10 športovcov, ktorí to napriek svojmu hendikepu nevzdali. Mnoho profesionálnych športovcov má talent a súťaživého ducha. No sú tu aj takí, ktorí nás inšpirujú v prekonávaní nepriazne osudu. Mnohým chýbajú končatiny a napriek tomu majú silu a húževnatého ducha na to, aby sa stali najlepšími v rôznych športoch.

Tím Hoyt

Po tragických udalostiach Bostonského maratónu 2013, kedy sa počas neho stal teroristický bombový útok, sa príbeh otca a syna – Dicka a Ricka Hoytovcov, stal ešte známejším, než tomu bolo predtým.Tím Hoyt – otec, ktorý vezie syna, beží už od roku 1977. Zúčastnili sa už na viac ako 70-tich maratónoch, vrátane 30-tich vo svojom rodnom meste Boston a na viac ako 6-tich Ironman triatlonov. Rick sa narodil s mozgovou obrnou potom, čo sa mu pupočná šnúra obmotala okolo krku pri narodení.

TIP: Prichádza jar, môžem si obliecť tieto šaty?

Prvé prognózy na uzdravenie nevyzerali sľubne, no napriek tomu Rick navštevoval školy pre zdravé deti a neskôr aj vyššiu odbornú školu, kde aj spromoval. Pre ich závody otec vyvinul špeciálnu loď – špeciálne kolesá a vozík, ktorý umožňuje Dickovi ťahanie, prenášanie a tlačenie svojho syna počas súťaže. Pár získal aj cenu Espy za vytrvalosť. V roku 2014 Bostonským maratónom ukončili svoju profesionálnu dráhu športovcov.

Jim MacLaren

„Mŕtvy pri príchode“. Tak znela diagnóza Jima MacLarena, keď ho priviezli do nemocnice v Bellevue (Washington) potom, čo mal zrážku s autobusom na motorke. Keď sa prebral z kómy, chýbala mu ľavá noha. Lekári mu ju museli aputovať pod kolenom. Jim bol pred nehodou plný života. Aktívne hrával futbal na univerzite, ale po nehode jeho život nabral úplne iný smer, ako kto predpokladal. Namiesto ľutovania sa začal opäť športovať. Vybral si plávanie a naučil sa žiť s protetickou nohou.

S ňou nakoniec odbehol aj Maratón v New Yorku či Ironman triatlon. Aj keď neskôr utrpel ďalšiu nehodu, po ktorej ostal ochrnutý, MacLaren sa nevzdal ani tentokrát a tragédiu zmenil na životný triumf tým, že sa z neho stal motivačný rečník a spisovateľ. Dodával odvahu a chuť do života ostatným bez ohľadu na to, čo ich na životnej ceste postretlo. Zomrel v roku 2010 v spánku.

Alana Nichols

Snowboarding bol vždy súčasťou života Alany Nichols. Dokonca aj potom, čo sa zranila počas výletu na snowboarde v sedemnástich rokoch, keď sa pokúšala o back flip a tvrdo pristála chrbtom na skale. Napriek tomu, že je ochrnutá od pása nadol, stále ju vídať na súťažiach. 30-ročná šarmantná žena na vozíku v basketbale získala mnoho ocenení. S tímom získala zlatú medailu s USA v Pekingu 2008. Potom, po premiestnení z Alabamy do Colorada, sa rozhodla dať šancu alpskému lyžovaniu.

TIP: 15 spôsobov ako použiť Chia semienka v receptoch

Jej úspech prišiel takmer okamžite. V roku 2009 a 2010 získala viacero zlatých medailí, medzi nimi sú aj z Vencouveru 2010 v paralympiáde. Dnes sa okrem spomínaných športov venuje aj jazde na kajaku. Je trojnásobná paralympijská víťazka v alpskom lyžovaní, basketbale a šprinte na kajaku.

Bethany Hamilton

Pre známu surferku z Havaja, Bethany Hamilton, znamená surf to, čo pre rybu voda. Už ako malé dieťa, v ktorom rodičia uvideli prirodzený talent pre tento šport, začala profesionálne súťažiť. V trinástich však nastal zvrat. Po útoku žraloka prišla o ľavú ruku a takmer aj o život. Už o mesiac neskôr bola znova na doske s odhodlaním a pozitívnym prístupom k životu.

Tento jej neuveriteľný osud profesionálnej surferky sa stal inšpiratívnym pre množstvo ľudí, pretože bol sfilmovaný. V roku 2011 sa do kín dostal film s názvom surferka v hlavnej úlohe s AnnouSophiou Robb, Helen Hunt a Dennisom Quaidom. Dnes je šťastne vydatá a s manželom vychovávajú syna.

Oz Sanchez

Počas šiestich rokov bol Oz Sanchez, rodák z Los Angeles, členom námornej pechoty. V roku 2001 mal nehodu na motorke, kde si zranil miechu. Ostal ochrnutý a o sedem rokov neskôr sa stal paralympijský športovec. Sanchez reprezentoval USA na Letných olympijských hrách 2008 v Pekingu, kde získal zlatú medailu v paracyklistickej časovke a bronzovú medailu v cestných závodoch.

TIP: Bežecká etiketa – poznáte jej pravidlá?

O rok neskôr získal ďalšiu zlatú medailu, tentoraz v skúšobnej časovke na Paracyklistických majstrovstvách sveta v Taliansku. Po dokončení majstrovstiev sveta Ironman na Havaji v roku 2010 sa Sanchez vrátil na paralympijské hry v Londýne v roku 2012, odkiaľ si opäť odniesol zlatú medailu v tíme relé a bronz v jednotlivých časovkách. Je trojnásobným paralympionikom (2008, 2012, 2016), naposledy v Riu získal striebro v zmiešanom tíme relé a bronz v časovke.

Melissa Stockwell

V marci 2004, keď Melissa Stockwell pôsobila v americkej armáde ako nadporučíčka, odišla do Iraku. O tri týždne neskôr sa stala prvou ženou-vojačkou, ktorá stratila nohu až nad kolenom po tom, čo v jej blízkosti na ceste explodovala bomba. Stala sa tak vojnovou veteránkou a neskôr sa rozhodla podieľať na paralympiádach, kde sa stala trojnásobnou majsterkou sveta v paratriatlone. Stala sa taktiež majiteľkou ocenenia Purpurové srdce, ktoré získavajú osobnosti za významnú činnosť alebo skutok.

V roku 2008 sa stala súčasťou paralympijského tímu USA, kde vytvorila nový rekord v plávaní na sto metrov motýlika a sto metrov voľným spôsobom. Neskôr sa stala tvárou reklamnej kampane amerického paralympijského partnerstva. Dnes sa naplno venuje rodičovským povinnostiam. Jej motto je: „Život je príliš krátky. Môžete robiť veci, ktoré chcete. Nečakajte na zajtrajšok, urobte ich teraz.“

Chelsea McClammer

Chelsea McClammer sa nenarodila s postihnutím. Namiesto toho sa musela s osudom zmieriť v šiestich rokov, keď utrpela zranenia pri autonehode, po ktorej sa už na nohy nepostavila. Ochrnula od pása nadol. Na týchto osudoch ľudí je najkrajšie to, že sa nevzdávajú, rovnako ako Chelsea, kedy sa namiesto smútku vrhla na šport. Už v roku 2008 sa jej to začalo vyplácať. Stala sa najmladšou členkou paralympijského tímu USA. V Pekingu sa na olympijských hrách súťažilo v ženskej 800-ke, kde skončila na ôsmom mieste. V tom istom roku skončila na prvom mieste a vytvorila tak ženský rekord v cestných pretekoch v Spokane.

TIP: Inšpiratívny príbeh capoeiristky Vargovej: Vrcholy aj pády

Od svojho debutu v roku 2008 začala zbierať rôzne vyznamenania a medaily. Na amerických hrách v Guadalajare (2011) získala šesť medailí. Bola tiež členkou tímu IPC v atletike na majstrovstvách sveta v roku 2011 a o rok neskôr bola nominovaná na cenu Espy za najlepšiu atlétku so zdravotným postihnutím. Úspechy ju neminuli ani na amerických hrách minulého roku, kde naposledy získala niekoľko cenných kovov.

Baxter Humby

Baxter Humby, kanadský kickboxer, sa nenarodil bez jednej zo svojich rúk. Amputovali mu ju lekári tesne pod lakťom po narodení, pretože bola prepletená s pupočnou šnúrou. Humby začal súťažiť v bojových umeniach od 17 rokov a ako skúsený športovec súťažil aj v kanadskom paralympijskom tíme v roku 1992 a 1994. O dva roky neskôr vyhral kanadský kickboxový šampionát. Je jediným človekom na svete, ktorý vyhral svetové tituly iba s jednou rokou. Zahral si aj vo viacerých filmoch, najznámejší je asi Spider-Man 3, kde si zahral postavu Eduarda Romera, skorupmovaného úradníka.

Jessica Long

Jessica sa narodila s fibulárnou hemiméliou, čo je vrodená vývojová chyba predkolenia. Keď mala len 18 mesiacov, museli jej obe nohy pod kolenom amputovať. Rýchlo sa však naučila chodiť s protézami a už v dvanástich rokoch začala svoju kariéru v paralympijskom tíme USA ako plavkyňa. Pôvodom Ruska je už majiteľkou rovnej stovky zlatých medailí z rôznych národných i svetových súťaží a paralympiád, nehovoriac o počte ďalších cenných kovov. To všetko za neuveriteľných 12 rokov.

TIP: 5 dôvodov prečo cvičiť HIIT

Debutovala v roku 2004 ako najmladšia členka amerického paralympijského tímu v Aténach. Tam získala svoje prvé tri olympijské zlaté medaily. To bol len začiatok. V roku 2006, Jessica Long prekonala neuveriteľných 18 svetových rekordov a deväť zlatých medailí na IPC v plávaní na majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. V roku 2008 v Pekingu si odniesla domov šesť medailí, z ktorých štyri boli zlaté.V Londýne v roku 2012 získala päť zlatých, dve strieborné a jednu bronzovú. V rokoch 2007, 2012, 2013 a 2014 bola menovaná za Športovkyňu roka s postihnutím, v rokoch 2006, 2007, 2011 a 2015 zase za Plavkyňu roka.

Jason Lester

Ako dvanásťročného ho na bicykli zrazilo auto a utrpel mnohopočetné zranenia, po ktorých mal paralyzované rameno. Ani vo sne by mu nenapadlo, že o niekoľko rokov neskôr, v roku 2009, získa cenu Espy a stane sa tak najrýchlejším mužským športovcom s postihnutím a to všetko bez pomoci pravej ruky. Je tiež držiteľom svetového rekordu v behu po Veľkom čínskom múre dlhom 4 200 kilometrov, ktorý prebehol za 83 dní na prvý pokus. V roku 2013 bežal naprieč Spojenými štátmi americkými, aby vyzbieral peniaze pre obete postihnutých hurikánom Sandy. Je autorom knihy Beh  pre vieru, ktorá je autobiografiou o jeho športovom vzostupe, sláve a jeho silnej viere v Boha.