1. Terry Fox (28.7. 1958 – 28.6. 1981)
Kto by nepoznal tradičný každoročný Beh Terryho Foxa? Terrance Stanley „Terry“ Fox sa narodil vo Winnipegu v Manitobe. Venoval sa mnohým športom, no v osemnástich rokoch mu diagnostikovali rakovinu kostí (osteosarkóm) a amputovali mu pravú nohu. Pobyt a podmienky v nemocnici ho frustrovali natoľko, že sa rozhodol bežať cez Kanadu, aby vyzbieral peniaze na výskum rakoviny. Poctivo trénoval aj s neforemnou protézou a po 18 mesiacoch zabehol 5000 km. Svoj beh nazval Marathon of Hope (Maratón nádeje) a pamätné sú aj jeho slová: „Sny sa stávajú možnými, ak sa pokúsite ich naplniť.“ Vôľa a odhodlanie mu pomáhali absolvovať denne vlastne jeden maratón, okolo 42 km. Krížom cez Kanadu po 143 dňoch zabehol celkom 5373 kilometrov. Beh však musel kvôli chorobe prerušiť. Rakovina pľúc ho napokon premohla. Terry sa stal najmladším držiteľom najvyššieho civilného kanadského vyznamenania krajiny a dodnes sa na jeho počesť behajú preteky „Beh Terryho Foxa“. Ide o jednu z najväčších celosvetových aktivít, vďaka ktorej sa vyzbierajú milióny na výskum rakoviny. Terryho odkaz stále žije a na jeho počesť nesú meno mnohé ulice, cesty a budovy. O jeho príbehu boli natočené dva filmy (v rokoch 1983 a 2005). Zdroj: Terryfox.org/Run
https://www.youtube.com/watch?v=PPcXMg3E9KQ
2. Marla Runyan (4.1. 1969)
Ešte predtým, než Oscar Pistorius urobil precedens a bežal na olympiáde s protézami na oboch nohách so zdravými bežcami, olympiádu, respektíve olympiády, absolvovala slepá bežkyňa Marla Runyan. V roku 2000 reprezentovala USA v Sydney a v roku 2004 v Aténach v behu na 1500 m a 5000 m. Ako deväťročnej jej diagnostikovali dedičnú Stargardtovu chorobu, ktorá spôsobuje postupnú stratu zraku zvyčajne až k bodu slepoty. Zmerať sily so zdravými športovcami si skúsila po predchádzajúcich úspechoch medzi paraolympionikmi. V roku 1992 na paraolympiáde získala až štyri zlaté medaily, v roku 1999 vyhrala zlatú medailu v behu na 1500 metrov na Panamerických hrách. Napriek zhoršujúcej sa chorobe veľmi úspešne odbehla Newyorský maratón v roku 2002 (4. miesto), Bostonský maratón 2003 (5. miesto) a maratón v Chicagu v roku 2004 (7. miesto). Sama tvrdí, že budúcnosť je pod kontrolou mysle človeka, nie choroby. Jej príbeh neprestáva inšpirovať a Marla dodnes prednáša na motivačných seminároch.
Zdroj: Marlarunyan.net
3. Bethany Hamilton (8. 2. 1990)
Narodila sa na havajskom ostrove Kauai v rodine, kde sa takmer všetci venovali surfovaniu. Sympatická blondína od malička vyrastala „na doske“ a už v ôsmych rokoch absolvovala svoju prvú súťaž. Odniesla si hneď dve ceny, za krátky aj dlhý surf. Sľubnú kariéru profesionálnej surfistky jej narušila nešťastná udalosť. V trinástich rokoch ju napadol žralok tigrí a prišla o ľavú pažu. Stratila veľa krvi a musela sa podrobiť množstvu operácií. Napriek vážnosti zranení a vďaka silnej viere a podpore rodiny sa už o mesiac vrátila k tréningu a surfovaniu. Musela sa naučiť nové techniky, najmä prenos ťažiska a udržiavanie rovnováhy, no s entuziazmom, nadšením a vierou sa jej podarilo získať vynikajúcu formu. V roku 2004 skončila piata v ženskej divízii a rok na to vyhrala 1. miesto v ženskej divízii Explorer na súťaži NSSA National Championships. Neprestávala súťažiť – samozrejme, so zdravými surfermi – a vyhrávať ceny. Spomeňme len 2. miesto v súťaži ASP Majstrovstvá sveta juniorov z roku 2009. Jej autobiografická kniha „Soul Surfer“ sa stala podkladom pre rovnomenný film (u nás známy ako Surfistka). Stále je populárna (jej profil na Facebooku má vyše 1,1 milióna fanúšikov) a je reklamnou tvárou mnohých značiek. Zdroj: bethanyhamilton.com
4. Sudha Chandran (21.9. 1964)
Skvelá tanečnica, ktorá tancuje už od troch rokov a od piatich chodila do prestížnej školy Kala Sadan v Mumbai. Ako sedemnásťročná prišla pri vážnej nehode autobusu a nákladiaku o pravú nohu. Svoj podiel na tom malo i zbabrané rutinné ošetrenie, ktoré je spôsobilo gangrénu a nohu jej museli amputovať pod kolenom (paradoxne súd jej vymeral odškodnenie až po 15tich rokoch). Handicap ju neodradil a naučila sa tancovať aj so špeciálnou, v tom čase len vyvíjanou, protézou, tzv. Jaipur Foot. Spočiatku kruté bolesti a krvácanie spôsobené trením protézy a kýpťa končatiny pri chodení a tréningoch prekonala. V roku 1984 sa úžasným tanečným vystúpením vrátila na scénu a neskôr si dokončila školu. Dnes je Sudha v domovskej Indii hviezdou prvej kategórie, natáča seriály, filmy a televízne programy. Bola napríklad porotkyňou indickej talentovej súťaže Super Dancer Junior. Je hrdou držiteľkou mnohých ocenení a žiadanou osobnosťou nielen v Indii, ale i v zahraničí. V Mumbai má vlastnú tanečnú akadémiu, ktorú vedie jej manžel Ravikumar Dang. V roku 1984 natočila film, muzikál Mayuri, ktorý je inšpirovaný jej príbehom. Zdroj a foto: India‑forums.com, Freshinspirations.wordpress.com
5. Ben Underwood (26. 1. 1992 – 19.1. 2009)
Ben sa narodil v Riverside v Kalifornii ako zdravé dieťa. Jeho otec však spomína, že už vo februári 1992 si všimol, že Benove pravé oko sa zvláštne leskne. Rakovinu sietnice mu diagnostikovali v dvoch rokoch a keď mal tri, tak prišiel o zrak úplne. Navyše ho chemoterapia a ožarovanie pripravili o oči úplne, museli mu oči zožierané rakovinou chirurgicky odstrániť. Naučil sa však jazdiť na bicykli, elektrickom skútri, korčuľovať aj hrať basketbal a videohry. Ako je to možné? Ben bol výnimočný v tom, že nepotreboval bielu paličku. Od piatich rokov dokázal vydávať zvuky, akési klikanie jazykom o zuby a podnebie, a zachytávať ich odrazenú ozvenu, teda využíval princíp echolokácie. Vyslúžil si prezývku „ľudský echolokátor“. Mal zvláštny dar vnútorného zraku, handicap mu neprekážal ani pri duševnej tvorbe. Údajne začal na bežnej klávesnici písať sci‑fi román, ktorý však nikdy nedokončil. Zhubná rakovina bola silnejší súper. Poľský režisér Andrzej Jakimowski sa inšpiroval Benovým príbehom, osobne sa s ním stretol a natočil dokument „Imagine“. Zdroj a foto: Benunderwood.com
6. Ibrahim Hamato
Ibrahim Hamato z Egypta prišiel v desiatich rokoch pri tragickej nehode o obe ruky. Jeho vášňou bol stolný tenis a nehodlal sa vzdať hrania ani po nehode. Tri roky po nehode skúšal rôzne spôsoby úchytu rakety, no bez úspechu. Naučil sa preto držať stolnotenisovú raketu v ústach. Cieľavedome trénoval a postupne sa naučil hrať tak, že poráža i hráčov bez handicapu. Pri servise si loptičku vyhodí nohou a jeho smeče majú udivujúcu razanciu. Svetu sa prvýkrát predstavil v tomto roku na Svetovom stolnotenisovom šampionáte v Tokiu, kde bol organizátorom, Medzinárodnou federáciou stolného tenisu (ITTF), pozvaný ako špeciálny hosť. Splnil sa mu sen, lebo mohol hrať proti svetovej špičke. Tvrdí, že nič nie je nemožné, ak budete tvrdo na sebe pracovať. Zdroj: Sportskeeda.com, Foto: christianpost.com
7. Anthony Robles (20.7. 1988)
Anthony sa narodil iba s jednou nohou. Naučil sa však žiť a trénovať aj bez protézy, ktorú odmietol už ako trojročný. Vďaka tomu si vymyslel množstvo cvikov, aby posilnil hornú časť tela a svojho času nebol na škole nikto, kto by spravil viac kľukov ako Anthony. Od ôsmich rokov mu učaroval zápas natoľko, že sa stal profesionálnym zápasníkom. Pravdou je, že viackrát svojou mohutnou postavou a chýbajúcou končatinou súperov doslova prekvapil. Má mimoriadne silný úchop vďaka tomu, že chodí o barlách. Pri zápasení využíva aj neobvykle nízko položené ťažisko a tiež niekoľko techník, ktoré sám vymyslel. V sezóne 2010-2011 vyhral prvé miesta vo svojej váhovej kategórii v celoamerickej súťaži (All American National Champion) a v roku 2011 aj NCAA National Champion. Pred dvomi rokmi vydal autobiografiu Unstoppable: From Underdog to Undefeated: How I Became a Champion (voľne preložené ako Nezastaviteľný: Od Smoliara k Neporaziteľnému: Ako som sa stal Šampiónom). Vystupuje aj ako motivačný rečník a s auditóriom sa delí o svoj životný príbeh. Zdroj: anthonyrobles.com
https://www.youtube.com/watch?v=I4iFwPCAlwc
[…] sme Vám priniesli sedem príbehov siedmich handicapovaných športovcov, ktorí nemali toľko šťastia v živote, no napriek tomu dokázali súťažiť a víťaziť aj […]