Žena s penisom, zázračný kord či pivo. Najväčšie podvody olympijskej histórie

Najčastejšou nelegálnou formou v športe, ako byť medzi najlepšími, je doping. Športovci často užívajú látky, ktorých presné zloženie možno ani nepoznajú, aby umelo zvýšili výkon. A potom sú tu takí, ktorí si nič podobné do tela pustiť nechcú, no láka ich vidina pódiového umiestnenia bez tvrdého tréningu. Toto je 8 najväčších a najzaujímavejších podvodov olympijských hier.

0
452
5th August 1936: Stella Walsh (Stanislawa Walasiewicz) of Poland (right) congratulates Helen Stephens of the USA, who set a new world record when she won the women's 100 metres at the Olympic Games in Berlin. On her death 44 years later it was discovered that Walsh was in fact a man. (Photo by Fox Photos/Getty Images)

 

Maratón na kolesách

Fred Lorz (1904)

V roku 1905 vyhral maratón v Bostone, oveľa známejší je však Američan Fred Lorz svojím nezvyčajným finišom na olympiáde v St. Louis rok predtým. Cieľovou páskou prebehol ako prvý, gratuloval mu prezident Roosevelt, jeho dcéra mu na znak víťazstva dala bozk na líce.

Všetko však bolo predčasné. Lorz vzdal preteky už po necelých 15 kilometroch, jeho manažér ho ďalších 17,7 kilometra odviezol autom, ktoré sa, čo čert nechcel, pokazilo. A tak Američan opäť išiel po svojich a prišiel do cieľa, samozrejme, prvý. Jeho čas bol vtedy 3 hodiny a 13 minút.

Vítali ho ako víťaza, po prevalení podvodu mu udelili doživotný zákaz pretekania. Lorz sa bránil, vraj to bol len žart. Po roku ho omilostili a vyhral spomínaný bostonský maratón.

Zaujímavosťou tejto olympiády je, že pôvodne právoplatný víťaz maratónu v roku 1904 Hicks po dobehnutí do cieľa skolaboval a takmer zomrel. Ako sa ukázalo, preteky chcel vzdať, no dopovali ho vajíčkami so zakázanou látkou strychnínom, ktoré zapíjal koňakom. V posledných kilometroch o sebe ani nevedel. Ďalší pretekári si tiež užili svoje. Kubánskemu poštárovi Felixovi Carbajalovi uškodili jablká, ktoré si trhal pri ceste, juhoafrický atlét z kmeňa Kaffiri musel utiecť pred rozzúreným psom.

Keď žena nie je ženou

Stella Walsh (Stanislawa Walasiewicz) (1932, 1936), Dory Ratjen/ová (1936)

Nemecká výškarka Ratjenová na olympiáde v Berlíne nemala vôbec štartovať. Účasť si vybojovala Gretel Bergmannová, ale keďže bola židovského pôvodu, nemala na olympiádu nárok. A tak dostala šancu Ratjenová. Tá skončila štvrtá a tesne jej ušla medaila. Nikto sa nad tým nepozastavoval, hoci fakt, že sa nemecká atlétka nesprchovala s ostatnými ženami v tréningovom kempe, bol čudný.

O dva roky sa na majstrovstvách Európy v Paríži všetko prevalilo. Ratjenová získala zlato v novom rekorde, kontroly však ukázali, že nie je Ratjen ako Ratjen. Z Dory bol razom Horst, podvod maskoval tým, že si genitálie prilepil k telu. Je však možné, že to nebol podvod v pravom slova zmysle.

Po rokoch sa Horst snažil očistiť svoje meno, odmalička sa vraj cítil ako žena. „Rodičia ma vychovávali ako dcéru, od detstva som nosil dievčenské šaty. Až keď som mal 10 – 11 rokov, zistil som, že nie som žena,“ napísal.

Druhý najznámejší prípad podvodu v prípade pohlavia je Stanislawa Walasiewiczová. Na olympijských hrách 1932 v Los Angeles získala v behu na 100 metrov zlato, o štyri roky v Berlíne striebro. Tu však jej úspechy neskončili, v priebehu kariéry prekonala 18 svetových rekordov. Neskôr ju obvinili z toho, že je muž, na počudovanie prešla v roku 1936 kontrolou. Hoci tento prípad však doteraz nie je úplne rozlúsknutý a diskutuje sa o ňom, Walasiewiczová zomrela v roku 1980 po ozbrojenej lúpeži, pitva ukázala, že jej genitálie nemožno označiť jednoznačne za mužské či ženské, objavili jej chromozómy oboch.

„Kúzelný“ kord

Boris Oniščenko (1976)

Zásah, bod, zásah, bod, švih do prázdna, bod. Tak počkať. Sovietsky päťbojár Boris Oniščenko chcel so systémom vybabrať naozaj lišiacky. Svoj kord si pred súbojmi v šerme na olympiáde v roku 1976 v nemeckom Mníchove upravil tak, že stačilo stláčať tlačidlo, ktoré mal ukryté v rukoväti, a elektronické zariadenie hlásilo zásah a pripočítavalo mu body.

Dlho mu podvodná taktika vychádzala, až do momentu, keď to Britovi Jimovi Foxovi nedalo. Ten požiadal o preskúmanie Oniščenkovej zbrane, kuriozitou je, že mu ani len nenapadlo, že môže podvádzať, len si jednoducho myslel, že jeho signalizačné zariadenie je pokazené. Podvod v podobe prepracovaného systému bol odhalený. „Bola to ozajstná inžinierska práca, žiadna rýchlovka amatéra. Museli celú zbraň rozobrať, aby odhalili podvod,“ povedal vtedy Mike Proudfoot, manažér britského tímu.

Po podvode diskvalifikovali okrem Oniščenka celý sovietsky tím, šermiara si na „koberček“ zavolal prezident Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev. Udelil podvodníkovi pokutu 5 000 rubľov, vyhodil ho z armády. Hovorilo sa o tom, že Oniščenko neskôr robil v Kyjeve taxikára, médiami sa šírila informácia o tom, že ho poslali za trest pracovať na Sibír, táto informácia sa však nepotvrdila.

Sila dvojičiek

Madeline de Jesusová (1984)

„Já na bráchu, brácha na mě,“ znie slávna filmová veta, ktorú možno prispôsobiť na prípad sestier De Jesusových. Madeline si na olympiáde v americkom Los Angeles v roku 1984 pri skoku do diaľky poranila sval.

Čakali ju však ešte preteky v štafete na 4 x 400 metrov. Či už nechcela sklamať kolegyne a trénera v tíme, alebo chcela stoj čo stoj úspech, uchýlila sa k netradičnému kroku. Na rozbehy za seba poslala svoju sestru dvojča Margaret (tiež atlétka), aby to odbehala za ňu.

Organizátori nič netušili, tím Portorika postúpil ďalej. Celý podvod prekazil hlavný tréner tímu. Keď sa dozvedel o výmene dvojčiat De Jesusových, odhlásil tím, ktorý tak na finálové preteky nenastúpil.

Pivom proti nervozite

Hans-Gunnar Liljenwall (1968)

Nemal problém s jazdou na koni ani so šermovaním s kordom. Keď však prišla na rad streľba, bol nervózny. Pred olympiádou v Mexico City v roku 1968 sa Medzinárodný olympijský výbor rozhodol, že začne športovcov testovať na zakázané látky. V Mexiku pôvodne získali bronz Švédi, kvôli kurióznemu podvodu Liljenwalla oň prišli.

Chcel sa striasť nervozity a upokojiť roztrasené ruky, nevybral si však najlepší spôsob. „Vypil som dve,“ hovoril po prichytení. Švéd si pred strieľaním z pištole doprial pivá, či boli dve, to zostane záhadou. Isté je, že mu v krvi namerali 0,81 promile alkoholu. Neskôr sa ukázalo, že aj jeho súperi sa upokojovali, tí však užívali sedatíva.

[youtube id=“https://www.youtube.com/watch?v=KMa4nGf9hSY“ width=“600″ height=“350″ autoplay=“no“ api_params=““ class=““]

Zasypaný údermi vyhral peniazmi

Park Si-hun (1988)

Jedna z najväčších lúpeží v dejinách olympiády, tentoraz pre zmenu v boxe. Američan Roy Jones tri kolá doslova zasypával Park Si-huna z Južnej Kórei údermi, anglický denník Daily Telegraph ich napočítal 86. Jednostrannejší zápas by ste márne hľadali.

Výsledok? Park Si-hun vyhral zlatú medailu, hlas mu dali traja z piatich rozhodcov. Jones neveril vlastným očiam, Kórejčan bol ešte viac prekvapený ako on. Park sa Jonesovi priamo v ringu ospravedlnil a sám ho vyhlásil za víťaza, výsledok však nezmenili.

Až neskôr sa pri vyšetrovaní ukázalo, že boli spomínaní rozhodcovia podplatení organizátormi. Zlato to však Jonesovi nevrátilo.

Musíme prehrať

Wang Xiaoli a Yu Yang, Jung Kyung-eun a Kim Ha-na, 2012

Olympijský duch káže snažiť sa vyhrať v rámci férovosti. Čo však v prípade, že chcete prehrať? Štvorhra bedmintonu na olympiáde v Londýne sa zmenila na frašku. Publikum pískalo, ironicky povzbudzovalo, keď mala výmena viac ako tri údery. Rozhodcovia posielali varovanie za varovaním, dvojice Wang Xiaoli a Yu Yang aj Jung Kyung-eun a Kim Ha-na sa nepoučili.

Vraví sa, že v základných skupinách môžete hrať akokoľvek dobre, no keď v play-off príde jedno zaváhanie, končíte. Uvedomili si to aj oba bedmintonové páry, ktoré sa rozhodli kalkulovať. Zápas chceli prehrať a vyhnúť sa Číňankám Tian Quing a Zhao Yunlei.

Nebol to však jediný takýto zápas na londýnskej olympiáde. Medzi Juhokórejčankami Ha Jung-Eun, Kim Min-Jung a Indonézankami Meilianou Juahari and Greysiou Polii to vyzeralo rovnako, nikto nechcel vyhrať.

Všetky štyri páry boli napokon diskvalifikované.

70786349

Najväčší dopingový hriešnik

Ben Johnson, 1988

Jediný naozajstný dopingový prípad v našom rebríčku. Kanadský šprintér Ben Johnson zvíťazil v roku 1988 na 100 metrov vtedy neuveriteľným časom 9,79 sekundy, čím najväčšiemu rivalovi Carlovi Lewisovi nedal šancu. Zlato na krku mu vydržalo až do momentu, keď mu antidopingoví komisári skontrolovali moč. Našli v ňom zakázané steroidy.

Po dvojročnom zákaze sa Johnson pokúsil o návrat, ten však dopadol neslávne. V roku 1993 ho znova pozitívne testovali a naparili mu doživotný zákaz.

Kanaďan, ktorý je označovaný za jedného z najväčších dopingových hriešnikov atletickej histórie, však tvrdí, že bol v celom škandále obeťou. Moč vraj bol jeho, no to, čo bolo v ňom, nie, niekto iný mu vraj niečo podstrčil.

Johnson In Semi-Final

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here