Anafylaktický šok - orechy
Foto: piviso on Pixabay

Stačí požitie nevhodnej potraviny, lieku alebo uštipnutie hmyzom a anafylaxia, ťažká alergická reakcia je na svete. Ide o nebezpečnú, život ohrozujúcu reakciu na rôzny vyvolávajúci faktor, ktorá má bez zásahu lekárskej pomoci rýchly a fatálny následok. Aký je rozdiel medzi alergickou reakciou a anafylaktickým šokom? Aké sú príčiny, príznaky a prvá pomoc?

Čo je to anafylaktický šok?

Anafylaktický šok je veľmi rýchlo sa vyvíjajúci a závažný stav. Vzniká v dôsledku ťažko prebiehajúcej alergickej reakcie, anafylaxie. Tá je spôsobená hypersenzitivitou, teda zvýšenou citlivosťou organizmu na inzult. Inzultom alebo inak povedané vyvolávateľom anafylaktickej reakcie môže byť každý alergén.

Anafylaktický šok vzniká väčšinou pri druhom strete s alergénom. Pri prvom stretnutí s ním sa organizmus iba imunizuje – vytvorí si potrebné protilátky. Prejavom toho je typická alergická reakcia. Ak sa organizmus dostane do kontaktu s alergénom po druhýkrát, vzniká neprimeraná alergická reakcia. V krvi cirkulujúce protilátky radu imunoglobulínov, konkrétne IgG, rozpoznajú alergén a spustia kaskádu reakcií.

A teda, po tom, čo alergén vstúpi do krvného riečiska, dochádza k uvoľneniu rôznych chemických látok (histamín, serotonín, interleukíny, prostaglandíny, leukotriény…). Výsledkom ich pôsobenia je nebezpečný rozvoj šoku. Šok je závažná porucha cirkulačných pomerov v krvnom obehu. Počas neho dochádza k rozšíreniu ciev (vazodilatácii), k zníženiu krvného tlaku a k zníženiu prekrvenia orgánov. Vedie k zhoršenému okysličovaniu jednotlivých tkanív a poruche bunkového metabolizmu.

Najskôr je tento stav kompenzovaný mechanizmami, ktoré zabezpečujú dostatočné prekrvenie mozgu a srdca. Ak nedôjde k okamžitej liečbe anafylaktického šoku, kompenzačné mechanizmy sa vyčerpajú a stav progreduje do zlyhania životne dôležitých orgánov, až k smrti. 

Alergická reakcia VS anafylaxia a anafylaktický šok

Alergické reakcie možno podľa intenzity prejavov rozdeliť do viacerých skupín. So zvyšujúcou sa intenzitou príznakov sa proporcionálne zvyšuje aj zdravotné riziko.

  • Bežná alergická reakcia – trvanie tejto alergickej reakcie je približne do 48 hodín a je najčastejšie sprevádzaná opuchom, svrbením, začervenaním, bolesťou v mieste uštipnutia.
  • Miestna alergická reakcia – reakcia trvá maximálne 5 dní, sprevádza ju podráždená koža, bolestivý opuch, ktorý je o niečo väčší ako u bežnej alergickej reakcie. Zvýšená teplota je tiež sprievodným prejavom.
  • Anafylaxia a anafylaktický šok – narozdiel od predchádzajúcich dvoch typov alergií je anafylaxia celkovou alergickou reakciou. Tá môže progredovať do šokového stavu (anafylaktického šoku), ktorý môže v priebehu niekoľkých hodín skončiť smrťou.

Anafylaktický šok – najčastejšie príznaky

Bez skorej diagnostiky anafylaktického šoku je liečba nemožná. Dôležité je čo najskôr rozpoznať prvé príznaky anafylaxie, ktoré sa objavujú veľmi rýchlo, behom pár minút. Vyústenie do šokového stavu možno očakávať v rozmedzí 1 – 8 hodín. Anafylaxia prebieha častokrát bifázicky. Prvá fáza vzniká niekoľko minút po strete s alergénom a druhá fáza sa môže spustiť až po 8 hodinách. Preto je dôležité intenzívne sledovanie stavu postihnutého počas prvých 24 hodín.

Príznaky vznikajú ako dôsledok pôsobenia imunitných reakcii a chemických látok, ktoré sa počas anafylaktickej reakcie uvoľňujú. Prítomnosť a výraznosť jednotlivých príznakov sa z človeka na človeka môže meniť.

  • Koža – začervenanie, opuchy, svrbenie až pálenie kože.
  • Gastrointestinálny trakt – svrbenie pier a jazyka, opuch pier a hltanu, pocit na zvracanie, zvracanie, hnačka, bolesť brucha.
  • Dýchací systém – nádcha, zúženie dýchacích ciest opuchom, sťažené dýchanie až dusenie, pískavé dýchanie, kašeľ, kýchanie.
  • Oči – začervenanie, slzenie, opuch očného okolia.
  • Nervový systém – bolesť hlavy, zmätenosť, rozrušenosť, úzkosť, závraty, kolaps.
  • Kardiovaskulárny systém – znížený tlak a slabosť, mdloby, zrýchlenie srdcovej frekvencie, ťažko hmatateľný pulz, arytmie.

Príčiny anafylaktického šoku a výskyt

Príčiny anafylaktického šoku sú rôzne a vekovo špecifické. Najčastejšie alergény spôsobujúce anafylaxiu u detí sú potraviny a hmyz. U dospelých dominuje najmä alergia na lieky a bodnutie hmyzom. Pri približne 40 % anafylaktických reakcii nie je možné určiť príčinu. Vtedy hovoríme o idiopatických anafylaktických reakciách.

Anafylaktický šok - vcela
foto: hansbenn on Pixabay

Najčastejšie potraviny vedúce k anafylaxii:

  • arašidy, mlieko, pšenica, mäkkýše – najmä u obyvateľov Ameriky,
  • sezam – hlavne u obyvateľov Stredného východu,
  • ryža, cícer – predovšetkým v Ázii ,
  • v našich končinách citrusy, jahody a vajcia.

Ako vidíte, výskyt alergii súvisí aj s geografickou šírkou. Samotná alergia je špecifická pre populáciu konzumujúcu jednotlivé druhy potravín vo väčšom množstve. Čo sa týka liekov, každý môže spôsobiť anafylaxiu. Avšak medzi najčastejšie alergény patria antibiotiká a aspirín. Výskyt anafylaktického šoku v populácii neustále narastá. Častý je u astmatikov a alergikov. Avšak, nie je ničím nezvyčajným u ľudí, u ktorých nebola doposiaľ žiadna alergia zistená.

Prvá pomoc pri anafylaktickom šoku

Keďže pri anafylaktickom šoku rozhodujú minúty, treba jednať veľmi rýchlo. A práve preto je dôležité mať základné znalosti o tom, čo robiť. Pri každom podozrení na prítomnosť anafylaktickej reakcie je treba okamžite privolať lekársku pomoc.

V prípade, že je postihnutý v šoku, uložíme ho do vodorovnej polohy v ľahu. Končatiny by mali byť vyššie ako trup a hlava. Následne je dôležitý záklon hlavy a uvoľnenie dýchacích ciest.

V prípade, že má postihnutý pri sebe pohotovostný balíček, lieky aplikujeme podľa návodu. Základným krokom je podanie adrenalínu vo forme pera – autoinjekcie. Adrenalín aplikujeme do oblasti stehna. Pri bodnutí hmyzom môžeme postihnutú končatinu stiahnuť kompresívnym obväzom alebo oblečením. Cieľom tohto úkonu je zhoršenie cirkulácie krvi v tejto oblasti.

Ak vznikol anafylaktický šok v súvislosti z bodnutím hmyzu, možno vytiahnuť žihadlo. Vyťahujeme postupne, nie násilne aby sme nestlačili vačok s obsahom jedu. Po vytiahnutí udržiavame miesto vpichu žihadla čisté, ako prevencia pred infekciou. Na miesto bodnutia je potrebné prikladať ľadový obklad.

Ako prebieha liečba?

Liečba anafylaktického šoku vyžaduje resuscitačné opatrenia a sledovanie vitálnych funkcií pacienta v nemocnici. A to dýchanie, činnosť srdca a stav vedomia. Ak je potrebné, treba spriechodniť dýchacie cesty – endotracheálnou intubáciou/ tracheostómiou. Dôležitá je tiež farmakologická terapia, teda podávanie liečiv riadené lekárom:

  • adrenalín,
  • antihistaminiká,
  • kortikosteroidy,
  • bronchodilatanciá- dilatátory dýchacích ciest v prípade zúženia dýchacích ciest,
  • infúzne roztoky pre doplnenie cirkulujúceho objemu krvi,
  • kyslíková terapia.
Anafylaktický šok - potraviny
Foto: AlbanyColley on Pixabay

Nepodceňujte prevenciu

Pokiaľ je známy vyvolávajúci faktor, na ktorý ste alergický, treba sa mu vyhýbať. Urobte všetko pre to, aby ste šoku predchádzali.

  • Potraviny – pozorne čítajte etikety so zložením. Vyhýbajte sa všetkým potravinám, na ktorých etikete nájdete daný alergén.
  • Lieky – pri návšteve odborných lekárov a pobyte v nemocnici nezabudnite spomenúť alergickú reakciu na daný liek.
  • Včely a čmeliaky – pokiaľ sa v ich prítomnosti neoháňate a neútočíte na ne, nie sú agresívne. Radšej však nekráčajte po trávniku bosými nohami.
  • Osy a sršne – sú agresívnejšie a preto v ich prítomnosti nerobte prudké pohyby.
  • Komáre – používajte ochranné spreje, ktoré ich odpudzujú, noste dlhšie oblečenie, vyhýbajte sa žiarivému oblečeniu

Je potrebné dodržiavať preventívne opatrenia odporúčané lekárom. Súčasťou prevencie je dlhodobé užívanie malých dávok antihistaminík. Antihistaminiká viacerými spôsobmi znižujú množstvo histamínu, ktorý má zásadnú úlohu v rozvoji anafylaktickej reakcie.

Cieľom imunoterapie je znížiť precitlivenosť organizmu na alergén, a to podávaním nízkych koncentrácii daného alergénu. Možno tak zlepšiť kvalitu života a znížiť riziko anafylaxie pri strete s väčším množstvom alergénu. Používa sa napríklad malé množstvo jedu blanokrídlovcov ako desenzibilizácia proti alergénom včiel a ôs. Orálna imunoterapia sa využíva pri alergii na potraviny.

Základom prevencie je tiež nosenie pohotovostného balíčka. V prípade, že sa jedná o človeka, ktorý už anafylaktický šok v minulosti prekonal, mal by mať pri sebe vždy balíček prvej pomoci. A čo taký pohotovostný balíček obsahuje? Injekciu adrenalínu, antihistaminikum a kortikosteroid. Ak sa jedná o astmatika, súčasťou je aj inhalačný prípravok ako prevencia obštrukcie dýchacích ciest.

Ako vidíte, anafylaktická reakcia sa môže týkať každého z nás. Jej prítomnosť a rozvoj do šokového stavu môže mať fatálne, dokonca až smrteľné následky. Preto ešte raz pripomíname dôležitosť preventívnych opatrení, správnej prvej pomoci a okamžité privolanie záchrannej služby.

šport je život tip pre vás

Mohlo by ťa zaujímať: Alergia – nepríjemný spoločník