Antonio Valencia: Nevedel, kde bude spať a čo bude jesť. Dnes je jednou z najskromnejších hviezd futbalu

Na ihrisku nediriguje spoluhráčov, práve naopak. Za celý zápas snáď neprehovorí ani slovo, len s kamenným výrazom v tvári ‚mydlí‘ postrannú čiaru hore-dole. Obranca Manchestru United Antonio Valencia má status jednej z najskromnejších futbalových hviezd na svete. Cesta na vrchol však bola poriadne kľukatá.

Do nového klubu na vlastnú päsť

Valenciova cesta je typickým príkladom, ako sa dá z dna doslova vyhrabať na vrchol. Ekvádorský futbalista nemal ľahké detstvo, so svojimi dvomi bratmi zbieral po uliciach sklenené fľaše, ktoré ich otec odovzdával. Keďže nemal prácu, aspoň takto získal pre rodinu nejaké peniaze. Mama zase predávala nápoje na futbalovom štadióne, Antonio jej pomáhal a sníval svoj veľký futbalový sen, oveľa radšej však futbal hral na ulici, ako sa na neho pozeral na štadióne.

Tip pre teba: Severská výzva v krajine ľadu alebo ako som (ne)zabehol maratón

Prvý posun prišiel, keď mal 11 rokov. Na prašnom ihrisku blízko jeho domu si ho všimol tréner Pedro Perlaza a zavolal ho na tréningy miestneho klubu. Zaujímavou je aj informácia, že keď mal Valencia v klube 14 rokov, hral proti 18-ročným protihráčom. „Napriek vekovému rozdielu vynikal svojím líderstvom,“ spomína Perlaza.

Keď sa Antonio v 15 rokoch dopočul, že klub z najvyššej ekvádorskej ligy El Nacional robí nábor a prijíma nových mladých hráčov, požičal si od mamy peniaze na autobus a cestoval do 257 kilometrov vzdialeného hlavného mesta Quito. Otcovi to však nepovedal. „Nepustil by ma. Boli to čisté nervy, na ceste do Quita som trpel, pretože som nevedel, kde budem spať a čo budem jesť. Naozaj som nevedel, aká bude moja budúcnosť, ale mal som obrovskú nádej a túžbu hrať futbal. Nad ničím iným som vtedy nerozmýšľal. Aj dnes na to spomínam, akoby to bolo včera. Stále ma to motivuje.“

Na príchod do nového klubu do smrti nezabudne. „Ihneď mi dali biele kopačky značky adidas. Bolo to neuveriteľné. Predtým? Nič. Hrával som len v teniskách.“

Vojenský režim

Keď sa ho spýtajú, či niekedy rozmýšľal, že sa z chudobnej štvrte dostane do jedného z najlepších futbalových mužstiev sveta, usmeje sa. „Bolo nemožné veriť v to, pretože v tom veku by som si vôbec nebol pomyslel, že sa dostanem ďalej ako za roh mojej ulice,“ spomína Ekvádorčan.

Valencia chytil šancu za pačesy a uchvátil trénerov aj spoluhráčov vo svojom novom klube. „Keď šprintoval, vyzeral ako jaguar bežiaci okolo kaktusu,“ trefne a úsmevne prirovnal ekvádorský rýchlik jeho bývalý spoluhráč Juan Carlos Burbano.

Takých hráčov ako Antonio Valencia je dnes minimum. Bez slova a 90 minút (plus nadstavený čas) hrá naplno a na hranici možností, no nie zákerne. Pilovať jeho fyzickú kondíciu pomáhala určite aj skutočnosť, že za jeho mladých čias bol ekvádorský klub prepojený s armádou.

„Môj kondičný tréner bol v armáde, človek, ktorý sa staral o štadión, bol kapitán v armáde. Museli sme teda vstávať o 6:30 ráno, upratať a vyčistiť posteľ tak, aby bola bez jedinej škvrny. Museli ste mať disciplínu alebo ste zlyhali, pomohlo mi to dostať sa do Anglicka. Nemal som pri prestupe na Ostrovy ťažkosti, pretože keď som sem prišiel, bol som pripravený na hocičo.“

Čo tu vlastne robím?

Z Ekvádora sa Valencia najskôr dostal do Španielska, podpísal zmluvu s Villarealom. Ohrial sa tam len polroka a putoval na polročné hosťovanie do Huelvy, a potom do Anglicka do Wiganu Athletic, kde pobudol tri roky. V začiatkoch v Anglicku však mladý hráč z teplého Ekvádora zažil šok.

„Keď prídete do krajiny, kde je naozaj zima a veľa tam prší, skončí to tak, že sa pýtate samého seba, čo tam vlastne robíte. Nevedel som jazyk, nepoznal som tunajšie zvyky a tradície. Občas som ráno pozoroval hmlu a dážď a hovoril  samému sebe, že to nemôže byť pravda, že som tu. Musel som však byť silný, lebo som sa musel postarať o svoju dcéru Domenicu a, samozrejme, reprezentoval som celú moju krajinu.“

Tip pre teba: Igor Daniš – Thajský boxer telom aj dušou

Buldodžia nátura opäť vydržala, zaťala sa a pracovala na sebe. Dnes už bývalý tréner Wiganu Paul Jewell vyhlásil, že Valencia je najlepší hráč, s akým kedy pracoval. Tieto slová neboli len výkrikmi do tmy, po troch rokoch hráča zameral slávny Manchester United. Aj to museli Valenciu presviedčať, že je záujem United skutočný, pretože si myslel, že si z neho robia srandu.

V červenom drese sa rýchlo udomácnil a získal si miesto v základnej zostave. Jeho rozlet výrazne pribrzdilo škaredé zranenie zo zápasu Ligy majstrov proti Glasgowu Rangers v druhej sezóne za United. „Zlomil som si nohu, konkrétne členok. Okamžite sa mi prehnalo hlavou, že to môže znamenať, že už vôbec nebudem hrať futbal. Bolo to hrozivé zranenie, rehabilitácia bola tvrdá a poriadne dlhá. Bál som sa,“ hovorí Valencia otvorene.

Zakliate číslo 7

Kto by bol čakal, že ďalšia sezóna bude pre neho doslova sezónou snov? Zmeškal predsezónnu prípravu aj úvod sezóny, potom však pripomínal parný valec na pravom kraji zálohy. Za svoje výkony si na konci sezóny vyslúžil ocenenie Hráča roka v Manchestri United v hlasovaní fanúšikov aj spoluhráčov.

Aby toho nebolo málo, vo Valenciovom kľukatom príbehu prišlo ďalšie pribrzdenie, tentoraz oveľa prozaickejšie. Po odchode Cristiana Ronalda z Manchestru United do Realu Madrid zostalo magické číslo 7 neobsadené. Dostal ho Valencia hrajúci v životnej forme. Väčšinou sa vraví, že číslo na drese nehrá, no v tomto prípade to akoby nebola pravda.

Táto cifra na chrbte prináša v Manchestri United so sebou nielen obrovskú zodpovednosť, ale aj tlak, aký si ostatní futbalisti nedokážu predstaviť. Veď toto číslo nosili kedysi hráči ako Bryan Robson, George Best, Eric Cantona, David Beckham, ale aj spomínaný Ronaldo, od sedmičky v United očakávajú automaticky viac než od ostatných hráčov. Valencia túto úlohu nezvládol a magické číslo akoby mu zväzovalo nohy. Keď prešiel na starú-známu dvadsaťpäťku, bol to pomaly, ale isto Antonio, ktorého v tábore červených diablov poznali.

Tip pre teba: Ľubomír Šatka: Angličania na MS? Maximálne štvrťfinále

Trvalá zmena postu

Navyše, zo záložníka sa stal natrvalo krajný obranca, čo je vo futbale taktiež vzácnosť. Nie je veľa hráčov, ktorí by dokázali zmeniť post a hrať na ňom na najvyššej úrovni. Antoniovi Valenciovi ako pravému obrancovi United sa to podarilo a tréner diablov José Mourinho si jeho služby nevie vynachváliť.

„Keď som trénoval Real Madrid, chcel som ho kúpiť na post pravého obrancu, no United povedali nie. Momentálne nie je na svete lepší pravý obranca ako Antonio,“ priznáva portugalský tréner, Ekvádorčan berie jeho slová s pokorou, hoci skutočnosť, že v klube ‚prežil‘ oveľa väčšie hviezdy, mu nikto nezoberie.

„Som šťastný a vďačný za trénerove slová, no nemyslím si, že som najlepší. Som vďačný, že tu môžem byť. Boli časy, keď som videl prichádzať do klubu také hviezdy ako Angel di Maria či Memphis Depay, mohol som len hádať, či sa blíži môj koniec v klube. Mohol som si hľadať nový klub, namiesto toho som sa koncentroval a tvrdo trénoval a zrejme práve preto som stále tu,“ spomína Valencia, ktorý sa však necíti úplne ako obranca, stále v ňom drieme ofenzívna sila, čo sa prejavuje tým, že okrem bránenia stíha neustále podporovať útok.

„Je to náročné, pretože sa o to viac musíte sústrediť, hráte oveľa bližšie k vašej bráne. Jedna pokazená prihrávka môže vyústiť v inkasovaný gól. Cítim však, že som sa ako obranca zlepšil. Keď však útočím, cítim, že som na svojej pozícii. Mám novú zmluvu, milujem tento klub a mesto. Chcel by som tu zostať tak dlho, ako to bude možné, päť až šesť rokov. Možno viac,“ vychrli zo seba skromné aj sebavedomé slová Valencia.

Zimomriavky z náročnej cesty

Ani náročný prechod do Európy v mladom veku a hosťovania po slabších kluboch teda chlapca, ktorého futbalovo vychoval vojenský režim, nezlomili. Práve naopak.

„Mám z toho zimomriavky. Je úžasné premýšľať nad týmto mnohoročným výletom, na ktorom som. Celý čas sa mi preháňalo hlavou: Zvládnem to? Cesta bola náročná a komplikovaná, ale potreboval som lepšiu budúcnosť a na to som teraz hrdý. Vidím moju rodinu, najmä rodičov, ako si so mnou užívajú veci, ktoré sa mi prihodili v kariére. Robí ma to šťastným.“

„Vždy som vďačný za to, že mám tento život, futbal ho pre mňa stvoril. Vždy je dôležité urobiť niečo pre druhých, ktorí majú také sny, aké som zvykol mať ja.“

Nenechaj si újsť náš nový športový katalóg plný skvelých produktov aj pre futbalistov.