Cieľová páska prenasleduje bežca

Princíp benefičného behu nie je žiadnou novinkou. Tento sa však od všetkých odlišuje. Súťažiaci všetkých vekových kategórií a všetkých levelov, od začiatočníkov, vášnivých amatérov až po profesionálnych atlétov, vyštartovali o 10.00 h celosvetového času po určených tratiach. Netušili však, akú dlhú vzdialenosť budú musieť zdolať. Nakoniec trasa smerovala z centra Bratislavy okolo hradu Devín smerom do Malých Karpát. Na rozdiel od iných pretekov cieľová čiara celý čas bežcov prenasledovala. Britský strieborný olympijský medailista na OH 1988 v Soule v behu na 110 metrov cez prekážky Colin Jackson, ktorý je riaditeľom celosvetového behu Wings for Life World Run, vysvetľuje podrobnosti: „Takže funguje to takto: polhodinu po štarte pretekov stíhacie vozidlá vyrazili spolu na všetkých tratiach a prenasledovali bežcov. Ich rýchlosť sa zvyšovala v určených intervaloch podľa pevného globálneho harmonogramu. Keď záchytné vozidlo predbehlo bežca, jeho preteky sa skončili a musel sa vrátiť na začiatok do areálu štartu a oslavovať.“ Rebríček miestnych a celosvetových účastníkov bol určovaný vzdialenosťou, ktorú zabehli, kým ich nepredbehlo záchytné vozidlo, nie časom, ktorý zabehli.

WFLWR_Bratislava_2014_1

Vzdialenosť meral počítač

Každá oblasť mala svoje vlastné preteky a víťaza krajiny, ale počas toho ako stíhacie vozidlá predbiehali bežcov a vyraďovali ich z pretekov, ostali na celom svete bežať len jeden muž a jedna žena. Iba oni boli korunovaní ako celosvetoví víťazi pretekov. Konečné výsledky všetkých bežcov boli zoradené prostredníctvom časového označenia, skrytého v poradovom čísle každého bežca. To bolo aktivované pri prekročení štartu. Ak bežca predbehlo stíhacie auto, časové označenie sa automaticky deaktivovalo. Pre bežcov, ktorých stíhacie auto predbehlo, boli v Bratislave pripravené zberné autobusy.

WFLWR_ambasadors

Ambasádori behu

Svetový beh má v každej krajine ambasádorov, ktorí podporili túto skvelú myšlienku. Medzi nich patrí napríklad tenista Roger Federer, bývalý jazdec F1 David Coulthard, lyžiar Aksel Lund Svindal, windsurfer Robby Naish, futbalisti Cristiano Ronaldo a Luís Figo, či hokejisti Mats Sundin a Peter Forsberg, no výskum poranenej miechy oslovil napríklad aj DJa Armin van Buurena. Na Slovensku sa ambasádormi behu stali Filip Tůma a Richard Varga.

WFLWR_janadukatova

Keď nefunguje miecha

Beh mal podporiť výskum poranenej miechy. S týmto problémom žijú približne 3 milióny ľudí po celom svete. Každý rok sa k nim pridá ďalších 130 tisíc paralyzovaných ľudí, ktorých autonehoda, či úraz nedobrovoľne posadia na invalidný vozík. Dlhé roky panovala dogma, že poškodenie miechy je neliečiteľné a ľudia s poraneniami miechy sú doživotné pripútaní na invalidný vozík. Azda najznámejšia osobnosť, ktorá verejne podporovala výskum na poli nervového systému, bol predstaviteľ supermana Christopher Reeve, ktorý v roku 1995 pri autonehode utrpel poranenie miechy, čo ho pripútalo na invalidný vozík. Dr. Martin Schwab a Lisa Schnell v rámci výskumov vynašli spôsob regenerácie miechy, ktorý je založený na bunečných injekciách vpichovaných do miesta zranenia, tie podnecujú oživenie tkaniva. Nádej pre mnohých ľudí, ktorých poškodenie miechy pripútalo na invalidný vozík. Tragická nehoda, pri ktorej v lete 2003 počas charitatívneho vystúpenia utrpel motocrossár Hannes Kinigadner paralyzáciu miechy, je však bolestivým pripomenutím sústavného nedostatku medicínskych zdrojov na ošetrovanie zranení chrbtice. Preto sa Hannesov otec Heinz, dvojnásobný svetový šampión v motocrosse, spolu s priateľmi, medzi ktorých patrí aj Dietrich Mateschitz, rozhodli založiť v roku 2005 nadáciu Wings for Life. Jej hlavnou funkciou je podporovať výskum na poli centrálneho nervového systému, no zároveň i vynaliezanie konkrétnych metód základnej lekárskej starostlivosti, rehabilitácie a terapií. Nadácia si tiež dala za úlohu skúmať možnosti zlepšenia prevencie vážnych zranení chrbtice pri športe, ako je napríklad chránič krku, či vzdušné vaky pre horských cyklistov a motocyklistov. Podľa celosvetovej štatistiky sa však iba 2 % všetkých zranení chrbtice stanú pri extrémnych športoch a najrizikovejšími činnosťami sú jazda autom a lyžovanie.