Capoeira je v Brazílii po futbale druhý najobľúbenejší šport. Brazílske bojové umenie v sebe veľmi efektne spája boj, hudbu, tanec a akrobaciu. Capoeira v sebe spája živelnú energiu, hru a zábavu na jednej strane a účinné bojové prvky na strane druhej.

Historické korene

Hoci sa capoeira považuje za brazílsku, jej historické korene siahajú až k rituálnemu tancu mucope, pochádzajúcemu z Angoly. Keďže brazílski domorodci sa ukázali ako fyzicky slabí, práve z Angoly do Brazílie priviezli Portugalci najviac čiernych otrokov, ktorých potrebovali na prácu na plantážach. Otroci však tajne nacvičovali bojové pohyby, aby sa neskôr mohli voči svojim utlačovateľom účinne brániť. Ako však cvičiť s okovami na rukách a pod dohľadom otrokárov? Otroci na to šli veľmi rafinovane.

Boj alebo tanec?

Ľudia vo voľných bielych nohaviciach stojaci do kruhu. Niektorí majú perkusie, ďalší čudný luku sa podobajúci strunový nástroj. Hrajú na ne. Ostatní tlieskajú do rytmu a všetci spievajú energickú pieseň. V kruhu sa ladne pohybujú dvaja bojovníci. Oblúkové kopy sa striedajú s technikami vykonávanými nízko pri zemi, kopmi vo výskoku a akrobaciou. Na prvý pohľad to vyzerá ako tanečná zábava plná dynamiky, spevu a hry na hudobné nástroje. To si mali myslieť a aj si dlho mysleli portugalskí otrokári.

Inšpiratívny príbeh capoeiristky Vargovej: Vrcholy aj pády

Capoeira slúžila zároveň ako nosič kultúry a identity, ktorú si so sebou priviezli obyvatelia Angoly, násilne vytrhnutí zo svojej domoviny. Mimochodom, rituálne tance podobné mucope, nájdeme na ostrove Martinik (l’agya), Guadelupe (Damaye), na Kube (maní, Baile de Maní) alebo na Trinidade (kalinda). O účinnosti „tanca“ v boji muža proti mužovi sa kolonizátori neraz presvedčili doslova na vlastnej koži.

Capoeira využíva hlavne techniky nôh, ruky sa používajú predovšetkým pri obrane a k opore o zem pri stojkách, tzv. freezach a ďalších technikách. Základným krokom, z ktorého vychádzajú takmer všetky prvky, je ginga (čítaj džinga). Práve neustály pohyb pri ginge umožňoval otrokom vyhnúť sa i mušketám svojich pánov.

Hudba udáva rytmus a intenzitu boja na bojisku s plochou 10 krát 12 metrov. V ňom sa nachádza samotný ring (roda, čítaj hoda) s priemerom tri metre. Vstup do ringu zväčša začína čupnutím oboch bojovníkov, priateľským podaním oboch rúk, krátkou modlitbou a dotknutím sa zeme. Následne sa capoeiristi oddelia a nasleduje entrée (piedo berimbau). Zápas zvyčajne trvá dve minúty. Vyhráva ten, ktorý dostane súpera 3 × na zem alebo ho vytlačí z kruhu (roda).

V súčasnosti sa konajú tzv. batizado, niekedy sa stretnete s pojmom „páskovanie“. Ide o slávnostnú udalosť, kde sa stretávajú rôzne školy, starší a mladší capoeiristi, kde prichádzajú majstri až z Brazílie a kde sa capoeiristom odovzdávajú cordy. Corda je lano, šnúra, symbol zväzovania otrokov, ktorý majú capoeiristi okolo bedier. Jeho farba resp. kombinácie farieb zároveň určuje stupeň technickej zdatnosti cvičenca.

Prehry ma nezlomia, dodávajú mi energiu zlepšovať sa

Počas tréningov i batizado prebieha kontrolované cvičenie techník vo dvojiciach alebo hra, v brazílskej portugalčine jogo. Pre laikov a nadšencov capoeiry sú určite najefektnejšie piruety, vruty, saltá a premety v rôznych kombináciách. Capoeiristi prostredníctvom akrobacie ukazujú skôr svoju technickú vyspelosť súperovi.

S ladnosťou pohybov súzvučí aj ich pomenovanie. Celá terminológia je v brazílskej portugalčine a tak sa na tréningu capoeiry môže cvičenec stretnúť s „macaco“ (niečo ako premet vzad cez jednu ruku, pričom druhá je už od začiatku pohybu na zemi), „folha seca“ (v podstate salto vzad s vykročením dopredu z ginga a doskokom na jednu nohu).

Národné bojové umenie

Capoeira má v podstate dve vetvy: konzervatívna capoeira de Angola sa vykonáva pri zemi, obsahuje množstvo podrazení a zmietnutí súpera, či páky na nohy. Capoeira regional je typická práve spomínanou akrobaciou a „nasávaním“ nových prvkov aj z iných bojových umení. Okrem nich, samozrejme, už dnes existujú aj ďalšie štýly. Práve vďaka širokému repertoáru štýlov a techník je capoeira obľúbená aj u žien.

Nemuselo to tak však byť! Capoeira bola od roku 1707 zakázaná a legálny nácvik umožnil až prezident Getúlio Vargas v roku 1937, keď zhliadol ukážku capoeiry, ktorú mu predviedol legendárny Mestre Bimba. Správne odhadol mimoriadny význam tohto, dnes už masového, športu pre brazílsku kultúru. Od roku 1972 je capoeira národné bojové umenie.

Pokojný i divoký rytmus

Zrejme najviac charakteristický zvuk pre hudobný sprievod capoeiry je nástroj berimbau (niekde uvádzané ako berimbao). Pôvodne africký strunový nástroj sa skladá zo struny napätej na palici ako luk a ozvučnice v podobe dutej dyne (cabaca). Niekoľko berimbau v kapele – teda presnejšie nazývanej bateria – sprevádzajú niektoré bicie nástroje ako atabaque (druh veľkého tamtamu), pandeiro (tamburína) a agogô (zvonček, na ktorý sa bije kovovou tyčkou) či reco­‑reco (perkusie, na ktoré sa hrá tyčkou, paličkou).

Kapela vytvára provokujúcu atmosféru plnú hudby a rytmu (sú rôzne, napr. angola, benguela, sao bento). Atmosféra doslova strháva nielen capoeiristov, ale i divákov. Piesne majú jednoduché texty, ktoré vykresľujú bežné, každodenné udalosti, ale aj bojové príbehy či poetické námety.

Kto preslávil capoeiru?

V početných bojoch otrokov s kolonizátormi, ale aj navzájom medzi sebou sa preslávil Mestre Zumbi. Dodnes je považovaný za nekorunovaného kráľa capoeiry, ktorý vyhral stovky súbojov. Ako to už býva, o rozšírenie pojmu capoeira sa v modernej histórii postarali najmä médiá. V roku 1993 bol natočený film Only the Strong, z požičovní VHS známy ako Majster neznámeho boja.

Svoju kariéru spolu s filmom odštartoval i Mark Dacascos, ktorý sa objavil v niekoľkých epizódach seriálu Hawai 5.0 ako hlavný záporák. Zaujímavosťou je, že Markov otec Al Dacascos, expert na bojové umenia, svoju školu založil a viedol v rovnakom období ako Bruce Lee. Dokonca sa ich snažila čínska komunita a ortodoxní majstri rozoštvať proti sebe, čo sa im však nepodarilo. Vo filme Only the Strong si zahral i Mestre Amen Santo.

Ivan „Buki“ Buchinger: Takmer som zabil súpera

Svoj podiel na všeobecnej známosti brazílskeho bojového umenia má i hra Tekken, konkrétne Eddie Gordo, jedna z bojových postáv. Vo filmovej verzii Eddieho stvárnil kaskadér a herec Lateef Crowder, ktorého video sa zobrazí hneď ako prvé po zadaní pojmu capoeira vo vyhľadávacom okienku na YouTube (pozri QR kód). Sám Lateef sa nezmazateľne zapísal u fanúšikov capoeiry bojovou scénou z filmu Ong Bak 2. V súčasnosti mnoho prvkov z capoeiry prevzal iný tanec – breakdance a možno sa s nimi stretnúť aj pri Tae­‑bo alebo Taerobicu.

Capoeira na Slovensku

Zatiaľ čo v Brazílii sú oficiálnymi centrami capoeiry už desiatky rokov Rio de Janeiro, Salvador a Recife, capoeiru cvičia nadšenci naprieč celým Slovenskom. Len v Bratislave nájdete niekoľko klubov. Z rôznych televíznych show a podujatí je známy Abadá Capoeira, s ktorými mal autor článku česť spolupracovať pri organizácii Capoeira Session 3 v Holíči. Abadá je skratka z Associacao Brasiliera de Apoio e de Desenvolvimento da Arte Capoeira, čo je voľne preložené „Brazílske združenie na podporu a rozvoj umenia Capoeira“.

Založil ju v roku 1988 Mestre Camisa, ktorého učil samotný Mestre. Samozrejme, existujú ďalšie školy a združenia ako Axé Capoeira, Grupo Capoeira Brasil alebo International Capoeira Angola Foundation. Dnes už sú v bratislavskom klube väčšinou nové tváre, no je to dôkazom toho, že capoeira je na Slovensku stále obľúbená. Spomeňme len kluby Capoeira Oxumare Košiče, Žilina, Banská Bystrica a Poprad, Capoeira Vrbové, Vem Camará Capoeira Komárno, Capoeira Angola Irmãos Guerreiros – Núcleo Prešov a ďalšie.

Šport. Umenie. Vyjadrenie sa cez pohyb. Energia v pohybe. Capoeira má mnoho tvárí. Samotní capoeiristi sa označujú za ľudí s veľkou mierou sebadisciplíny, bratskej spolupatričnosti, čestnosti, úcty k inštruktorom i protivníkom.

Slovo capoeira údajne pochádza z indiánskeho dialektu Tupi a označuje odseknutý krík, ktorý sa v istom vývinovom štádiu používal ako zbraň capoeiristov. V negatívnom slova zmysle sa za „typickú“ zbraň považovala britva, avšak bolo to najmä počas revolučných období a vzbúr.

Niekoľko prvkov umenia capoeira