Zbabraná hlavička vo finále a mesiace temna. Hviezda prehovorila o depresii z futbalového zápasu

Pár sekúnd mu zmenilo celý život. Jedna nepresná hlavička spôsobila neporiadok v hlave. Bývalý futbalista Manchestru United Michael Carrick prehovoril o depresiách, ktorými trpel.

Moment, ktorého sa nevedel striasť

Červeným diablom sa v sezóne 2008/2009 darilo. Ligovú súťaž Premier League vyhrali s náskokom štyroch bodov pred druhým Liverpoolom a dobrú formu potvrdzovali aj v Lige majstrov. Od osemfinále vyradili postupne Inter Miláno, Porto a Arsenal, vo finále vyzvali španielsku Barcelonu. Manchester United však nemal nárok na víťazstvo, keď katalánsky klub ovládol zápas výsledkom 2:0 a Barcelonu za titulom nešťastne naštartoval práve Carrick.

Bežala 10. minúta, keď brankár Manchestru United Edwin Van der Sar poslal dlhý odkop na polovicu ihriska, lopta sa dostala ku spomínanému Carrickovi, ktorý nikým nekrytý chcel prihrať spoluhráčovi, hlavičkou však našiel len protihráča z Barcelony. Andrés Iniesta sa predral stredom ihriska, posunul loptu Samuelovi Eto‘ovi, ktorý predviedol individuálne majstrovstvo a Španieli vyhrávali.

To, čo sa Carrickovi odohrávalo v hlave po zápase, nikto netušil. Uznávaný záložník sa však rozhodol prehovoriť o depresiách ktoré spôsobila jedna nepodarená hlavička vo finále Ligy majstrov.

Prvé príznaky prišli hneď po záverečnom hvizde rozhodcu. Carrick si však myslel, že ide len o bežné sklamanie, ktoré futbalisti prežívajú po prehratých zápasoch či nevydarených výkonoch. „Psychicky som bol najnižšie v celej kariére a vlastne ani neviem, prečo. Nečakal som, že ma to tak položí. Ligu majstrov som vyhral rok predtým, ale v tej chvíli to bolo totálne nepodstatné,“ začína svoju spoveď Carrick. Krátko po finále odcestoval s manželkou a malou dcérkou na dovolenku na Malorku a dúfal, že mu relax pomôže zabudnúť na finálové zlyhanie a prísť na iné myšlienky. Opak bol pravdou.

„Bol som zničený, hoci som si to úplne neuvedomoval. Hovoril som si: presne toto je stav, ktorý nazývame depresiou,“ pokračuje Angličan, ktorému sa neustále vynárali spomienky na pokazenú hlavičku a prehraté finále. „Za ten gól som sa obviňoval a vyčítal si, prečo som to vlastne urobil. Depresia neprestávala, trvalo to celé mesiace. Bolo to naozaj ťažké obdobie, najväčšia trauma v mojej kariére. Popisujem to ako depresiu, pretože to nebola jednorazová záležitosť. Aj po iných zápasoch som sa cítil zle, ale toho jedného momentu som sa jednoducho nevedel striasť. Bol to zvláštny pocit.“

Ako na tmavom mieste

Carrickovi nepomáhala ani jeho uzavretá povaha. O jeho problémoch vedela najbližšia rodina, hoci ani tej nepovedal o všetkom, no tam sa to končilo. Dnes priznáva, že keby sa niekomu zdôveril, možno by sa negatívnych myšlienok striasol skôr. „Ja nie som ten typ, ktorý hovorí ľuďom veci. Udržujem si odstup a veľa vecí si nechávam pre seba. Snažím sa sám vysporiadať s problémami. Ak by som o tom s niekým hovoril, možno by som to zvládol rýchlejšie, alebo by to nebolo také zlé, aké to bolo. Ale nikdy som to neurobil.“

Bývalý futbalista, mimochodom dnes asistent trénera v Manchestri United, pripomína ťarchu, ktorú nesú profesionálni futbalisti a ktorú prináša ich svet. „Depresia kvôli futbalovému zápasu znie dosť čudne, čo poviete? Skutočne som sa však cítil, ako keby som bol na veľmi tmavom mieste. Znie to bláznivo, keď porovnávam futbal so smrťou, ale po finále v Ríme som cítil, ako sa trápim. Od vás ako profesionálneho futbalistu sa očakáva, že budete ako stroj, ktorý robí výsledok za výsledkom, výkon za výkonom. Ste dobre platený a hráte za veľký klub, tak prečo nemôžete byť dobrý každý týždeň? Tak to ale nie je. Nie je jednoduché robiť to a je ľahké na to zabudnúť,“ pokračuje Carrick, ktorý sa na začiatku sezóny po osudnom finále nedostal do zostavy, a tak negatívne myšlienky černeli ešte viac. Začal totiž premýšľať o tom, ako ho klub predá a že mu nikdy neodpustia pokazenú hlavičku z finále Ligy majstrov proti Barcelone. „Cítil som sa zraniteľný,“ dopĺňa.

Michael Carrick
zdroj foto: Getty Images

Chcem ísť domov

Depresie v Carrickovej hlave po nevydarenom finále neutíchali, ale stupňovali sa. V roku 2010 sa v Juhoafrickej republike konali majstrovstvá sveta, pre mnohých futbalistov vrchol kariéry a sen. Možno aj pre Carricka, no nie v tomto období. Depresia poznačila jeho výkony na svetovom šampionáte a asistent trénera mu dokonca hrozil, že ho pošle domov. Netušil, že v tom momente to bolo najväčšie Carrickove prianie. 

„Len moja manželka vedela, že tam nechcem byť. Povedal som jej do telefónu: Mám toho dosť, chcem ísť domov. Viem, že by som to nikdy neurobil, no vtedy som sa takto cítil, a to všetko napriek tomu, že hrať na majstrovstvách sveta bol odjakživa môj sen. Sám seba by som nevybral do zostavy, pretože som nehral dobre. Nemohol som uveriť, že som bol napriek tomu v základe. Bolo trápne a čudné premýšľať: idem na majstrovstvá sveta s Anglickom, ale nechcem tam byť a nemal by som tam byť. Prečo ma Fabio Capello (vtedajší tréner Anglicka, pozn. red.) vybral, keď som na to nebol dosť dobrý?“ 

Carrick bol v reprezentácii dlho, no v tomto období bolo cestovať s Anglickom na zápasy k súperom mimoriadne náročné. „Ísť s United na tri týždne preč pred sezónou mi nevadilo, ale s Anglickom áno. Bolo to depresívne a ja som býval na dne. Po Juhoafrickej republike som došiel k záveru, že to už nezvládnem. Ľudia mi hovorili, že mám byť rád za to, čo mám. Chápem, že som mal výsadné postavenie, ale prišlo mi to náročné a nevedel som sa s tým vysporiadať. Povedal som ľuďom v asociácii: prosím, nenominujte ma.“

Per Mertesacker

Carrick ani zďaleka nie je prvým slávnym futbalistom, ktorý prežíval depresie. Priznal ich aj nemecký obranca Per Mertesacker, známy z pôsobenia v anglickom Arsenale. V jednom z rozhovorov odhalil, aké psychické problémy a stres prežíval pred každým zápasom. Strach a tlak, ktorý pramenil zo zodpovednosti, ho poznačili tak veľmi, že pred zápasmi zvracal, triasol sa a dostal hnačku.

„Raz mi pred krátko pred úvodným výkopom zápasu dokonca vyhŕkli slzy. Keď sme vypadli, polovica zo mňa bola smutná. Druhá sa tešila, že je už koniec,“ spomína Mertesacker a dodáva, že hráči svoje psychické problémy skrývajú a pred klubovým psychológom radšej mlčia. Nemec si svoje problémy uvedomoval a už v roku 2006 ich mohol riešiť, ale neurobil tak.

„Keď sa s nami rozprával psychológ, každý len odpovedal tradičnou formulkou: som fajn, nič mi nie je, choď odo mňa preč, nechcem s tebou hovoriť. Ste súčasť tímu a nechcete, aby si ostatní o vás mysleli že nie ste v poriadku, alebo že vrcholový šport nie je pre vás,“ vysvetľuje Mertesacker, ktorý tieto myšlienky riešil až v roku 2011 po príchode do Arsenalu.

„Je to ako vír, z ktorého neviete vystúpiť. Mal som šťastie, že som to všetko počas kariéry zvládol.“

Andres Iniesta
zdroj foto: Getty Images

Andres Iniesta

Depresie prichádzajú, aj keď víťazíte a prežijete jednu z najúspešnejších sezón v kariére. Bol to prípad Andresa Iniestu, legendu Barcelony. Zdá sa, že po finále Ligy majstrov v roku 2009 netrpel len záložník Manchestru United Carrick po pokazenej hlavičke, ale aj Iniesta, ktorý prvý gól Barcelony vyrobil skvelou individuálnou akciou.

Barcelona prežila fantastický ročník, veď získala vysnívané triple, teda víťazstvo v domácej ligovej súťaži, v Lige majstrov aj v domácom pohári. Iniesta však vo vnútri trpel. „Zrazu sa len dostavia pocity stiesnenosti, ktoré sa opakujú a neviete to vysvetliť. Vo svojom vnútri som cítil prázdno a často som si želal, aby už prišla noc, mohol som si vziať tabletku a zaspať. Sú chvíle, keď je vaša myseľ veľmi zraniteľná. Cítite veľa pochybností. Z dobrej nálady do zlej sa viete dostať veľmi rýchlo“ odhalil Iniesta.

Všetky úspechy však zatienila smrť kapitána Espanyolu Barcelona Daniela Jarqueho, ktorý nečakane zomrel vo veku 26 rokov. Iniesta preto zahodil pýchu a rozhodol sa vyhľadať lekársku pomoc. „Povedal som im, že sám neviem nájsť východisko zo zlých pocitov vo svojom vnútri. Či som uvažoval nad samovraždou? Kto má raz depresie, nie je viac sám sebou. Len ťažko som vtedy vedel kontrolovať vlastný život,“ dodal Španiel, ktorý momentálne hráva v Japonsku za Vissel Kobe.

Iniesta hovorí, podobne ako Carrick, o tom, že povolanie profesionálneho futbalistu so sebou skrýva aj ťažkosti a úskalia.

„Ľudia vidia futbalistov ako iné bytosti. Ako keby sme boli nedotknuteľní a nemohlo sa nám nič stať. Ale sme tiež len ľudia. Mnoho ľudí by sa s nami vymenilo, ale neuvedomujú si, že každá práca má svoje ťažkosti. Zakaždým, keď môj otec – robotník na stavbe, vystúpi na lešenie, môže spadnúť. Ale akceptuje ten risk, musí. Tak isto to je s vodičom nákladného auta alebo v iných prácach. Futbalista vyrastá s tlakom, kritikou a tým, že musí byť silný. Som presvedčený, že je veľa ľudí, ktorí by to nezvládli.“

Hľadáš výbavu na futbal? Vyberaj z nášho katalógu.

Vladimír Minda
Vladimír Minda
Ahojte, volám sa Vlado (44), som tréner kickboxu, vášnivý športovec, milujúci otec, poslušný manžel, dobrý syn, rázny riaditeľ, vášnivý fanúšik a verný kamarát. Pre každého niekto iný, ale v prvom rade pozitívne mysliaci človiečik, ktorý sa snaží motivovať okolie k pohybu a športu. Pretože život je šport a šport je môj život.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Ostaň v kontakte

Sleduj najlepšie cesty chudnutia, príbehy o úspechu a inšpiratívne rozhovory s najlepšími trénermi a špecialistami v odbore. Začnite meniť svoj život už dnes!

spot_img

Najčítanejšie

Odoberaj najnovšie články emailom

Máš záujem pravidelne sledovať a čítať naše články? Prihlás sa do newslateru a raz za 2 týždne ti pošleme sumár článkov z nášho športového blogu.

.

Mohlo by ťa zaujímať