Adam Malysz, poľský orol, ktorý zo skokov na lyžiach presedlal na Rally Dakar

Adam Malysz (1977, olympijský medailista, 20-násobný poľský šampión v skoku na lyžiach, sa stal jedným z najlepších skokanov na lyžiach v histórii. Pred pár rokmi pričuchol k automobilovým pretekom a trikrát štartoval na Rallye Dakar. Teraz sa vracia na lyže, no nie ako skokan, ale ako koordinátor poľskej reprezentácie skokanov.

0
387

Mal na výber?

Adam Malysz – poľský orol – ako ho nazývajú fanúšikovia, bol už odmalička predurčený na skákanie na lyžiach. Jan Malysz, Adamov otec, bol vodičom klubu KS Wisla a Jan Szturc, Adamov strýko z matkinej strany, je tréner a bývalý skokan na lyžiach. Práve jeho strýko bol prvým človekom, ktorý Adama začal odmala formovať. Svoj prvý skok mal za sebou už v šiestich rokoch, a právu tu začala jeho cesta na vrchol.

Radšej na mostík

Spočiatku si Malysz najprv vyskúšal svoje sily v severskej kombinácii, ale oveľa lepšie sa mu darilo na mostíkoch, než na zjazdovkách. Už v roku 1994 sa Adam Malysz stal vicemajstrom na Veľkej Krokve v Zakopanom. V rovnakom roku oslavoval svoj prvý titul majstra republiky, ktorý vyhral na Strednej Krokve. Vďaka týmto úspechom, ktoré sa udiali na popud jeho strýka sa konečne rozlúčil s bežeckým lyžovaním a venoval sa už len skokom na lyžiach. Jeho prvým reprezentačným trénerom sa stal Čech Pavel Mikeska.

Skúsenosti nadovšetko

Debutom vo Svetovom pohári ukázal, že venovanie sa skokom na lyžiach bolo veľmi dobré rozhodnutie. Písal sa rok 1995, keď Adam skončil na 17. mieste na skokanskom mostíku Bergisel v Innsbrucku a pripísal si tak prvé body vo svetovej klasifikácii. Do konca sezóny tak Malysz nazbieral 40 bodov, ale boli to skôr skúsenosti, ktoré vtedy tak veľmi potreboval a ktoré by mohol zúročiť v ďalšej sezóne. To sa mu aj podarilo. V koncovej klasifikácii sezóny 1995/1996 bol Adam už siedmy. Za ním ostali stáť také mená ako japonský vicemajster Hiroya Saito, ďalej olympijský víťaz Espen Bredesen či Slovinec Primož Peterka, ktorý svojím talentom v jednej chvíli doslova exceloval.

Adam MalyszKríza v kariére

Pre Adama prišla ďalšia sezóna, v ktorej sa opäť dobre umiestnil a zaradil sa tak opäť medzi svetovú špičku, dokonca bol prvým, ktorý vyhral Svetový pohár, ale pre veľké problémy pri klasifikácii sa jeho kariéra nevyvíjala podľa jeho očakávaní. V sezóne 1997/1998 nastal zlom – prišla jeho kríza vo forme, preto nakoniec prepadol až na 57. miesto na konci sezóny. Jeho zlé výsledky mali obrovský negatívny dopad na jeho zdravie. Psychicky to neniesol dobre. Pre nervové zrútenie chcel prvoplánovo ukončiť športovú kariéru, ale aj tu sa potrvdilo, že kto chce pozbierať všetky sily a odraziť sa, musí najprv padnúť na samé dno.

Pomohol mu psychológ

Skoncovať so skokmi na lyžiach chcel najprv počas sezóny 1998/1999 a plánoval sa venovať svojej profesii, ktorú vyštudoval ako pokrývač. Zlom prišiel o rok neskôr, keď si ho do parády zobral psychológ Jan Blecharz a fyzioterapeut Jerzy Zoladz. Od tohto momentu začal Adam pravidelne bodovať vo Svetovom pohári, a hoci nebol v takej kondícii ako predtým, zatúžil opäť skákať.

Opäť hviezda na mostíku

Udalosti v sezóne 2000/2001 nenechali na seba dlho čakať a Adam už opäť hviezdil na mostíku. Dokonca predčil všetky očakávania, keď doslova exceloval na všetkych štyroch mostíkoch. V Innsbrucku a Bischofshofene dokázal Adam Malysz zraziť súpera a v celkovom hodnotení klasifikácie vyhral s dostatočným náskokom pred Jannem Ahonenom. Akoby celá sezóna patrila len jemu. Na Mastrovstvách sveta v Lahti vyhral zlato a striebro, a vyhral tak viac ako polovicu pretekov Svetového pohára, začo skončil prvý v kolekcii krištáľovej gule.

Ani malyszománia ho neskazila

Medzitým sa v Poľsku rozpútala malyszománia, dav šalel. Denne sa za ním chodilo domov fotiť kopec ľudí. Adam v jednom rozhovore prezradil, že to zašlo tak ďaleko, že denne prichádzalo aj štyridsať autobusov plných fanúšikov, len aby sa vyfotili pred jeho domom. Dve hodiny trávil len podpisovaním kariet. Našťastie sa to neodrazilo na jeho výsledkoch v sezóne 2001/2001. Opäť vyhral ďalší Svetový pohár, ale najdôležitejším okamihom sa stali Zimné olympijské hry v Salt Lake City. Na kopcoch v Park City Adam síce vyhral dve olympijské medaily, ale aj tak to pre neho znamenalo porážku. Nedokázal prísť na spôsob, ako prekonať neobyčajne technicky zručného lyžiara Simona Ammanna.

Prvé naj…

A prišlo aj prvé naj. V marci 2003 sa Malysz stal v histórii skokanov na lyžiach prvým najlepším, ktorý získal Krištáľový glóbus tretíkrát v rade. Svoju dominanciu Poľský orol potvrdil vo Val di Fiemme. Malysz sa tak stal prvým skokanom od roku 1974, ktorému sa toto podarilo. Vyvrcholením tejto sezóny bol rekordný let v Plavnici. Malysz skočil neuveriteľných 225 metrov a vyrovnal tak neoficiálny svetový rekord patriaci Andreasovi Goldbergerovi. Neskôr rozbil aj ten – číslom 230,5 metra.

Prvý vážny pád

Po ére Malyszových úspechov jeho žežlo prebral Janne Ahonen. Kým Fín triumfoval, Adam Malysz zaznamenal pokles vo forme. Aj keď bol Poliak na svetovej špičke, predsa len prišli súťaže ako v Hakube, kde sa nedostal ani do prvej tridsiatky. Predčasný koniec prišiel na kopci v Salt Lake City. Malysz nebezpečne spadol a upadol do bezvedomia. Nakoniec sezónu dokončil, ale umiestnil sa na 12. mieste. O rok neskôr, v sezóne 2004/2005, sa mu darilo o čosi viac, aj keď medaila cenného kovu zo Svetového pohára ho nečakala, vyslúžil si len zemiakovú.

Získal štvrý krištáľ

Adamovi fanúšikovia od neho veľa očakávali potom, čo ho v Turíne uvideli v dobrej forme, ale medailu sa mu nepodarilo získať. Malysz vo Svetovom pohári tak začal súperiť aspoň o umiestnenie v prvej desiatke. Nasledujúcu sezónu nabudil opäť dobrý dojem, no do formy sa dostal až koncom januára, kde Poľský orol vyhral 9 z posledných 13 súťaží Svetového pohára a na svojej kariérnej dráhe získal viac svetových titulov v Sappore. Jeho súperom ostalo už len podeliť sa o druhé a tretie miesto na stupňoch víťazov. Malysz tak vyhral už po štvrtý raz Krištáľový glóbus. Rovnaký počet krištáľov mal už len legendárny Matti Nykänen.

Vo forme len na chvíľu

V priebehu ďalších rokov sa začalo viac dariť mladším skokanom ako Thomasovi Morgenstenovi a Gregorovi Schlierenzauerovi. Malysz ešte chvíľu zostal na čele, ale už nebol schopný skákať dostatočne dobre počas celej sezóny. V roku 2010 sa však dostal prekvapivo opäť do formy a hoci vo Svetovom pohári skončil mimo stupňov víťazov, sústredil sa na olympijské hry vo Vancouveri.

Zlato nikdy nezískal

Na mostíkoch vo Whistleri Adam získal dve striebra, rovnako ako Ammann v Salt Lake City. Olympijské zlato je jediná trofej, ktorú Adam Malysz nikdy nezískal, no zato mu to vynahradili štyri iné, ktoré ho tak radia na miesto medzi najvýznamnejších športovcov všetkých čias.

Koniec športovej kariéry?

Aj keď bol Malysz v dobrej forme na olympiáde v Soči, jeho fanúšikovia verili, že jeho koniec v kariére je ešte ďaleko, na Majstrovstvách sveta v Osle rozptýlil všetky pochybnosti a oficiálne oznámil, že sezónou 2010/2011 končí jeho kariéra skokana na lyžiach. Na Majstrovstvách sveta ešte stihol získať bronz a na Svetovom pohári sa tak celkovo umiestnil na treťom mieste. Nebol to ale zďaleka koniec jeho športovej kariéry, presedlal na iný šport.

381b0537_1224x816Splnený sen

Jeho život športovca ešte neskončil. Potom, čo získal v roku 2011 vodičák na Rally, Adam sa rozhodol, že rok 2012 bude rokom, kedy to skúsi na trati v Dakare a splní si tým sen. S Rafalom Michalom po jeho boku urobili cieľovú čiaru na 38. mieste. V roku 2013 sa opäť objavil na scéne Dakaru a vybojoval 15. miesto. Ďalší rok sa posunul bližšie k cieľu o dva miesta a celkovo skončil piaty. Rok 2015 jeho rally kariéru poznačila nehoda, keď sa jeho auto vznietilo. Jeho smola v Dakare pokračovala aj v roku 2016, keď mu odišla spojka. To bolo asi jasné znamenie, že je čas na odchod, ale Adam Malysz sa opäť vrátil k lyžiam. Tentokrát už ako koordinátor poľskej reprezentácie skokanov.