- Reklama -

Ádám Rusznák: Aj neposlušné deti si získate za dve sekundy. Úsmev, jasné a férové pravidlá, pútavé tréningy. To sú základy pre Ádáma Rusznáka, trénera z projektu Adamova akadémia. Rusznák trénuje deti v škôlke aj v škole a pre náš magazín prezradil zážitky z tréningov, základ svojej práce, ale aj to, prečo klesá záujem detí o pohyb.

Akú máte pri svojej práci odozvu od samotných detí? Ako hodnotia vás a vaše tréningy?

Kameňom úrazu boli práve deti. Keby oni nemajú takú pozitívnu reakciu a nereagujú na moju osobu tak úprimne a s úsmevom, asi by to celé nefungovalo. Ja som pozitívny človek s veľkým úsmevom a našťastie to vidia aj deti, vždy ku mne pribehnú, kde prichádza veľké objatie a to ich nadšenie ma vždy nakopne, akýkoľvek ťažký deň som mal predtým. Tréningy sa im páčia, za ten čas už majú svoje obľúbené hry, ale vždy sú veľmi nadšené, keď prídem s niečím novým, vtedy prichádza to ich „woooow“.

TIP: Deti a šport: Ako viesť deti k športu už od malička

Z čoho sa skladajú vaše tréningy? Na čo kladiete najväčší dôraz?

Najväčší dôraz kladiem na spoluprácu dieťa – lopta. Snažím sa o to, aby mali minimálne 300-400 dotykov s loptou za jednu tréningovú jednotku. Tréningy sa skladajú z rôznych častí. Začíname vždy s „rozcvičkou“, kde je potrebné telo aj tých malých detí trochu zahriať. Milujú rôzne naháňačky, rebrík, bežeckú abecedu ovládajú dokonale. Následne pokračujeme hlavnou časťou, kde deti driblujú, majú vedenie lopty, kotúľanie, streľbu na bránu, súťaže v dvojiciach či v skupinách, ať tak ďalej. Nakoniec im vždy dám nejakú obľúbenú hru, kde musia zapájať veru aj hlavu. Človek by si ani nemyslel, aké múdre a prefíkané vedia byť deti v takom veku.

Aký máte vzťah s deťmi? Ste na ne prísny, alebo sa snažíte byť viac ich kamarát?

Čo sa týka prístupu, má to rôzne fázy Ja osobne mám rád na hodine poriadok. Zakladám si na tom, že keď zapískam a začnem rozprávať, deti sa utíšia a dávajú na mňa pozor. V prípade, že tomu tak nie je, mám vlastnú „trestnú lavicu“, kde si deti idú sadnúť. Vtedy často prichádza plač alebo sa urazia, ale zaberá to neskutočne. Posedia si tam minútu a zrazu sa z nich stanú anjeli (smiech) Ale to už fakt dieťa musím upozorniť asi desaťkrát, inak sa nenechám tak ľahko vytočiť.

Treba vedieť s nimi hovoriť. Aj to najneposlušnejšie dieťa si človek dokáže získať za dve sekundy, len musí sám prísť na to, čo naň funguje. Samozrejme k tomu treba čas. Ja im vždy dávam na začiatku hodiny tú dôveru, že môžu pribehnúť, objať ma, porozprávať mi, čokoľvek chcú, následne im vždy ale pripomeniem, že na to, aby som ich niečo naučil, musia ma počúvať. Vždy prichádzam s úsmevom a celkovo na hodine prevláda úsmev, to deti cítia a našťastie ma majú radi, ale to veru aj ja ich, bez toho by sa to nedalo robiť.

Na tréningoch vyžadujete disciplínu. Snažíte sa deti okrem trestu v prípade neposlúchania v opačnom prípade odmeňovať?

Najväčší problém je často ten, teda skoro vždy, kto je prvý v rade, kto je prvý pri akejkoľvek otočke a v súťaži. Riešim to tak, že víťaz je vždy iný. A základ je ten, že každé dieťa musí ten pocit zažiť. Mám na to vlastnú taktiku. Tá je, že keď máme súťaže, poslednú hru vyhráva každý. Deti sa tešia, že vyhrali, ja sa teším, že sa oni tešia. Odmeny som vymyslel také, že vždy, keď niekto vyhrá nejakú súťaž, je napríklad majster Adamova akadémia, majster sveta, Európy, a tak ďalej. Deti si zas po hodine hovoria: ja som majster Sveta. Druhý na to: ja Európy. Síce nechápu konkrétne, o čo ide, každý má ten svoj argument, ktorý je rovnocenný.

Ako vás volajú deti? Tykajú vám alebo vykajú?

Základ úprimného vzťahu s deťmi je tykať si a rozprávať sa s nimi v ich jazyku. Hovoria mi rôzne, vždy závisí, v akej škôlke som. Ale najčastejšie asi tréner, trénerko, Adam. Ja sa vždy usmievam a som k nim veľmi kamarátsky, často hovoria: trénerko, ty si môj najlepší kamarát, tak ja im vždy oponujem, že to je síce pekné, ale kedy ma už pozveš na kávu. (smiech)a Tk sa vždy zasmejeme a je to milé. Ale musím dodať, že mám aj dosť silný hlas, takže keď treba, viem aj zakričať, ale to až keď iné riešenie už neexistuje.

Chodíte do škôlok aj základných škôl. Aký je rozdiel medzi týmito deťmi?

Prvý rozdiel je v časovom trvaní, kým v materskej škôlke trvá tréning 40 minút, v základnej škole 60 minút. V škôlkach deti oveľa ľahšie zaujmete ako deti na základnej škole. V chcení je takisto veľký rozdiel. Čím sú deti staršie, tým ťažšie sa ich dá osloviť. Stretol som sa už s prípadom, keď dieťa nechcelo ísť z družiny na tréning, lebo práve hralo hru na tablete. Vtedy človek ani neverí tomu, čo počuje a na sekundu sa zastaví, že „oh“, aké skvelé bolo moje detstvo, keď som poznal len loptu a ihrisko.

TIP: Cyklo odrážadlo alebo radšej bicykel pre deti

Samozrejme, keď robíte to, čo robíte s láskou a hlavne kvalitne, deti sa vám odvďačia tým najlepším spôsobom. Čo sa týka poslúchania, je to všade iné. Po týchto dvoch rokoch som sa naučil, že deťom často netreba dať na výber. Keď je len jedna možnosť, tam nikto nevymýšľa a ani nenárokuje. Občas treba mať tvrdú ruku, ináč sa to za sekundu otočí proti vám a vymkne sa vám to spod kontroly. Najväčšie umenie je naučiť sa, aby dieťa od vás prijalo kritiku či tvrdší prístup s rovnakou láskou, ako keď ich chválite alebo ste k nim otvorený a kamarátsky.

Dnes sa často hovorí, že deti nešportujú, lebo majú iné možnosti a skôr ich lákajú počítače či mobily. Prečo podľa vás klesol záujem detí o šport a celkovo pohyb?

Asi to bude vo výchove, v prístupe rodičov. To, čo sa odohráva doma, sa okamžite odzrkadlí aj na dieťati a verte mi, je to tak. A tu hlavne nemyslím na to, keď sú deti rozkokošené alebo hravé. Ak doma nie je pohoda a deti sa nevychovávajú v tom správnom smere, okamžite sa to odzrkadlí v správaní dieťaťa, napríklad z ničoho nič dieťa utíchne, pozerá sa do „blba“, stráca koncentráciu už na začiatku tréningu, alebo, naopak, je agresívne, zákerné, plače alebo trieska, ak v niečom nevyhrá alebo nie je prvé. To sú prvé znaky toho, že doma niečo nie je v kostolnom poriadku.

Počítače a tablety to, bohužiaľ, všetko kazia, veľmi ťažko sa ich dá odtrhnúť od týchto vymožeností a následne sme sa dopracovali aj k ďalšej problematike, na čo už, našťastie, vláda reaguje programom proti obezite. Človek by ani neveril, koľko obéznych detí je v takom mladom veku. A všetko je to kvôli dnešnej modernej dobe, z ktorej by som sám osobne niekedy utiekol. Človek to už ale nezmení, buď sa prispôsobí, alebo sa pustí do takej aktivity, ako napríklad ja a skúsi s tým niečo spraviť. Následne sa vám odvďačí každý, či rodič, či pedagóg alebo samotné dieťa, ak to robíte s láskou a hlavne efektívne.

Ako sa snažíte deti motivovať a zlákať na pohybové aktivity?

Čaro športu, našťastie, nevymrelo. Slová ako futbal, hádzaná, basketbal, vybíjaná, schovávačky, naháňačky, hľadanie pokladov detí dostanú do varu. Viem to sám, keď som tento program osobne predstavoval deťom v triedach. A hlavne musí z vás vyžarovať pokoj a úsmev. Nemôže vás znechutiť žiadna negatívna reakcia. Či zo strany dieťaťa, alebo zo strany učiteľa. Treba to brať všetko s úsmevom alebo nadhľadom. Aj mne sa stalo, že dieťa povedalo: mne sa vôbec nechce ísť na tréning, mňa to nebaví. Pritom každý tréning predtým excelovalo a zrazu vás čaká takáto reakcia, keď si prídete vyzdvihnúť dieťa z družiny. Deti sú často náladové a stačí, keď sa zle vyspia. Vtedy sa netreba zľaknúť, stačí nájsť tie správne slová a zrazu vám to dieťa skáče a uteká v prvej rade.

Čo sa týka tréningov, snažíte sa vzdelávať ďalej a prinášať nové cvičenia a tréningy? V čom sa môžete vy ako tréner zlepšovať?

Základom je, že nemôžete vykonávať tie isté cvičenia každý tréning, to nebaví nikoho, ani mňa by to vôbec nebavilo. Určité veci ale treba stále zdokonaľovať, lebo len tak si dieťa získa cit k lopte. Človek hneď vidí, keď dieťa na dva-tri týždne vypadne z tréningového cyklu, že ten cit zrazu už nie je taký, ako býval. Vtedy treba zaradiť zdokonaľujúce cvičenia, ale formou hier či súťaží, nech to má grády.

TIP: Ringo hra, ktorú môžu hrať ako deti tak i dospelí

A čo sa týka mňa, tak skúsenosti sú to, čo človeka posúva vpred. Mám rád konzultáciu s rôznymi trénermi, kde človek často získa nové pohľady, nové cvičenia. Je dôležité sa pohybovať v tomto kruhu a prijať názor každého, kto vám chce konštruktívne pomôcť. Ale často je najlepší pokus-omyl. Netreba sa báť vyskúšať s deťmi niečo nové, niečo netradičné, veď vlastne sami uvidíte, ako to zapôsobilo na ne. Stále si však myslím, že kreativita je tá, ktorá nás posúva vpred.

Na tréningoch ste nielen v pozícii trénera, ale deti aj svojím spôsobom vychovávate. Ako to s nimi zvládate v tomto smere? Aké existujú pravidlá?

Vychovávam ich k férovosti a hlavne k tomu, že nie je dôležité vyhrať za každú cenu. Keď sa s niečím treba priznať, tak treba byť chlap (alebo teda žena, keďže máme veľmi veľa dievčat na tréningoch) na mieste a neklamať. Toto je taký základ, na čom si dávam záležať, lebo im prízvukujem, že život nie je len o výhrach, ale aj o kamarátstvach, kde kamaráta nechcem oklamať len kvôli tomu, aby som za každú cenu vyhral. Ďalej im vždy dávam aj na výber, keďže mi len máločo unikne, či sa priznajú, alebo budú tvrdiť svoju „pravdu“. Ak sa priznajú, v tom prípade prichádza pochvala, ak sa nepriznajú a videl som, čo som videl, prichádza menší trest za klamstvo v podobe kľukov alebo drepov.

Ďalej trestná lavica je u mňa aj za to, keď jeden druhého schválne sotí, nedajbože udrie. Bohužiaľ, u detí je toto každodenné. A aj keď to veľakrát trvá dlho, kým si toto zafixujú, tak v tomto (bohužiaľ pre ne) nepúšťam. Budem to praktizovať dovtedy, kým sa nenaučia, že nemajú právo niekoho sotiť alebo udrieť. Učím ich aj to, že keď je nejaký problém, tak v prvom rade som tu ja, komu sa môžu zdôveriť a s kým to majú riešiť. Nebudem klamať, stalo sa mi už aj to, že niekto opakovane schválne udrel toho druhého, v tom prípade som ho zobral naspäť do triedy. Budúcu hodinu bol ako anjel. (smiech) Viete, toto sú veci, od ktorých nemôžem pustiť, lebo s deťmi to je tak, že za sekundu môžete stratiť kontrolu a vtedy ako tréner zlyhávate.

- Reklama -