Chystáte sa na túru? Spoznajte krásy slovenských národných parkov 3. časť

TANAP, PIENAP, NAPANT… Hovoria vám niečo tieto skratkové slová? Poďte s nami spoznať krásu našich národných parkov a my vám dáme tipy na najkrajšie túry. Predstavujeme vám Tatranský a Pieninský národný park a Nízke Tatry.

 Národné parky Slovenska sú naše najcennejšie prírodné územia. Na území Slovenska sa nachádza deväť národných parkov s rozlohou viac ako tisíc hektárov. Chránené parky sú naším najvýznamnejším prírodným dedičstvom, v ktorých platí vysoký stupeň ochrany. Aj napriek tomu sú nám sprístupnené na turistiku, pri ktorej sa môžeme kochať ich krásou a byť za to vďační.

Tatranský národný park – TANAP

TANAP má spomedzi všetkých národných parkov najviac naj… Ide o najstarší národný park na Slovensku, ktorý má od roku 1949 za cieľ ochranu prírody. Nachádza sa tu najvyšší štít Karpatského oblúka, ako aj Slovenska, Gerlachovský štít. Tatranský národný park má aj jednu z najväčších rozlôh. Rozprestiera sa na území takmer 74-tisíc hektárov. Vysokohorský krajinný celok Tatry – najsevernejšia a najvyššia súčasť 1 200 km dlhého Karpatského oblúka, zaberá na území Slovenska jeho severnú časť, hraničiacu s Poľskom. Od roku 1993 sú spolu s poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym súčasťou biosférických rezervácií UNESCO.

Ak sa dívate na toľkú vysokohorskú krásu, neverili by ste, že Tatry sú vyše 78 km dlhé a 17 km široké. Kvôli svojej veľkosti sa členia na Západné Tatry a Východné Tatry. Do Východných Tatier patria Vysoké Tatry a Belianske Tatry.

TIP pre teba: Prvú časť nášho seriálu o národných parkoch si môžeš prečítať tu.

Vedeli ste, že hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý sa kľukatí, je dlhý 26 km a časťou hlavného hrebeňa vedie štátna hranica? Najvyššie vrcholce hrebeňa Tatier majú vyše 2 000 metrov. Viete, do akej výšky sa vypínajú a ktorých 5 je najvyšších? Najvyšší je Gerlach (2 654 m), za ním sa v tesnom metrovom závese vypína známy Lomničák (2 634 m), nasleduje menej známy Končistá (2 537 m), ďalej známy „krivák“ Kriváň (2 495 m) a päticu najvyšších uzatvára Slavkovský štít (2 452 m). Trúfate si ich zdolať?

Naše veľkohory nám ponúkajú ďaleko viac. Najviac kilometrov značkovaných chodníkov nájdete práve tu. Na približne 600 km sa vám núka turistika pre náročných. Dokonca aj menej zdatní si tu prídu na svoje. Turistické chodníky prechádzajú dolinami a končia na štítoch, plesách, horských chatách alebo vedú na druhú stranu Tatier. Nebezpečnosti sa veľmi netreba obávať, nakoľko ťažké úseky sú zaistené reťazami, ktoré pomáhajú ľahšie prekonať ťažký terén a sú takisto nápomocné v prípade zhoršenia počasia. Zlé počasie je väčším strašiakom ako hory, preto ho netreba podceňovať. Vie byť veľmi vrtkavé.

Pozdĺž celých Tatier prechádza Tatranská magistrála – červeno označený turistický chodník. Na území Vysokých Tatier Magistrála pretína celé južné úbočie Vysokých Tatier od Podbanského až po Veľké Biele pleso na úpätí Belianskych Tatier.

TIP pre teba: Druhú časť nášho seriálu o národných parkoch si môžeš prečítať tu.

Na turistických chodníkoch v TANAP-e platí aj sezónna uzávera. Tá trvá od 1. novembra do 15. júna. Všetky miesta sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov sú vyznačené na tabuliach priamo v teréne. Počas sezónnej uzávery je možné navštíviť všetky tatranské chaty, okrem Chaty pod Rysmi.

Park je známy svojimi dychberúcimi plesami. Vedeli ste, že je ich vyše sto? Nádhernú prírodnú scenériu dotvára aj niekoľko vodopádov. Najväčšie z tatranských plies, s plochou vyše 20 ha, a najhlbšie, s hĺbkou takmer 53 m, je Veľké Hincovo pleso. Ak chcete vidieť najvyššie položené Modré pleso, čaká vás výška 2 192 m n. m. Najviac navštevované aj pre svoju dostupnosť je dobre známe Štrbské a Popradské pleso. Ak zatúžite v TANAP-e vidieť aj podzemnú kvapľovú scenériu, navštívte Beliansku jaskyňu. Bohužiaľ, len tá jediná je verejnosti prístupná. Stojí však za to.

Národný park Nízke Tatry – NAPANT

Národný park Nízke Tatry – NAPANT sa môže pýšiť najväčšou rozlohou – vyše 110-tisíc hektárov. Vyhlásený bol v roku 1978 nariadením vlády SSR. Nájdete ho na území okresov Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok.

Pohorie Nízke Tatry sa tiahne v dĺžke 80 km smerom zo západu na východ medzi malebnými údoliami Váhu a Hrona. Nízke Tatry sú čarovné a jedny z najnavštevovanejších pohorí aj z dôvodu, že tu nájdete ešte rukou človeka takmer nedotknutú prírodu. Preto tu možno podnikať mnohé zaujímavé pešie túry.

Na turistiku sú Nízke Tatry vhodné pre zdatnejších i menej zdatných návštevníkov. Pre tento národný park sú typické dlhé doliny, hlboké kaňony a strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Preto fyzicky zdatnejší turisti môžu vystúpiť na najvyššie nízkotatranské vrcholce. Sú nimi Chopok (2 024 m) a Ďumbier (2 043 m), ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska a sú súčasťou najkrajšej slovenskej hrebeňovky. Nie sú však jediné. Bol by hriech nespomenúť aj Dereše (2 004 m), Chabenec (1 955 m) a ospevovanú Kráľovu hoľu (1 948 m). Z horských sediel sa vám oplatí prejsť Donovaly a Čertovicu. Práve obec Donovaly sú hlavným dejiskom a východiskom pre rôzne túry.

Najväčším bohatstvom parku sú viaceré jaskyne, z ktorých najznámejší je komplex Demänovských jaskýň. Východisko pre jej návštevu je zo severnej strany Nízkych Tatier. Tu sa neďaleko nachádza aj známe stredisko Jasná, z južnej strany Mýto pod Ďumbierom a Tále.

Pieninský národný park – PIENAP

Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenším národným parkom na území Slovenska a nachádza sa v severnej časti Spiša, v tzv. Zamagurí, v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Zasahuje pohorie Pienin a čiastočne aj Spišskú Maguru. Zaujímavosťou je, že na území Pienin bol už v roku 1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách.

Pieniny ako národný park poznáme už od roku 1967, ktorý mal vtedy rozlohu vyše dvetisíc hektárov a v roku 1997 bol rozšírený na takmer štyritisíc hektárov. Zaberá územia obcí, ktoré turisti veľmi dobre poznajú. Ide o Červený Kláštor, Lesnica, Lechnica, Haligovce, Veľký Lipník, Stráňany a Kamienka.

TIP pre teba: Máš rád aktívnu dovolenku? Máme pre teba skvelých 5 tipov ktorými sa môžeš inšpirovať.

Vďaka spolupôsobeniu klimatických faktorov sa tu vytvorili mnohé krasové útvary ako jaskyne, bradlá, hlboké údolia, tiesňavy i pozoruhodné skalné útvary. Preto sa Pieniny delia aj na štyri časti, ktoré sa turistom núkajú ako možnosť cestovateľského zážitku po vlastných.

1. Spišské Pieniny medzi dolinou Bielej vody a lomom Dunajca pri Niedziči. Najvyšší vrch je Branisko
2. Czorsztynské Pieniny sa nachádzajú v západnej časti Pienin na poľskom území, tiahnu sa od Zelených Skaliek po sedlo Szopka pod Troma Korunami, ich súčasťou sú bralá Czorsztyn a Niedzica
3. Malé Pieniny siahajúce do doliny Popradu, najvyšší vrch Vysoké Skalky (1 050 m n.m.), najvyšší vrch Pienin.

Turisticky najzaujímavejšia časť je centrála okolo rieky Dunajec na úseku od Spišskej Starej Vsi cez Červený Kláštor a ďalej cez prielom Dunajca až po obec Lesnica a štátnu hranicu. Rieka Dunajec je vyhľadávaná práve pre splav na plti, ale aj rafting. Popri rieke zároveň vedie aj náučný turistický chodník, ktorý je využívaný aj ako cyklotrasa. Cestou môžete obdivovať bralá Tri Koruny, Sokolica a Sedem mníchov, na slovenskej strane zase hrebeň Kláštornej Hory, hrebeň Holice a Haligovské Skaly. Na turistický chodník sa môžete vydať aj popri prielome Lesnického potoka.