Ako si sa dostala k snoubordingu? Spomínaš si ešte na svoje začiatky?

Tým, že pochádzam z Banskej Bystrice a vyrastala som v okolí hôr, som odmalička lyžovala. Teraz už neviem, či som začínala na Králikoch alebo na Chopku, kam sme často chodievali, no celé to vzniklo preto, že snoubording zažíval v tom čase veľký boom. Takže aj ja som chcela snoubord a mama mi ho kúpila. Vtedy som mala 13 rokov.

Vždy si chcela robiť práve tento šport alebo to prišlo tak samovoľne?

Spočiatku som päť rokov plávala a ako som spomenula, snoubord som chcela preto, že to bolo v tej dobe niečo nesmierne „coolové“ a chcela som to mať. Hneď od začiatku ma to dosť chytilo, navyše na Donovaloch postavili PARK SNOW, kde som začala jazdiť s chalanmi. Všetko sa to u mňa postupne akosi vyvrbilo. Najprv som začala jazdiť na Slovensku preteky, ktoré sa tu organizovali. Neskôr som začala viac jazdiť po Európe a už som do toho akosi vhupla rovnými nohami.

11113057_868003193238049_6710936734612559494_n

Mala si vo svojich začiatkoch nejaký pretekársky vzor? Alebo si sa len snažila jazdiť čo možno najlepšie vlastným štýlom?

Keď som bola malá, vôbec som netušila, kto sú legendy snoubordingu. Keď mi mama kúpila prvý snoubord, vôbec sme netušili, že sa tento šport dá robiť aj profesionálne. Jediný môj sen, ktorý som mala, bolo dostať sa do Roxy tímu. To sa mi aj podarilo. Všetky tie baby, čo som videla na plagátoch a videách, stáli zrazu vedľa mňa na svahu.

Aký je vlastne tvoj pretekársky štatút? Si profesionálna snoubordistka?

V roku 2006 som dostala prvú veľkú zmluvu so spomínaným Roxy tímom. Odvtedy som sa snoubordingu venovala na plný úväzok. To som bola dobrých deväť mesiacov v roku preč z domu. V škole som mala individuálny študijný plán, keďže moja hlavná náplň bolo jazdenie. Najprv to boli preteky. Potom som však s pretekmi prestala, lebo aj s ďalšími babami sme začali nahrávať snoubordové videá pre Roxy. Takto som fungovala do roku 2013, keď som v tíme skončila. Profesionálne som sa teda snoubordingu venovala v rokoch 2006 – 2013.

10532833_867528013285567_5517628292513668431_o

Čiže byť členkou prestížneho tímu ako Roxy znamenalo viac, ako získavať medaily na pretekoch?

Tím by nemal byť jednotvárny. Mali sme tam dievčatá, čo chodili na súťaže, my sme zase natáčali videá a robili fotenie do časopisov. Pre sponzora to bolo takto zaujímavejšie. Za mojich čias boli dve hlavné série: FIS a tzv. Ticket-To-Ride (TTR). Ja som jazdila TTR, ktorá mala vtedy oveľa vyššiu úroveň. Bola populárnejšia, lebo tam bola väčšia konkurencia,  pričom aj Prize Money tam boli vyššie. V posledných rokoch však veľký pokrok urobili aj FIS preteky. Predsa len, je to olympijský šport, čím sa to celé posunulo do úplne iného levelu. Kedysi sa FIS-ové preteky jazdili hlavne v sezóne pred olympiádou, no počas neolympijského roka sa na to vcelku „kašlalo“. Teraz je to však už kvalitatívne vyrovnané. Na úrovni sú oba seriály.

A pretekár musí jazdiť striktne jeden tento seriál alebo sa môže zúčastňovať na oboch?

Môže sa pokojne zúčastniť na oboch. Samozrejme, treba sa tam najprv kvalifikovať. No administratívne v tom problém nie je. Môžeš jazdiť aj rampu, aj slopestyle, aj freeridové preteky. Napríklad Torah Bright (austrálska snoubordistka – pozn.) jazdila na olympiáde v Soči aj U-rampu, aj boardercross, aj slopestyle, čím sa zapísala do histórie. Ako prvá išla na olympiáde všetky tri disciplíny.

V čase, keď si bola členkou Roxy tímu a dostala si profi zmluvu, tak ti financie zabezpečoval tím?

Byť v tíme znamená, že pretekár je sponzorovaný tou konkrétnou značkou. Finančne aj materiálne. Od roku 2006 som mala všetky financie od sponzora, ale to bolo vyslovene len na pokrytie nákladov spojených so sezónou a snoubordingom ako takým. Ale teraz, čo som zachytila, tak po novom majú baby v rámci asociácie slušné podmienky.

10407683_797428746962161_7175913615108009066_n

Čo si pod tým predstaviť? Asociácia pretekárkam zháňa sponzorov?

Skôr by som povedala, že asociácia priamo platí jazdcov. Musia však, pochopiteľne, jazdiť FIS-ové preteky. Teraz sa budú jazdiť predovšetkým preteky pod hlavičkou FIS kvôli bodom na olympiádu a som veľmi zvedavá, ako sa bude dariť našim dievčatám, lebo tá konkurencia je fakt obrovská a bude to pre baby asi poriadny boj.

Keď sa na to teraz spätne pozrieš, nechýba ti každodenné jazdenie?

Ja už som tak akosi tušila, že od Roxy asi nepríde k predĺženiu zmluvy. Separátne fungoval európsky tím, ako aj americký. Ja som bola, logicky, v tom európskom. No oba tímy boli okresané na minimum. Najprv sa s tým začalo v Severnej Amerike, potom aj v Európe. Takže celý tím, ktorý mal zhruba 10 ľudí, zredukovali na štvoricu dievčat. Nebolo to pre mňa ale niečo úplne nečakané. Bola som teda aj trochu vnútorne nastavená na tento scenár.

Momentálne, keď už to mám voľnejšie, tak si sama vyberám, kedy chcem a kedy nechcem ísť jazdiť. A úprimne povedané, mám z toho aj väčšiu radosť v porovnaní s poslednými rokmi.

Aktuálne teda nemáš žiaden konkrétny tréningový, prípadne súťažný harmonogram?

Vôbec nie. Teraz najmä študujem na vysokej škole, keďže mám oproti minulosti viac času. Čo sa týka nejakej kondičnej prípravy, tak tú som mala celé leto. Mám v pláne zúčastniť sa na Freeride World Qualifier, čo je vlastne kvalifikácia na svetovú freeridovú tour. Tieto preteky by som chcela jazdiť aj v najbližších rokoch.

Vráťme sa ešte k téme tréningu. Ako sa u teba líši tréning v zime, respektíve v lete?

Tak v lete primárne surfujem, keďže je to skvelá náhrada za snoubording.

11892220_929481777090190_7378787641273593656_n

A to je štandardná súčasť prípravy počas leta medzi snoubordistami?

To zase nie, no mne je to blízke, pretože som do svojich 14. rokov plávala. Navyše je super, že človek cíti, že stojí na doske. Napríklad toto leto som skoro celé strávila v Čunove, kde sa nachádza umelá surfová vlna.

A čo momentálne veľmi populárne behanie? To nie je súčasť tvojej prípravy?

Neznášam behanie! To je niečo, čo fakt „nemusím“. Možno je to aj tým, že behanie mi nikdy nešlo…V každom prípade, beh ma nikdy nebavil. A rovnako tak klasická posilňovňa. Tam by ma nikto nedostal.

V posledných rokoch sa v rámci vrcholového športu, ale aj bežného života dostáva do popredia čoraz viac téma správnej výživy a zdravého stravovania. Kladie sa aj v tvojom športe dôraz na kvalitnú výživu?

Toto je veľmi individuálne. Určite to zohráva rolu, veď človek je celý deň na svahu a potrebuje mať z niečoho energiu. A je rozdiel, keď sa pretekár stravuje vo fast foodoch alebo keď jedáva potraviny z kvalitných surovín. Neviem sa však zbaviť pocitu, že v poslednom období je to až taká trendová záležitosť. Ako bolo zrazu všetko raw, eko a bio, tak niektoré dievčatá, hlavne Američanky, to začali strašne promovať. Niekedy mi to však pripadalo až také smiešne.