Nadpis by mohol mať podtitul „Muž, ktorý nenávidel tenis, ale naučil sa ho rešpektovať“. Muž, ktorý si opakovane prešiel tvrdým drilom, zažil športové i osobné vzostupy a pády, bojoval sám so sebou. Nazývali ho tenistom s najlepším returnom aj tenisovým rebelom. Vyhral 8-krát grandslam a na konte má aj jedno olympijské zlato. Andre Agassi.
Andre Kirk Agassi
(29. apríla 1970)Narodil sa v Las Vegas, v Sunruse Hospital ako štvrté dieťa. Jeho súrodenci Rita, Philly aj Tami hrali tenis, ale úspešným profesionálom sa stal iba Andre. Hrával a vyhrával v rokoch 1986 až 2006. Vyhral 8 grandslamov a 101 týždňov bol svetovou jednotkou. Štyrikrát vyhral Australian Open, pričom tento rekord zlomil až Novak Djokovic vo februári 2015. V roku 1996 vyhral Agassi olympijský turnaj, keď v atlantskom finále zdolal Sergia Brugueru. S bývalou ženskou tenisovou jednotkou Steffi Grafovou má dve deti, syna menom Jaden Gil (26. 10. 2001) a dcéru Jaz Elle (3. 10. 2003).
Drsné detstvo na dvore
Andre nemal ľahké detstvo. Jeho despotický otec si spočítal, že ak jeho syn denne odpáli raketou okolo 2700 loptičiek, tak to bude za rok celý milión. Nuž a nikto neporazí dieťa, ktoré odohrá milión loptičiek ročne. To, čo sa otcovi nepodarilo pri jeho predchádzajúcich troch deťoch, mu vyšlo v prípade Andreho. Andre sa narodil so spondylolistézou, čo znamená, že posledný driekový stavec je vysunutý dopredu pred ostatné a spôsobuje pohybové problémy.
Drobný fakt, kvôli ktorému chodil malý Agassi ako kačica a neskôr ako dospelý znášal bolestivé kortizónové injekcie, jeho otcovi vonkoncom neprekážal. Dom v horúcej Nevade v blízkosti Las Vegas vyberal emigrant Mike Agassi podľa toho, či sa na jeho zadnom dvore dal postaviť tenisový kurt. Svojpomocne si vyrobil „draka“, čo bol stroj na odpaľovanie loptičiek. V podstate malý tank, ktorý vystreľoval namiesto granátov loptičky. Tento „drak“ straší Andreho zrejme dodnes. Rodný dvor neskôr vymenil za tenisové dvorce. Tenis sa naučil nenávidieť, ale naučil sa ho rešpektovať a hrať tak dobre, ako nikto iný na svete. Dokázali ho pravidelne poraziť iba dva typy ľudí. O generáciu mladší tenisti, ktorých vidíme v top 10 rebríčka ATP ešte dnes a Pete Sampras.
Rituály a nočné mory
„Drak“ a Pete Sampras neboli jediné nočné mory. Tenis je mimoriadne individuálna hra. Napriek plným tribúnam, kamerám, podávačom loptičiek a rozhodcom, tenista je vo svojej nalajnovanej polovici sám. Ako gladiátor v aréne. Sám so sebou a s nepriateľmi vo vlastnej hlave. Sám proti súperovi na opačnej strane kurtu za sieťou. Sám proti počasiu. Nesmie sa verbálne radiť, nesmie si ani zanadávať, lebo mu hrozí penalizácia. Podaktorí agresiu ventilovali rozbíjaním rakiet o zem.
Elina Svitolinová pre Šport je život
Andre vyrastal na kurte pod paľbou z „draka“. Vycvičeného detského vojaka otec brával hrať proti dospelým. Andre ich začal porážať. Rozdielom triedy. Koľko Mike vtedy vyhral na stávkach, to sa asi nikdy nedozvieme. Na kurte malý Andre žil a na kurte si vytvoril svoje individuálne návyky i zlozvyky. Niektoré hraničili s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Na tašku zbalenú na zápas až s chorobou pedantnosťou, mu nesmel nikto siahnuť. Podobne ako fotograf, ktorý v nej nosí drahé objektívy a chráni ju vlastný životom, tenista musí vedieť, čo v nej má. Chronologicky zoradené rakety, najčerstvejšie vypletená raketa naspodku, najstaršia celkom navrchu.
Čím dlhšie sa totiž raketa používa, tým viac jej výplet stráca na pevnosti. Agassi mal šťastie nielen na trénerov, ale aj na vypletača. Zlaté české ručičky Romana Prokeša vypletali siete na raketách, ktoré mali v rukách McEnroe, Sabatiniová, Šarapovová alebo Roddick. Virtuóz vo svojom odbore dobre vedel, že zle vypletená raketa môže znamenať prehru. A jedna prehra v turnaji môže znamenať letenku domov bez cennej trofeje. Vedel to aj Agassi, s ktorým Prokeš spolupracoval od roku 1991. Pre istý český športový portál Prokeš priznal, že Agassiho tím na ňom nikdy dolármi nešetril a sám Andre si ho váži. Dodnes sú v kontakte. Výplety rakiet medzičasom prešli revolučnou zmenou. Vedci vynašli nové polyesterové struny, ktoré dokázali aj priemerným úderom dodať výrazný falš a zamiešať poradím rebríčka ATP.
Podobne ako výplet, aj grip je súčasťou DNA výbavy profi tenistu. Malá nepresnosť pri jej aplikácii môže byť rovnako otravná ako kamienok v topánke. Tam, kde sú v zápase nervy napnuté ako struny výpletu, tam rozhodujú takéto banality a detaily. Profesionáli často skúšajú trénovať aj s podobnými raketami, aké majú súperi, aby vedeli, proti čomu na kurte stoja. Jedným z rituálov Agassiho bolo aj zaväzovanie si šnúrok a obväzovanie chorého zápästia.
Bollettieriho tenisová škola
Ako píše Andre vo svojej autobiografii, vyhral 869 zápasov a väčšinu z nich už v sprche. Vizualizácia, sústredenie a koncentrácia oddeľujú v profesionálnom tenise víťazov od porazených. Jemu však bolo prílišné rozmýšľanie skôr na škodu. Andre, tak ako každý, mal v hlave svojich strašiakov, ktorí mu dokázali aj vyhratý zápas dokonale rozbiť. Strašiaky skvele dopĺňala spondylolistéza a od roku 1993 aj spomínané choré zápästie. Ukrutná bolesť chrbta uprostred skvele rozbehnutého zápasu, to je „to pravé orechové“. Andre sa však nevzdával.
Ako sa naučil žiť s tvrdohlavým otcom, rodeným Arménom a bývalým iránskym boxerským šampiónom v bantamovej váhe, tak sa naučil vybabrať aj s chorobou. Zmenil herný štýl, zmenil údery, zmenil pohyby, aby odľahčil nohy a chrbticu. Zaťal sa ako boxer. Boxer s raketou. Na druhú stranu možno i toto bol dôvod, prečo niektoré zápasy vyhral. Nepredvídateľná a náhla zmena rytmu a herného štýlu počas hry dokázala súperov vykoľajiť.
OBJEDNAJ SI KNIHU ZA AKCIOVÚ CENU
Tridsaťročné decko
Kurt mu bol sieňou slávy aj väzením. Na kurte sa zastavil čas, počítali sa len zápasy, turnaje, výhry a prehry. Výhry potešili, prehry dlho hnevali. Počítali sa aj grandslamy. Na konte ich má celkom osem. Tenisový život bol tvorivý, rozmanitý, ale aj psychicky a fyzicky vyčerpávajúci. Mladý Agassi prešiel s raketou cez pubertu, adolescenciu, až do tridsiatky bez toho, aby žil „normálny“ život.
Poznal pár priateľov a celú plejádu súperov, poznal cestovanie na zápasy a tenisovú akadémiu bývalého výsadkára Nicka Bollettieriho. Vtedy, keď si už väčšina jeho súčasníkov-profesionálov užívala športový dôchodok, on ešte porážal nastupujúcu generáciu tenistov. Niektorých trénovali už jeho bývalí súperi! Andre si svoje pocity a stavy uvedomoval až postupne, retrospektívne. Snažil sa pochopiť seba, svoje chrobáky v hlave. Ako sám priznáva, doteraz nevie, či to bola iba póza, alebo sa správal prirodzene. V akadémii na západnom pobreží Floridy pri Tampa Bay rebeloval a okato porušoval pravidlá. Na kurtoch vyprášil celé zástupy rovesníkov, a tak sa mu veľa excesov takpovediac „prepieklo“.
Marcus Willis: Z gauča na centrálny kurt
Počas prázdnin skúšal hrať poloprofesionálne turnaje, tzv. satelity s otvorenou kvalifikáciou. Mladý rebel a tenisový zázrak sa po „satelitoch“ vyšplhal na 610 miesto v rebríčku ATP. Dospieval. Starol. Frustrácia sa hromadila. Občas mu pomohlo, keď roztrieskal vyhrané ceny a a krištáľové poháre o stenu. Občas si uľavil podpaľovaním interiéru. A mal aj obdobie, keď si spestroval svoje splíny marihuanou aj rekreačnou drogou – kryštalickým metylénom. Chýbali mu zážitky a návyky dospelých, preskočil bežný život rovesníkov. Aj široko medializovaný zväzok s Brooke Shieldsovou (trval iba 2 roky, 1997 až 1999) bola skôr dohoda spolubývajúcich ako skutočná inštitúcia manželstva. Brooke nechápala Andreho tenisový svet a on sa nerád ukazoval na párty filmových a seriálových hercov. Napriek tomu, že ho šoubiznis neoslovil, reklama mu zarobila stovky miliónov dolárov.
Kontroverzný tenista s výsledkami
Vždy bol zaujímavý pre marketing a ani to vlastne neplánoval. Z trucu nosil roztrhané rifľové šortky a okamžite z toho bol hit. Písal sa rok 1986. Neskôr si dal tričko broskyňovej farby a v okolí kurtov v meste boli všetky podobnej farby bleskovo vypredané. Bol jasne odlíšiteľný od ostatných tenistov farebným čírom „na Jágra“, neskôr šatkou (aj s príčeskom) a ešte neskôr, keď sa mu vytvorila plešina, aj plešinou. Mimochodom, bola to Brooke Shieldsová, kto ho presvedčil, aby si konečne oholil hlavu.
Ako študenta ho škola nebavila, nebavil ho ani tenis. Nič iné však robiť nevedel. Hľadal sa. Pil, fajčil trávu, robil naprieky, ignoroval pravidlá, no stále sa zlepšoval. Svoje pocity ventiloval navonok svojou vizážou a správaním. Nakoniec oficiálne prerušil štúdium a začal si zarábať tenisom. Skvelý tenista s dušou rebela lákal médiá. Úplne prirodzene. Sám od seba začal nosiť istú značku okuliarov a firma sa mu dodatočne revanšovala honorárom. No voči médiám bol tajnostkár, hovoril dookola to, čo chceli počuť a naučené frázy. Navyše pochádzal z Las Vegas a novinári si ho rýchlo zaškatuľkovali ako šoumena a tenisového rockera.
Jelena Dokičová: Otec ma bil do krvi a pľul mi do tváre
Jeho víťazstvá však presvedčili aj najväčších skeptikov. Štyri tenisové povrchy. Štyri ročné obdobia. Každý chce od tenistu niečo iné. Andre dokázal na všetkých víťaziť, ale občas aj hlúpo a prekvapujúco prehrávať. Víťazstvá a príjmy z reklamy Andreho a jeho malý tím slušne živili. Pre porovnanie: podobne ako Arnold Schwarzenegger mal Agassi jedno z prvých áut značky Hummer, ktoré sa v USA predali.
Ak by sme mali spomenúť len jedno meno, ktoré stojí za Andreho výsledkami, bol by to silový tréner, vysoký chlapisko Gil Reyes. Dnes už rodinný priateľ dokázal z Andreho vyžmýkať maximum a pripraviť ho na tvrdé zápasy. Gilov kopec bol svedkom stoviek šprintov hore aj dolu. Povestné Gilove zápisníky boli plné kombinácií stravy, miešaných výživových nápojov a absolvovaných tréningových jednotiek. Gil Reyes, akoby mechanik ľudského tela, trochu matematik, umelec a tajomný tieň, bol Andreho oporou od roku 1989. Gilove podrobné záznamy a to, čo sa z nich naučil a premietol do praxe, sú zrejme jedným z kľúčových aspektov Andreho úspešných sezón.
Elina Svitolinová pre Šport je život
V posilňovni drel s Gilom ako o život. Gil sa radil s desiatkami športových odborníkov, lekárskych kádrov, expertov z olympijských tímov. Čítal všetky možné časopisy, vrátane odborných lekárskych. Všetko podstatné pohltili v podobe poznámok jeho zápisníky s koženým obalom. Guru a jeho žiak. Gil a Andre. Dnes by sme hovorili o analýze big data, vtedy stačilo pero, niekoľko zápisníkov a kus nadšenia. Ďalšie významné míľniky v progrese Agassiho sú spojené s menami Brad Gilbert a Steffi Grafová. Gilbert, autor prelomovej knihy o tenise „Víťaziť škaredo“ (Winning Ugly), vtĺkal Agassimu do hlavy, aby vyhral iba 21 setov. Sedem zápasov, v najhoršom prípade päťsetových sa rovná výhre grandslamu. 21. Víťazné číslo. Oko! Gilbert neskôr dohodol aj prvý „priateľský tréning“ medzi Andrem a Steffi. Bol to začiatok ich vzťahu, ktorý trvá dodnes. Steffi bola a je jeho inšpiráciou. Keď bola v pohode rodina, bol v pohode aj Andre.
Čo robí Andre dnes?
Andre a Steffi majú dve deti. Pravidelne sa zúčastňujú rôznych charitatívnych akcií a priateľských či exhibičných zápasov s ďalšími tenisovými legendami.
Párkrát sa stretol aj s Petom, ale nie vždy to dopadlo iba priateľským doberaním sa. Padli aj nejaké ospravedlnenia. Profesionálni tenisti sú perfekcionisti, pamätajú si výhry a prehry. Potrebujú na sebe neustále makať. Sú takí aj dlho po skončení svojej aktívnej športovej kariéry. Andre tak bol vychovaný. Buď bol podľa otca dokonalý, alebo bol niktoš. Andre so Steffi napríklad radi varia a v ich dome v Las Vegas bolo na návšteve a „workshopoch“ už množstvo šéfkuchárov. Hoci Andre sám školu nedokončil, vyhýbal sa jej, ako sa len dalo, založil nadáciu Andre Agassi Charitable Foundation a v Las Vegas nechal z vlastných prostriedkov postaviť akúsi „prípravku“, ktorá pomáha deťom z ulice študovať. Volá sa Andre Agassi College Preparatory Academy.
Belinda Benčičová na netenisové témy: Rada by som však spoznala Usaina Bolta
Tenisová legenda stojí za mnohými ďalšími charitatívnymi a sponzorskými projektmi. Spája sa hlavne so športom a vzdelávaním. Andre sám alebo spolu so Steffi investovali do viac či menej úspešných biznisov. Mali napríklad nočný klub v Caesars Palace (známy hotel s kasínom v Las Vegas), ktorý neskôr predali. V autobiografii, ktorá je vďaka jeho úprimnosti jedna z najpredávanejších a vyniesla mu ďalšie príjmy, apeluje na to, aby dospelí zachádzali s deťmi ako s deťmi, nie ako s dospelými: „Je to ako hodnotiť zápas, ktorý sa ešte neskončil.“
[…] TIP: Andre Agassi: Tenisový rebel […]