Z Jána Volka šprintérska osobnosť: „Zlato s návalom energie“

Z Jána Volka sa na ME atlétov do 23 rokov v poľskej Bydgoszczi stala šprintérska osobnosť. K striebru na stovke pridal zlato na dvojstovke takým spôsobom, že príjemne šokoval. K jeho finálovému behu sa ponúkali prívlastky fantastický, úžasný, geniálny, no Volko len pripomenul, že medaily považuje za tímové dielo všetkých, ktorí mu držali palce a na diaľku sa za neho modlili.

0
20
Ilustračné foto

Po zlatom šprinte na dvojstovke časom 20,33, slovenskom rekorde a rekorde šampionátov, nasledovali veľké objatia, okamžité, spontánne a aj tie, čo prišli neskôr. „Najviac si vážim rodičovské, aj od trénerky i ďalšie, všetky sú pre mňa nesmierne dôležité, každé je pre mňa veľmi vzácne.“

Pred Jánom Volkom sa bude dlho premietať film trvajúci 20,33 sekundy zo zlatej dvojstovky. „Zákrutu som dobre vybehol, ani som to nečakal, už vôbec nie s takým náskokom. Trochu som sa však obával, pretože závery dvojstovky sú občas rôzne, nikdy neviete, čo máte čakať od druhých, preto som musel bežať na maximum až do konca.“

Nespomalil, rytmus behu udržal, dokonca vystupňoval a triumfoval s obrovským náskokom. „Ani netuším, kde sa vo mne nabrala toľká energia, bolo to asi o nespočetnom množstve ľudí, ktorí sa za mňa modlili, ktorí mi fandili,“ zamýšľal sa. „Celý môj tím ma výborne pripravil, trénerka, tréner, fyzioterapeutka Janka Závacká, rodičia, ktorí spôsobili, že som vôbec tu, pri atletike. Ďakujem aj bohu, ktorý mi naštedril talent. Naozaj som všetkým za to veľmi vďačný a zaviazaný, to je ich zásluha. Splnil som aj limit na majstrovstvá sveta v Londýne, je to bonus, no dosť mi nabúral tréningové plány. Chcel som sa ešte sústrediť na Svetovú univerziádu, teraz musím pridať Londýn. Bude skôr za odmenu, môj vrchol kariéry, keďže som ešte na takomto šampionáte neštartoval.“

Trénerka Naďa Bendová prežívala eufóriu rovnako ako mnohí pri nej v hľadisku. „Aj som posledných 50 metrov kričala, že máme zlato, už som to vedela. Čakali sme čas okolo 20,40, tých 20,33 je ešte lepšie, boli sme však presvedčení, že to v ňom je. Konečne boli aj optimálne podmienky, neustále sme ich hľadali, až ich našli ideálne, aj s podporou vetra, vďačnou atmosférou, nebola zima, ani teplo.“

Róbert Kresťanko v role druhého trénera vyzdvihol celý zlatý beh Volka, najmä druhú polovicu. „Posledná stovka bola úžasná, geniálna, zákrutu vybehol tak, že potom už nikomu nedal šancu. Mám pocit, že čím bol viac unavený, tým podával lepšie výkony, jednoducho paráda.“

Spolu s Volkom sa radovali aj jeho rodičia a bolo to pre nich tiež neuveriteľné. „Strieborná stovka ma upokojila, od dvojstovky som len očakával že Janko zo seba vydá zvyšok síl, čo v ňom po náročnom programe zostali a čo natrénoval. Mal veľkú podporu zo všetkých strán, od fanúšikov okolo, aj od hora. Boli sme vo vytržení, všetci sme stáli, aj slzy mi vbehli do očí,“ povedal otec Ján Volko. Mama Zuzana Volková svoje pocity vyjadrila hlavne slovami: „Sme na neho úžasne hrdí.“

V zákulisí sa dosť skloňovala aj stávka spojená s tetovaním, no Volko ju vníma s nadhľadom. „Ak moja trénerka do tetovania nebude mať chuť, tak jej odpustím,“ zasmial sa. Bendová však do vetra nehovorila, keď ju prijala. „Síce by som nerada bola celá potetovaná všetkými dátumami Jankových rekordov, no stávku dodržím.“