Futbalové prostredie je jeho život. V okolí štadiónov sa pohybe celú profesionálnu kariéru a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to v najbližšej dobe malo zásadne meniť. Skúsený manažér a toho času futbalový agent TOMÁŠ GEIST sa s čitateľmi Šport je život podelil nielen o svoje dlhoročné skúsenosti, no čo-to poodhalil aj zo zákulisia športového biznisu, respektíve veľkých prestupových ság.

Odkedy pracujete na pozícii futbalového agenta a akú prácu ste vykonávali predtým?

Ako agent pracujem tri roky. Predtým som 23 rokov pracoval v štruktúrach klubu Dukla Banská Bystrica, kde som ukončil svoje pôsobenie ako prezident klubu.

Zastávali ste v minulosti aj nejakú nefutbalovú pozíciu?

Nie, vždy som sa pohyboval vo futbalovom prostredí. Prešiel som si ale viacerými pozíciami. Od sekretára, cez manažéra, prípadne viceprezidenta, respektíve prezidenta.

Ako sa vlastne môže človek stať futbalovým (športovým) agentom? Treba k tomu určité špeciálne zručnosti, prípadne vzdelanie?

Samozrejme, musíte poznať prostredie, v ktorom sa pohybujete. Plus na to, aby ste sa stali licencovaným agentom, musíte zložiť agentské skúšky. Toto sú také dva kľúčové predpoklady.

Od sezóny čakal viac

Tých predpokladov je, pochopiteľne, viac. Sú tam aj ďalšie kritériá, ktoré treba spĺňať, no znalosť prostredia a licencia sú kľúčové k tomu, aby ste mohli začať vykonávať túto prácu.

Viete odhadnúť koľko zápasov za rok zhruba vidíte?

Tak to nedokážem odhadnúť. V priemere je to okolo troch stretnutí počas víkendu, no niekedy sa hrajú zápasy aj počas týždňa. Ťažko to ale odhadnúť. Veľa závisí aj od programu, respektíve od konkrétnej fázy, v ktorej sa daná sezóna nachádza a tiež, samozrejme, v akej krajine sa ligový ročník práve hrá.

A zápasy sledujete naživo alebo v televízii (na internete)?

Aj naživo, aj v televízií. Pokiaľ má človek čas, tak je jasné, že je vždy lepšie odsledovať si ten zápas naživo. Tomu sa nikdy nič nevyrovná. Predsa len, cez ten prenos je to už sprostredkované.

Aké vlastnosti by mal mať správny futbalový agent?

Nešpecifikoval by som to tak, že aké vlastnosti by mal mať úspešný športový agent. To je vlastne to isté, ako keby sme sa bavili o tom, aký by mal byť úspešný človek…Mal by byť cieľavedomý, držať svoje slovo a, samozrejme, byť férový. Toto sa však vyžaduje prakticky v každej profesii. Preto by som to neohraničoval nejakými konkrétnymi zručnosťami a vlastnosťami.

Keďže futbalový biznis je hyperkonkurenčné prostredie, nejaké priateľstvá asi medzi agentmi nevznikajú, však?

Tiež by som povedal, že to je ako v normálnom osobnom živote. K tým, ktorých poznáte dlhé roky, tak už máte isté puto a na takéhoto človeka sa môžete spoľahnúť. Pochopiteľne, vždy, keď sa jedná o biznis, tak sú tam určité trecie plochy a niekedy sa človek môže dostať do možných problémov. Vždy je to však na úrovni tých daných konkurentov a aj ľudí, respektíve ich pováh.

Nehodnotil by som to ale z pohľadu, či je tam len férový, alebo neférový boj. Je to prostredie ako každé iné, je tam veľká konkurencia a v tomto prostredí nájdete rôzne charaktery.

Keď spomíname konkurenčné prostredie, koľko máte aktuálne vo svojej „stajni“ klientov?

Pracujeme ako slovenská odnož československej firmy Nehodasport, kde máme tým pádom na starosti slovenský trh a tam je zhruba tých 25 hráčov, o ktorých sa staráme.

A ktorí z vami zastupovaných hráčov patria aktuálne medzi najznámejších, prípadne najtalentovanejších?

Asi by som spomenul Maťa Chriena, ktorý je v Benfice Lisabon. To je taká naša jednotka. Inak je to už ťažšie vymedziť. Rozdelil by som to skôr na klientov, ktorí pôsobia v zahraničí a potom na hráčov, ktorí hrávajú na Slovensku. Plus ešte sú tam mladí talentovaní hráči, ktorí pôsobia v najvyšších mládežníckych súťažiach na Slovensku.

Prenesme sa teraz do tých úplne najvyšších sfér futbalového priemyslu. Čo vravíte na Neymarov letný prestup do Paríža v hodnote 222 miliónov eur? Rozbila táto megasuma akúkoľvek transferovú kontinuitu?

Ja mám na toto trošku iný názor. Myslím si, že vždy by konkrétne špičky v danom odbore ľudskej profesie mali byť platené ako naozajstné špičky a nie len ako nadpriemer, prípadne priemer.

V repre trénoval Beckhama

Plus druhá vec je tá, že každý hráč stojí toľko, koľko je zaňho ochotný záujemca zaplatiť. Čiže ak sa nájde klub, ktorý má možnosť zaplatiť za Neymara 222 miliónov eur, prípadne teraz najnovšie za Coutinha (160 miliónov eur), tak to podľa mňa znamená len to, že ten futbalista takú hodnotu skrátka má. A to je pre mňa realita. Nie „zaručené“ správy, že odhadovaná hodnota hráča je XY. Je to jednoduchá rovnica, ak je futbalista v rámci transferu ocenený istou sumou, tak má asi, logicky, takú hodnotu, keď zaňho jeho nový zamestnávateľ vynaložil také peniaze.

Pre futbal je teda dobré, že sa v ňom točia také závratné, priam astronomické čiastky?

Ja v tom nevidím žiaden problém, pretože sa jedná len o pár desiatok hráčov na planéte, ktorých sa tieto čiastky reálne týkajú. Určite to je marketingový ťah a tieto kluby, čo vynaložia také obrovské financie za prestup vyhliadnutého hráča, majú svoje marketingové plány veľmi dobre prepracované. Návratnosť vložených financií majú pri takýchto operáciách mimoriadne podrobne rozpracovanú. O tom niet najmenších pochýb.

A keď sa vrátime do našich slovenských podmienok, vidíte progres alebo kvalitatívny posun aj v domácom futbale? Vyvíja sa náš klubový futbal?

Určite sa to kvalitatívne posúva dopredu. „Vypichol“ by som asi dva klady. Tým prvým je, že sa konečne začali stavať a prerábať štadióny, ktoré boli doteraz čistá džungľa. Paradoxom je príklad môjho rodného mesta Banskej Bystrice, kde štadión ani len neplánujú. To sa pochopiť nedá aj s prihliadnutím na fakt, že nedávny dlhoročný majiteľ FK Dukla je prezidentom SFZ.

Druhým kladom je to, že na Slovensku existujú prvoligové kluby, ktoré dávajú šancu mladým hráčom, hoci to nie je pravidlom. Lebo dávať šancu mladým hráčom, aby naberali skúsenosti, je jediná cesta, ako posúvať dlhodobo našu najvyššiu súťaž stále dopredu. Len je nutné dávať šancu odvážnym trénerom.