Architekti popustili uzdu fantázii a moderné stavby sú na svete. Vyzerajú neskutočne hlavne v noci. Predstavujeme vám 12 najzaujímavejších ice arén, futalových a multifunkčných štadiónov.
1. Iceberg Skating Palace (Rusko)
Bezbariérový multifunčný športový palác, na ktorý sú Rusi zrejme najviac hrdí, má kapacitu 12 tisíc divákov. Iceberg Skating Center zohral kľúčovú úlohu na ZOH v Soči, pre ktoré bol postavený v júni 2012. Jeho výstavba stála 43,9 miliónov USD a pri celkovej rozlohe takmer 68 tisíc m² spotrebovali 15 tisíc ton ocele na piatich podschodiach. Športovcom poslúžil na rýchlokorčuľovanie a na krasokorčuľovanie. Jeho obrovskou výhodou je prenosnosť. Po olympiáde sa dá celý korčuliarsky palác rozobrať a preniesť na iné miesto v Rusku. Okrem hlavnej športovej arény je v ňom aj tréningové klzisko.
Kvôli medaile obetovala život dieťaťa
Štadión je vybavený najmodernejšími technológiami. Nájdete tu technológiu mrazenia ľadu, ktorá umožňuje softvérovo nastaviť teplotu a tvrdosť ľadu tak, aby presne vyhovoval potrebám konkrétneho druhu športu. Aby jeho nepravidelný exteriér nám pripomínal ľadovú kryhu plaviacu sa na mori, v Belgicku boli vyrobené špeciálne sklá. Vďaka ich viacfarebnosti vytvorili architekti na fasáde mozaiku predstavujúcu morské vlny. Prvým medzinárodným podujatím, ktoré sa testovalo na štadióne Iceberg bolo Finále ISU Grand Prix v krasokorčuľovaní 2012/2013 začiatkom decembra 2012. Palác nakoniec demontovaný nebol a dnes slúži ako detské športovo-vzdelávacie centrum.
2. Veľký „Boľšoj“ ľadový palác (Rusko)
Veľký hokejový komplex v Soči predstavuje okrem palácu Boľšoj aj ďalšiu architektonicky zaujímavú arénu Šajba a tréningovú halu. Do arény Boľšoj, o niečo menšej ako je Iceberg, sa zmestí 12 tisíc divákov. V súčasnosti tu okrem hokejových zápasov na ZOH našlo voľné pole pôsobnosti KHL či iné podujatia. Strecha budovy sa architektom podarila ozvláštniť 38 tisíc LED žiarovkami, ktorá pripomína farebné vajce a mrazené vodné kvapky. Slúži taktiež ako tabuľa, ktorá zobrazuje skóre hry a animáciu puku zakaždým, keď padne do brány.
7 TOP aplikácií, ktoré vám pomôžu pamätať na zdravý životný štýl
Zaujímavé na nej je, že počas dňa sa sklenené plochy bočných stien a strechy zvonku javia ako zrkadlá a večer sú zase sklenené plochy priehľadné a umožňujú okoloidúcim nahliadnuť do interiérov štadióna. Svoje pomenovanie „boľšoj“ – veľký si pri celkovej výške 49 metrov naozaj zaslúžila, aj keď názov bol vyberaný skôr ako narážka na notoricky známe veľké ruské úspechy ako napríklad Boľšoj divadlo, balet a ďalšie. Tri roky trvajúca stavba Rusov vyšla na približne 172 miliónov eur, no v skutočnosti ju odborníci odhadujú až na 287 miliónov eur. Hala o rozmere 35 tisíc m2 poskytuje divákom aj výhľad na pohorie Kaukaz, keďže je postavená na kopci. Dokonca je postavená tak pevne, aby odolala aj zemetraseniu do sily 9 stupňov Richterovej stupnice.
3. Ericsson Globe (Švédsko)
Symbol Švédska, najväčší svetový guľovitý objekt Ericsson Globe, bol otvorený v roku 1989. Aréna, ktorá hostila takmer všetky významné udalosti v priebehu posledných desaťročí, sa stala svetovo najznámejšia práve počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2013. Aj keď sa dnes multifunkčný štadión v Štockholme primárne využíva na ľadový hokej, paradoxne sa v nej domáce zápasy nehrajú. Zato sa tu odohrávajú ďalšie významné podujatia. V roku 1990 tu mal svoju reč napríklad známy Nelson Mandela či dalajláma, ale hosťovali tu na koncertoch aj svetoví umelci ako U2, Bruce Springsteen, Metallica, Lady Gaga, Beyoncé a iní.
11 najväčších dopingových hriešnikov
Štadión známy farebným vysvietením v noci a červeným interiérom poslúži takmer 14-tim tisíckam divákov. Stavba trvajúca dva a pol roka s priemerom 110 metrov a vnútornou výškou 85 metrov, má predstavovať Slnko zo slnečnej sústavy. Ide samozrejme o jej zmenšený model. Vyznačuje sa aj menej viditeľnou raritou, umeleckým dielom, ktoré je pripevnené na boku gule. Ide o malý hliníkový domček, akúsi chalupu, ktorú tam autor umiestnil v roku 2009 z recesie. Umelec totiž dúfa, že raz sa mu podarí podobnú chalúpku postaviť aj na mesiaci. Štadión navyše slúži aj ako rozhľadňa na hlavné mesto, na ktorú sa dá vyviezť bočným výťahom.
4. Rungrado štadión 1. mája (Severná Kórea)
60 metrový viacúčelový štadión v Pchjongjangu dokončili 1. mája 1989, odtiaľ pochádza časť názvu. V súčasnosti je to najväčší štadión na svete. S kapacitou 114 tisíc divákov zaberá takmer 21 hektárov pôdy. Využívaný je prevažne na futbalové zápasy, ale aj na atletické podujatia. Jeho prvá časť názvu je odvodená od pomenovania Rungrado, čo je ostrovček rieky Taedong, na ktorom sa sa nachádza.
Jeho zaujímavo členitá strecha má 16 oblúkov usporiadaných do kruhu, čím sa podobá na kvet magnólie. Okrem športových udalostí je preslávený hlavne majestátnou show „Arirang Festival“, čo je kultúrne predstavenie v umeleckej gymnastike. Počtom divákov sa táto udalosť zapísala aj do Guinnessovej knihy rekordov.
5. Olympijský štadión v Mníchove (Nemecko)
Olympijský štadión bol postavený pri príležitosti konania 20. letných olympijských hier v roku 1972. S pôvodnou kapacitou 80 tisíc divákov sa stal tiež dejiskom Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1974 a finále Majstrovstiev Európy v roku 1988. Do roku 2005 tu pôsobil FC Bayern Mníchov, dnes sa stal už len dejiskom veľkých vystúpení slávnych spevákov. V súčasnosti sa štadión teší kapacite vyše 66 tisíc divákov. Aj keď má už svoj vek, na vtedajšie pomery to bol nadčasový projekt a pre Západné Nemecko sa stal symbolom transformačných procesov.
Koncept veľkých stanových strešných konštrukcií pozostávajúci z plexiskla a oceľových lán prekrýval nielen hľadisko štadióna, ale prechádzal ponad susediace objekty a prístupové komunikácie. Bolo to prvýkrát, čo sa podobná konštrukcia zrealizovala v takom veľkom rozsahu. Okrem hlavnej myšlienky, ktorá narážala na komplikovanú politickú aj spoločenskú situáciu, myšlienka samotného zastrešenia mala imitovať Alpy. Zaujímavosťou však je, že na mieste štadióna sa kedysi nachádzala veľká skládka z povojnového Nemecka, ktorú zmenili na zelené kopce a na 165 metrový štadión uprostred.
6. Olympijský štadión v Montreale (Kanada)
Ďalší známy štadión, ktorý bol postavený na účely LOH v Motreali už stojí od roku 1976. Odvtedy mali na ňom možnosť hrať hráči domáceho tímu Montreal Expos z Major League Baseball či Montreal Machine, ktorý hral vo svetovej lige amerického futbalu. Montrealský štadión je známy ako najvyššia nakláňajúca sa veža na svete. Jej autorom je francúzsky architekt Roger Tailibert. Tvarom pripomína veľký lietajúci tanier, ktorý je taktiež známy aj pre odstrašujúci príklad zadlženia sa domácich obyvateľov. Paradoxom je, že náklady sa im dodnes nevrátili a stále ho splácajú. Ďalším prekvapením je, že štadión označovaný domácimi ako „Big Owe“ (Veľký dlh), slúžil síce na účely baseballu, avšak dnes ho už žiadny tím pre domáce zápasy nevyužíva.
[…] 12 najzaujímavejších športových štadiónov sveta – časť 1. […]
[…] 12 najzaujímavejších športových štadiónov sveta […]