Gabriel Švajda: Aj život je naším behom na dlhú trať. Pokorný a pokojný. Tak na mňa pôsobil počas nášho rozhovoru. Nenápadný chlapík z južného Slovenska, ktorý za seba radšej necháva hovoriť svoje nohy. A treba uznať, že mu to ide ozaj výborne. Gabriel Švajda (31) patrí k slovenskej bežeckej špičke a o svojich pretekárskych zážitkoch, túžbach či cieľoch sa ochotne podelil aj s čitateľmi Šport je život.

Vždy si chcel byť bežcom alebo si sa ním postupne stával?

K behu som sa dostal na ZŠ, kde som chodil do športovej triedy. Prioritou boli na škole hádzaná a futbal, takže som si nikdy nemyslel, že by zo mňa mohol byť nejaký extra bežec. Jasné, mal som beh rád, ale behával som za loptou. Raz ma však môj telocvikár vzal na majstrovstvá okresu v cezpoľnom behu, kde som skončil na 2. mieste a postúpil som na krajské kolo, kde som sa takisto umiestnil v prvej trojke.

TIP: Vďaka behu som získala pevnú vôľu, priznáva Gabriela Mihalčínová

Tým pádom som postúpil do celoslovenského kola a už tam som cítil potenciál, že tento šport by mohol byť pre mňa to pravé. Predsa len, behanie je individuálny šport a mňa najviac hnevalo na kolektívnom športe, že ja som dal do toho maximum a niektorí spoluhráči, prípadne spolužiaci dali do toho možno 50 – 60 %. Takže nejako takto som sa dostal k behu.

Takže k behu ťa priviedol učiteľ telesnej výchovy?

Áno, prvý bol spomínaný učiteľ telocviku Karol Košťál, no neskôr to bol predovšetkým Imrich Magyar. To on ma ešte viac pritiahol k vytrvalostnému behu a dnes sú z nás už výborní priatelia.

Mimochodom, ako často trénuješ?

Súťažný rok je rozdelený na hlavnú sezónu a mimosezónne behy. Trénujem 7-krát do týždňa, z toho štyri dni trénujem dvojfázovo. K tomuto však treba zarátať aj ostatné aktivity s tým súvisiace. Či už je to regenerácia, práca s fyzioterapeutom, alebo plávanie. Pochopiteľne, celé mi to zaberie dosť času.

Takže si bežeckým „profíkom“?

Považujem sa za poloprofesionálneho bežca. Za posledný rok sa okolo mňa vytvoril tím ľudí. Behávam za tím Run For Fun R2R Dvory nad Zitavou, hlavným sponzorom sa stala spoločnosť Avita International, ktorá mi ponúkla 4-ročnú zmluvu, pričom je aj mojím hlavným partnerom smerom k projektu Tokio 2020. Rehabilitáciu mi zabezpečuje medicínske centrum Fyzio Klinik v Bratislave, kde 2-krát týždenne absolvujem procedúru. A športová značka Mizuno mi zabezpečuje tenisky a oblečenie.

TIP: Začínaš behať? Toto sú rady profi atléta, ako začať.

Ak by som to mal zhrnúť, tak keď už má človek nejakých sponzorov, nemôže byť hobby bežec – amatér.

Čo sa týka civilného povolania, tak pracujem v obchode so špecializovanou bežeckou obuvou. Môj koníček je vlastne aj moja práca.

Máš nejaké obľúbené preteky, ktoré sú takou tvojou srdcovou záležitosťou a vždy sa na tieto podujatia rád vraciaš?

Medzi tie najobľúbenejšie patrí ČSOB Maratón v Bratislave, keďže tam som štartoval už na úplne prvom ročníku (v roku 2006 – pozn. red.). Aj tento rok tu znova pobežím, to už bude v poradí 11. ročník. Tento beh je pre mňa aj takým otvorením sezóny. Potom z polmaratónov mám rád júnový Saguaro Run Fest na Železnej studničke. Oba tieto behy sú kvalitne zorganizované a rád sa na nich zúčastňujem. Ale možno taký úplne top je pre mňa Medzinárodný pouličný beh Komárno-Komárom, kde štart je na Slovensku a cieľ v Maďarsku. Podujatie má silnú tradíciu a veľkú históriu a takisto sa na ňom rád zúčastňujem. Čiže asi tieto tri by som tak „vypichol“.

A ešte musím dodať, že vlani som si veľmi obľúbil akciu s názvom Wings for Life World Run, navyše som sa stal jedným z ambasádorov celého projektu a v roku 2016 tiež nebudem na štarte chýbať. Keďže je to charitatívny beh, tak preteky majú nezvyčajný nádych.

A ako vzniklo spojenie medzi tebou a Wings for Life World Run? Si jednou z tvárí podujatia. Takže si ťa vyžiadal sám organizátor?

Organizátorov zaujal najmä môj bežecký príbeh z vlaňajška, keď som sa postavil na štart a mal som za cieľ zabehnúť 60 km. Zabehol som 58 km. Veľmi dlho som bol na prvom mieste na Slovensku, no nakoniec som skončil tretí. Chvíľu som viedol aj celosvetovo. Organizátor si ma všimol. Videl, že som dosť aktívny na sociálnych sieťach a že mám veľmi výraznú fanúšikovskú základňu. Tak sme začali spolu komunikovať a navrhli mi, či by som nechcel byť bežeckým ambasádorom Wings for Life World Run.

TIP: Na turistickom výlete s deťmi

Keďže je to charitatívny beh, dohodli sme sa bez nároku na finančnú odmenu. Prvoradým cieľom je spropagovať tento beh. Tento rok sa beží 8. mája a verím, že každý jeden účastník si odnesie príjemný bežecký zážitok. Pre mňa osobne sú to atraktívne preteky. Bežať v rovnakom čase na celom svete v 30 rôznych krajinách… A, samozrejme, následne sa aj porovnať s celosvetovou konkurenciou. Je to skvelá akcia s vynikajúcim nápadom.

Wings for Life World Run je unikátny svojou pointou. Skúšal si však aj behy s iným typom zamerania? Napríklad beh do vrchu alebo beh do schodov?

Pochádzam z obce Dvory nad Žitavou a tam veru kopce nemáme. (úsmev) A hoci už štyri roky žijem v Bratislave, behom do vrchu sa viac-menej vyhýbam, pretože som cestný bežec a terén mi nesedí. Už aj keď je na trati nejaké prevýšenie, tak mám trošku problém. Zvyknutý som na rovinku a nechcem to ani meniť. Takou pikoškou však je, že ešte ako junior v roku 2003 som sa stal majstrom Rakúska v alpskom behu, čo doteraz neviem pochopiť. (smiech) V každom prípade, keď nemusím, tak kopce nebehám.

Čo sa týka vzdialeností, ktoré uprednostňuješ?

Minulý rok som si obľúbil maratón, keďže som ich absolvoval päť, z toho v štyroch prípadoch som sa časom dostal pod 2 hodiny a 40 minút, v jednom prípade som dokonca zabehol pod 2 hodiny 30 minút. Ale obľubujem aj polmaratóny a 10-kilometrové behy. Tento rok však dlhšie vzdialenosti trochu obmedzím. To znamená, že pôjdem len dva maratóny. Primárne sa sústreďujem na zrýchlenie. Takže budú to hlavne 5- a 10-kilometrové vzdialenosti, prípadne polmaratóny.

Pochváľ sa, aké sú tvoje osobné rekordy?

Tak na 10-kilometrovej trati je mojím „osobákom“ čas 31:40. Pri polmaratóne to je čas 1:12:37, teda čo oficiálne registrujem. Lebo zabehol som aj rýchlejšie časy, no v tej dobe ešte neboli trate oficiálne vymerané, takže to nedokážem potvrdiť. Pri maratóne je môj rekordný čas na úrovni 2:29:56.

Aké sú tvoje bežecké ciele, čo by si chcel ešte v rámci behania dosiahnuť?

Spolu s mojím tímom je cieľom nás všetkých projekt, ktorý sme nazvali Tokio 2020. Práve v Tokiu budú najbližšie olympijské hry a chcel by som zabehnúť kvalifikačný limit, hoci ten čas je dosť ťažký. A popri tom, samozrejme, zlepšiť si osobné rekordy a zabehnúť celkovo kvalitné časy. Či už na domácej, alebo medzinárodnej scéne. V zásade by som sa však mal porovnávať so zahraničnou konkurenciou. Na Slovensku sme takí „vážnejší“ bežci možno 5-6, v cudzine je to o poznanie ostrejšie.

TIP: Zranili ste sa počas športovania? Vyliečte sa kryoterapiou

Tiež ma teší, že veľa ľudí ma považuje za akéhosi bežeckého motivátora, keďže veľa ľudí inšpirujem. Či už v rámci predajne, kde sa zastaví množstvo ľudí, ktorým radím. Mám aj nejakých bežcov, ktorých trénujem, a teší ma každý jeden ich úspech. Pochopiteľne, alfa omega všetkého je zdravie. Bez toho nemá zmysel riešiť nejaké ciele a ambície.

Tým, že behanie je pre teba dosť seriózna záležitosť, akú úlohu zohráva v tomto procese správne stravovanie?

Jedálniček mám čiastočne upravený, no ja som chlapec z dediny a nie som v tomto smere prieberčivý, zjem prakticky všetko. No cestoviny, ovocie a zeleninu mám na tanieri, dá sa povedať, každý deň. Zatiaľ ale nie som v takom štádiu, že by som mal niečo obmedzovať alebo vylúčiť z jedálnička. Počas dňa spálim veľké množstvo kalórií a musím ich aj patrične dopĺňať. Možno ak by som bol ešte aj pri zostavovaní jedálnička prísnejší, tak aj výkony by boli lepšie. Pracujem však aj na tejto zložke prípravy.

Takže sladkosti si sem-tam dopraješ?

Ale áno. Nebudem klamať, rád si dám hlavne čokoládu.

Mal si nejaký bežecký vzor vo svojich začiatkoch?

Mojím bežeckým vzorom je môj už spomínaný veľmi dobrý kamarát Imro Magyar. Na Slovensku nepoznám nikoho, kto by dosiahol také bežecké úspechy na dlhých a stredných tratiach ako on. Ďalším veľkým vzorom je Marcel Matanín, ktorého tiež osobne poznám a sem-tam mi aj niečo poradí. Z tých mladíckych vzorov je to Hicham El Guerrouj. A takým osobným vzorom je pre mňa Ján Pavol II. Lebo u mňa je to tak, že viera a šport spolu súvisia. Bez viery nie sú výsledky.

Čo pre teba znamená beh? Aké emócie v tebe vzbudzuje, respektíve čo vďaka nemu prežívaš?

Keď si to tak vezmeme, sám život je taký beh na dlhú trať. Mne beh zmenil život. Pochádzam z veľmi skromných pomerov a nikdy som si nemohol dovoliť špičkovú bežeckú obuv alebo oblečenie, pričom dnes ma už oblieka značka Mizuno. O tom som mohol v minulosti len snívať. Pri behu človek myslí na rôzne veci. Či už na osobné, alebo kariérne. Pre mňa je beh relax. Keď bežím tzv. voľné behy, tak človek sa môže aj započúvať do prírody a vnímať okolie. Ako veriaca osoba to vnímam aj ako možnosť komunikovať s bohom. Celkovo som behu vďačný za mnohé. Ukázal mi, na čo mám talent a že môžem aj cez svoje výkony inšpirovať druhých. A ten pocit je skvelý.