Dostihy aj u nás majú noblesné čaro a kúzlo
Dostihy aj u nás majú noblesné čaro a kúzlo

Derby je magické slovo, ktoré dokáže učarovať. Nádherné dostihové kone sú pre majiteľov, trénerov, či jazdcov a divákov koníček, doslova srdcovka. Dostihy sú globalizovaný šport, na zároveň esencia ušľachtilosti, výbušnosti, rýchlosti a adrenalínu, prezrádza v rozhovore JUDr. Marián Šurda, riaditeľ Závodiska, š.p. v Bratislave.

 Môžete čitateľom priblížiť dostihy ako šport, resp. športovú disciplínu?

Dostihy sú výkonnostné skúšky plemien anglický plnokrvník, arabský kôň a klusák, a to od dvoch rokov veku (u arabov od troch rokov). Dominantnou vlastnosťou dostihového koňa, čiže plnokrvníka, je rýchlosť. Bežne dosahuje v dostihoch 50 až 60 km/h. Dostihový kôň váži v priemere 450 kilogramov a jeho prirodzenou náturou je prosto cválať. Obrazne možno povedať, že je to vrcholový atlét, profesionálny športovec, ktorý absolvuje denno­‑denný tréning pod dohľadom trénera, dennú starostlivosť personálu, jazdca, ošetrovateľa, veterinára a naviac so špeciálnou výživou.

 Čiže športovcom je v dostihovej terminológii práve kôň?

V parkúrovom športe hovoríme, že vyhral jazdec XY s koňom, ale v dostihoch zásadne oznamujeme, že vyhral kôň XY s jazdcom alebo džokejom. V skutočnosti je dominantný a rozhodujúci kôň, i keď jazdec tiež musí byť športovec v primeranej kondícii. Kôň je inteligentné zviera, veľmi rýchlo vycíti s kým má tu česť. Dostihový jazdec si musí udržiavať stanovenú hmotnosť, optimálna je v rovinových dostihoch 53 až 54 kg. Každý jazdec (po 50 víťazstvách mu prináleží titul džokej) má prispôsobený stravovací režim. Niektorí jazdci v nedeľu po dostihoch s obľubou hovoria, že je to jediná príležitosť, kedy sa môžu „normálne“ najesť (inak najmä ovocie, zelenina, jogurty atď).

Viete aké sú najbizarnejšie športy histórie? 

Jazda na koni nesie isté riziká, jazdci musia byť vybavení ochrannými pomôckami, prilbou, ochrannou vestou, to všetko sú prísne kontrolované súčasti výstroja. Byť jazdcom je náročná rehoľa a dobre platení sú len tí špičkoví, ktorí získavajú okrem mzdy, tzv. jazdného aj prémie z výhier (pre zaujímavosť je to zväčša 5 až 7 %). Sám jazdec musí na sebe pracovať aj po spoločenskej stránke, zvládať terminológiu a etiku, veď často jazdí najmä v zahraničí kone veľmi solventných majiteľov a dostáva sa do vyššej spoločnosti. V minulosti sme mali viac skvelých jazdcov, prirodzené talenty. Dnes fungujú v podstate len dve učilištia – v Ivanke pri Dunaji a v Šali a drvivá väčšina záujemcov sú dievčatá.

 Na aké dostihy sa môžu diváci tešiť počas roka? Čo by si nemali nechať ujsť?

Často zvyknem hovoriť, že dostihy sú konská Formula 1. Magické slovo pre celú dostihovú komunitu je derby. Je stredobodom záujmu všetkých divákov, majiteľov, jazdcov, trénerov a ošetrovateľov. Derby v okolitých krajinách sa väčšinou koná koncom júna. My sme pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 ako nová dostihová autorita naše derby posunuli o 3 či 4 týždne neskôr a ukázalo sa to ako veľmi dobrý diplomatický ťah. Derby je každý rok len raz, a to v každej krajine. Slovenské derby, s dotáciou 60 tisíc eur, sa pravidelne koná v polovici júla v Bratislave.

Vypísané je na vzdialenosť 2400 m a môžu v ňom štartovať len trojročné plnokrvné kobyly a žrebce. Prvé slovenské derby sa konalo v roku 1993 po vzniku SR a jeho víťazom sa stal kôň Zimzalabim s legendárnym britským džokejom Lesterom Piggottom, najslávnejším jazdcom druhej polovice 20. storočia. Druhým vrcholom sezóny, ale termínovo prvým, je prestížny míting Turf­‑gala (prvá júnová nedeľa) – najvýznamnejší festival rovinových dostihov v strednej Európe, ktorý si za 36 rokov existencie vydobyl vysoké renomé.

Dostihy aj u nás majú noblesné čaro a kúzlo
Dostihy aj u nás majú noblesné čaro a kúzlo

Klasické dostihy sú Jarná cena kobýl, Veľká jarná cena, Derby, Oaks a St. Leger. Keď vyhrá plnokrvník Veľkú jarnú cenu (máj) Derby (júl) a Saint Leger (september), hovoríme, že získal cennú trofej tzv. „trojkorunu“. U nás si tento titul vybojoval hnedák Tankred českého trénera doktora Olehlu stajne Wrbna v roku 2003.

Ďalej organizujeme dostihy cez prútené prekážky a steeplechase (ťažké skoky). Čiže ak sa dostihový deň skladá z 8-9 pretekov, tak väčšinou z toho je 7 rovinových, jeden cez prútené prekážky a jedna steeplechase. V Čechách je synonymum dostihov Veľká pardubická, je to ale svetová rarita, pretože všade sú prioritou rovinové dostihy. Okrem centrálneho hipodrómu v Starom háji, dostihy počas sezóny organizujeme aj v Topoľčiankach, v Senici, v Šuranoch a v roku 2014 premiérovo aj v Šamoríne.

 Každé dostihy sprevádzajú isté zvyklosti a organizačné nuansy. Mnohé nemôžu návštevníci za bežných okolností vidieť. Môžete troška poodhaliť zákulisie pretekov?

Kone privezú ich tréneri a ošetrovatelia do zázemia. Máme boxy pre 100 koní, pričom priemerne štartuje na mítingu okolo 70 koní, počas veľkých dostihov 85 – 90. Záleží od druhu prevozu, kone sa prepravujú v zahraničí aj letecky v špeciálnych kontajneroch, ale vždy platí koniarska povinnosť: najprv sa postarať o koňa a potom o seba alebo o ľudí. Napríklad, kôň keď vyjde z kamiónu alebo prívesného vozíka, 20 až 30 minút sa vodí, aby odbúral stres z prevozu. Dôležitá je dostihová dráha, náš hlavný „výrobný prostriedok“, čo je svojím spôsobom umelecké dielo.

Prečítajte si ako sa Maťo Homola pripravoval na novú sezónu. Cvičiť musel aj v saune.

Musí sa nákladne agrotechnicky ošetrovať. Pre zavlažovanie dráhy máme vybudovaný systém závlah v dĺžke takmer piatich kilometrov s dvoma studňami. Vezmite si, že celý areál má 30 hektárov a z toho 15 hektárov tvorí samotná dráha (vonkajší, vnútorný ovál a dráha pre steeplechase s dvomi diagonálami). Dôležitým technickým zariadením sú štartovacie boxy, ktoré sme zakúpili až v Austrálii, sú považované za svetovú špičku. Cieľovú kameru sme zakúpili vlani z USA.

Ďalším aspektom je komplexná organizácia vrátane sprievodného programu, prihlášky a pokyny pre jazdcov a majiteľov, ich profily, príprava hľadiska, tribún a zázemia pre divákov, aby mali všetok komfort. S významnými dostihmi sú spojené mediálne aktivity a kampane. Suma sumárum na jedných dostihoch intenzívne pracuje 70 – 80 externých spolupracovníkov.

 Ako ste spokojný s návštevnosťou dostihov? Spĺňajú očakávania a stúpa záujem o dostihy?

Dôležitý jazýček na váhach je počasie. Doslova barometer návštevnosti. Návštevnosť za pekného počasia sa pohybuje okolo 2500 ľudí. Na Turf­‑Gala a počas Derby príde cca 5-6 tisíc divákov. Návštevníci môžu vidieť kone už v pedoku, čo je ohraničený priestor, kam prídu jazdci, tréneri, majitelia a kde tréneri dávajú jazdcom posledné taktické pokyny, tzv. „ordre“. Je to pekný rituál v príťažlivej noblesnej atmosfére, pretože jazdci už sú oblečení v dresoch a kone sa „predvádzajú“, hrá im každá žilka.

Dostihy sú iný svet, ktorý si stále zachováva svoje čaro. V zahraničí je bežné, že si celé rodiny a priatelia urobia nedeľný piknik, stretnú sa na dostihoch, diskutujú, pozrú si a vsadia na kone. Vsádzať pritom nemusia horibilné sumy, ale už aj pár eur znamená istú participáciu na výsledku koňa. Dostihy sú súčasťou spoločenského koloritu a kultúry. Postupne sa tak stáva aj u nás.

 Mnohým dostihy tak učarujú, že by sa radi stali majiteľmi koňa. Čo by ste im Odporúčali?

S kúpou koňa si majiteľ kupuje nádej. Dostihový kôň je do určitej miery lotéria. Hoci môžete sledovať parametre ako exteriér, pohyb koňa, pedigree, čiže pôvod, aké výsledky dosiahli jeho súrodenci, nikdy nemožno so 100% istotou povedať, že tento kôň bude šampión. Kvalitný dostihový kôň dnes vyjde na cirka 10-15 tisíc €, ale v zahraničí je to bežne aj v stotisícových, dokonca v miliónových sumách.

Ste zastáncom Bio stravy? Tak si nenechajte újsť tieto Bio recepty z púpavy.

Byť majiteľom koňa je naozaj hobby. V podmienkach strednej Európy sú mesačné náklady na koňa minimálne 500 € a všeobecne platí, že tretinu z celoročnej sumy zarobí kôň na dostihoch a dve tretiny idú z vrecka majiteľa, čiže nejde o žiaden biznis, ako sa to často nesprávne interpretuje. V zahraničí bežne vznikajú združenia, konzorcia, v ktorých si skupina fanúšikov dostihov spoločne kúpi a financuje svojho koňa. U nás to zatiaľ nie je obvyklé, hoci slovenský dostihový šport by potreboval aspoň o stovku koní viac ako terajších tristo.

Článok bol publikovaný v časopise Šport je Život 5/2014