Snímka z tlačovej konferencie k behu Wings for Life World Run, ktorý sa uskutoční 3. mája 2015, v Bratislave 14. apríla 2015. Ide už o druhý ročník, ktorého cieľom je podporiť výskum poranenia miechy a pomôcť hendikepovaným ľuďom. Na snímke víťaz minuloročného behu Wings for Life Boris Csiba. FOTO TASR - Andrej Galica

 

Poďakujete sa občas bratovi, že vás inšpiroval k behu? Akému športu by ste sa pravdepodobne venovali teraz, nebyť jeho?

Bratovi najčastejšie ďakujem prostredníctvom rozhovorov. Osobne som to neurobil už veľmi dlho. On si na to príliš nepotrpí, ale je si toho vedomý a určite ho to aspoň trochu poteší, ak si to niekde prečíta. Tak opäť jedno veľké ďakujem. Ale keby som len tušil, aká drina z toho bude. Určite by som sa nevenoval len jednému športu ako teraz, no najmä viac rodine.

Night run Donovaly-2Beháte ako profesionál, čo je za tým? Túžba vyhrávať, prekonávať sám seba?

Trénujem sedem dní v týždni, dvakrát denne. Rád dopĺňam tréning plávaním, bicyklovaním a chodením po horách. Pre mňa je beh formou sebarealizácie a túžba vyhrávať k tomu jednoznačne patrí.

Ako sa dajú skĺbiť vaše bežecké ambície s ostatnými sférami života? Tréningy, cestovanie na preteky… predsa len je to časovo náročné.

Beh a bežný život sa, samozrejme, nevylučuje, ale je to náročné, najmä ak už máte rodinu. Veľa praktických a každodenných záležitostí za mňa musí riešiť partner, rodina. Náročné sú najmä sústredenia, ktoré trvajú minimálne dva týždne. Veľmi veľa vecí sa prispôsobuje môjmu behu. Aj taký výber dovolenky sa podriaďuje najmä mne. V destinácii musím mať miesto na tréning alebo musíme ísť v čase, ktorý sa nekríži s termínmi pretekov a sústredení. Je to náročné pre celú rodinu a pritom výsledok nie je nikdy istý. Stačí zranenie a všetko sa zdá zbytočné.

Behajú i vaše deti? Vediete ich k športu?

Deti majú 4 a 6 rokov a hlavne im nechceme brať detstvo. Chodia síce na plávanie, ale zatiaľ pri ničom dlho nevydržali. Ešte majú na systematické tréningy čas. Hlavne sa s nimi hráme. Ak nebudú športovať, mne to vôbec vadiť nebude.

Boris Csiba
(17. august 1980)

Profesionálny bežec, člen Bratislava Marathon Sport Club (BMSC) a majster Slovenska v maratónskom behu z roku 2014 (čas 2:29:03 h). V rovnakom roku vyhral napríklad aj Klenovský kros. Počas Wings For Life World Run 2015 zabehol 58,8 km, a prekonal tak o 9 km svoj minuloročný výkon. Na trati 10. ročníka ČSOB bratislavského maratónu skončil na 7. priečke.

Ako sa dá priblížiť k výkonom Keňanov? Čo treba robiť, aby sme vedeli behať ako oni?

Na priblíženie sa Keňanom nám chýbajú hlavne podmienky. Nie je to len o peniazoch. Ak by sme my mali možnosť trénovať v takých podmienkach, bežali by sa určite kvalitnejšie časy. Všetci si myslia, že oni behajú zo školy a do školy, sú vyhladovaní a preto sú najlepší. A sú z Kene. Je to mýtus. Stačí sa ísť pozrieť do ich tréningových centier vo vysokých nadmorských výškach, ich tréningové a trénerské tímy a pochopíte, čo je tréningová moderna. U nás je kvalitných trénerov zúfalo málo a mnohí sú len v pozícii konzultantov. Svojich zverencov vidia zriedkavo a obmedzujú sa na písanie plánov a konzultácie po telefóne. To je nič. Tréner vás musí vidieť minimálne 3-krát do týždňa. Inak nestojí za nič. Mám pocit, že trénera už môžu robiť všetci, čo si o behu niečo prečítali. Zaspali sme dobu. Svet je niekde inde. Tréningové plány sa kopírujú hádam ešte z roku 1980 a všetci tu dookola omieľame úspechy Roba Štefka, Mira Vanka a Marcela Matanina. Treba sa posunúť ďalej a tvrdo makať. Rozšíriť konkurenciu bežcov, ktorí sú ochotní pre beh aj trpieť. Vrátiť atletiku do škôl. Dnes je moderné, ak je niekto v športe drevo. Keď som bol na základnej škole ja, neexistovalo to. Drevá boli terčom posmechu, v lepšom prípade. Beh je dnes síce masový, ale kvalita v ňom nie je. Používa sa strašný výraz „event“. Beh je drina, nie zábava. Atletický zväz má pripravených množstvo projektov a treba im držať palce a veriť, že sa to podarí. Inak sa nemusíme baviť, ako sa vyrovnať bežcom z afrických štátov, lebo nám budú nakladať aj tí európski.

Máte nejaké obmedzenia, čo sa týka stravy, metabolizmu?

Stravujem sa takmer bez obmedzení. Vyberám si najmä jedlá ľahko stráviteľné. Inak sa to pri dvojfázovom tréningu ani nedá. 50 % z môjho jedálnička tvoria cestoviny.

Bez regenerácie si nevieme predstaviť podávať ďalšie výkony. Ako sa zotavujete? Čo vám funguje najlepšie?

Regenerujem prostredníctvom výživových doplnkov, ktoré si však musia všetci otestovať na sebe, pretože neexistuje univerzálny druh alebo všeobecný spôsob. Masáže a strečing sú samozrejmosťou. Kvalitný tréner vám ideálnym tréningovým plánom veľmi uľahčuje regeneráciu. Pomocou laktátových testov vám priamo na tréningu vie určiť, či je telo unavené a potrebuje oddych. Tréner vždy musí zvoliť vhodný pomer námahy a oddychu. O tom je regenerácia. Niekto môže tvrdiť, že svoje telo pozná a potom sa čuduje, že napreduje buď pomaly, alebo vôbec nenapreduje. Je jednoducho „pretočený“. Veľa maká a málo oddychuje. Alebo naopak. Ale veda a technika nepustí…