbší a najmohutnejší kaňon Slovenska: Zádielska tiesňava

Trojkilometrovú krasovú Zádielsku tiesňavu nájdete v obci Zádiel, presnejšie v národnom parku Slovenský kras. Ide o málo narušený celok prírody, ktorý sa nachádza medzi planinou Horného vrchu a Zádielskou planinou. Raj na zemi sa vytvoril intenzívnou erozívnou činnosťou potoka Blatnica a vápencových skalných stien, ktoré tu miestami dosahujú výšku a hĺbku 300 až 400 metrov. Asi najimpozantnetjší kúsok tejto tiesňavy je Cukrová homoľa. Je to nádherná ozdoba prostredia, ktorá je vysoká 105 metrov.

Najznámejšie a najnavštevovanejšie miesto východnej časti Slovenského krasu, Zádielska tiesňava, je chránená ako národná prírodná rezervácia. Ak si ju chcete vychutnať, vedie ňou trasa náučného chodníka, kde uvidíte nielen jej dno, ale aj vrcholce vápencových skál Zádielskej planiny.

Ak si vyberiete stredne náročnú trasu, prejdete prírodnou rezerváciou Zádielska tiesňava, ktorá sa rozprestiera na ploche 215 hektárov. Chodník je sprístupnený  od roku 1977. K najväčším zaujímavostiam chodníka patrí romantický kaňon Zádiel, ktorý vznikol zarezávaním Blatnického potoka do Zádielskej planiny. Ide o nielen najhlbší, ale aj najmohutnejší kaňon Slovenska.

Do Zádielskej doliny sa vyberiete od horného konca dediny, kde ústí kaňon. Cestou nahor sa nechajte viesť červenou značkou, ktorá začína pri železničnej zastávke Dvorníky-Zádiel. Po hodinovom putovaní chodníkom po dne tiesňavy sledujte modrú značku, ktorá vás povedie aj po hrebeni doliny kaňonu vedúcej  do Turne nad Bodvou. Ak chcete vidieť skutočne to najkrajšie zo Zádielské doliny, zájdite si až k značke Zádielsky kameň, odkiaľ je pohľad na dolinu najhlbší a najveľkolepejší.

Najväčší kaňon v strednej Európe: Dunajec

Kaňon rieky Dunajec je zasadený medzi skaly, ktoré pripomínanú vápencové pohorie vďaka bielemu sfarbeniu. Túto tiesňavu nájdete v národnom parku Pieniny pri slovensko-poľskej hranici. S dĺžkou deväť kilometrov má výšku až 300 metrov.

Ak sa vydáte po turistickom náučnom chodníku, prejdete desať zastávok od Červeného Kláštora až po Lesnicu. Túra je nenáročná, vhodná taktiež pre turistov so zníženou pohyblivosťou a patrí k najkrajším na Slovensku, aj  pre množstvo miest opradených legendami.

Kto zatúži po adrenalíne, pre neho je tu pripravený splav na pltiach či rafting po najväčšom kaňone nielen na Slovensku, ale v strednej Európe. K dispozícii máte štyri nástupné miesta na slovenskej strane. Najviac využívané je pri múzeu Červený Kláštor, kde kedysi žili kartuziáni a neskôr aj kamalduti. Okrem obhliadky kláštora a nádvoria máte možnosť uvidieť aj niekoľko prírodných monumentov. Nedotknutá príroda Pienin vám ponúkne krásne zákutia a výhľady predovšetkým na pýchu Pienin- na Tri koruny. Ide o súbor skál, ktoré sú tvorené piatimi skalnými vežami a pripomínajú kráľovskú korunu. Ak pôjdete ešte ďalej, natrafíte na ďalší prírodný skvost, ktorým je Jánošíkov skok. Ide o najužšie miesto Dunajca s dĺžkou a šírkou 12 metrov. Podľa legendy vraj sem brával Jánošík chlapov, ktorí sa chceli dostať do jeho družiny. Prijal len toho, kto túto úžinu preskočil. Ďalším miestom s množstvom legiend je aj pohorie Sedem mníchov, alebo skaly Sokolnica či Mníška.

Jánošíkove diery – sústava tiesňav a kaňonov

Jánošíkové diery, ktoré poznáme pod jedným názvom Diery, sa nachádzajú v Krivánskej Malej Fatre, presnejšie v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Všetkými tromi preteká Dierový potok, ktorý ich vyformoval. Kto sem raz zavíta, bude sa stále vracať. Zakaždým je tu toho veľa, čo si nesmiete nechať ujsť. Nájdete tu viac ako dvadsiatku vodopádov s bizarnými útvarmi.

Je ťažké odporúčať iba jednu oblasť, pretože každá je niečím zaujímavá a stojí za túru. Ak chcete vidieť ich nádheru zblízka, začnite v dedinách Terchová-Štefanová a Biely Potok. To je vstupný mostík do Dier. Opäť tu nájdete rôzne lávky, stúpačky či rebríky. Rekonštruované boli v roku 2009, preto sa nemusíte obávať nebezpečenstva úrazu, aj keď vlhké prostredie robí svoje. S kvalitnou obuvou a dávkou adrenalínu sa to dá zvládnuť.

V Dolných dierach môžete prejsť náučným chodníkom. Očarí vás hneď dvomi vodopádmi. Patrí k tým kondične menej náročným a odporúča sa aj rodinám s deťmi. Po drevených lávkach so zábradlím prejdete kaňonom ponad Dierový potok. Vstup ku kaňonu začína od Hotela Diery, kde treba sledovať modrú značku. Po 25 minútach sa dostanete do najkrajšej časti Dier a samotného kaňonu, do Ostrvného. Ak budete v ceste pokračovať ďalej, napojíte sa na náučný chodník smerom na Podžiar, kde na jeho konci trasa končí. Dĺžka náučného chodníka tam aj späť je približne päťkilometrová a trvá približne hodinu a pol, kým ju prejdete.