WMF WORLD CHAMPION, I-1 WMC WORLD CHAMPION, IPCC EUROPEAN CHAMPION, I-1 WMC SUPREME CHAMPION. Týmito titulmi sa môže pýšiť reprezentant bratislavského klubu Octagon fighting academy, Igor Daniš. Na Slovensku menej známy, za to vo svete veľmi uznávaný bojovník v thajskom boxe. Mimo iného absolvoval zápas v barmskom boxe, ale o tom už v našom článku, kde nám na otázky odpovedá priamo Igor.

Zdravíme ťa, hneď na úvod by som ti položil otázku, aké boli tvoje začiatky v bojových športoch? Začínal si hneď thajským boxom? Poprípade si sa venoval inému športu?

Zdravím aj ja Vás. Áno, čo sa týka bojového športu, začal som hneď s thajským boxom. Ale čo sa týka iného športu, tak som aktívne športoval od šiestich rokov. Hrával som závodne volejbal a trénoval atletiku. Thajský box som začal robiť v 17-tich rokoch. A to ešte v starom Hanuman gyme na Prokofievovej ulici, v Petržalke. Tréningy sme mali trikrát do týždňa o pol deviatej večer a bolo to veľmi zaujímavé (hahaha :)).

Ako si sa dozvedel o thajskom boxe? Bolo o ňom veľa informácii?

O thajskom boxe som sa dozvedel vďaka môjmu otcovi, vlastne celkovo o bojových športoch som sa dozvedel vďaka nemu, a to pravidelným spoločným sledovaním K1 eventov na televíznej stanici Eurosport. Môj otec bol veľký fanúšik bojových športov, sám aktívne trénoval a súťažil (ešte za komunistov) karate. Od malička som sa chcel vždy venovať bojovým športom, no nejako ma to míňalo. A popri aktívnom trénovaní a súťažení v dvoch vyššie uvedených športových disciplínach, mi na to neostával čas. Taktiež ani finančne to v tej dobe nebolo pre mňa dostupné a jednoduché.

Igor Daniš
Igor Daniš

Kde si začal s trénovaním? Trénovať si chodieval sám, alebo si mal kamarátov, s ktorými si navštevoval tréningy?

Moje prvé tréningy začínali už v spomínanom gyme Hanuman. Na tréningy som začal chodievať sám, z vlastnej iniciatívy, nakoľko som potreboval v živote, ktorý som dovtedy viedol, rapídnu zmenu. Potom, asi po roku trénovania, moja cesta viedla do Huron gymu, k Petrovi Rybárovi, kde som zotrval cca 7 rokov. Ale už počas tejto doby som vedel, že pokiaľ chcem naozaj niečo dosiahnuť, musím ísť na “skusy” do sveta.

Čomu si sa venoval mimo športovania?

Keďže sa starám sám o seba asi od 15-16 rokov, od 17 rokov som sa venoval iba športu, práci, škole, priateľke a psom. Snažil som sa vypomáhať rodičom ako som len mohol. Ale primárne som hľadal stále čo najviac priestoru iba pre šport. Tento môj zápal pre šport bol extrémne potrebný, aby som si usporiadal život na správnu rovinu.

Ako si to mal so školou ty? K akým študentom si patril?

(pouškrnutie :)) … K základnej škole sa ťažko vyjadrovať, bol som veľmi vynaliezavý a moc som tam nechodil. Celkovo s učením som problémy nemal, skôr som mal problém s autoritami a so staršími spolužiakmi, ktorí si mysleli, že sú nad vodou.

Stredná škola bola úplne bez problémov, kde som narazil na super triednu učiteľku (mladú babu). V tej dobe sa stále viac stupňovala moja zarytosť trénovania Muay Thai. Popri tom som chodil každý deň po škole do práce, a keďže mi škola (ako učenie) nerobila žiadny problém, len som stále pociťoval väčší a väčší deficit tréningu, sadol som si s triednou a dohodli sme sa na individuálnom pláne štúdia. Jediná podmienka bola, že splním určitý prospech a bude stačiť ak budem chodiť do školy dvakrát do mesiaca na preskúšanie. Takže sa radím medzi dobrých študentov, ktorí spoznali systém a vedeli sa v ňom hýbať.

Pokiaľ si dokážeš spomenúť na tvoj prvý zápas v thajskom boxe, ako to vyzeralo a kde to bolo?

(smiech) …   Bola to amatérska liga, myslím že cca v roku 2007, vo Zvolene, kde som celý deň od rána asi od siedmej čakal na svoj zápas, ktorý bol posledný, asi o deviatej večer (na tento zápas som sa “pripravoval” – ak sa to tak dá nazvať, asi dva mesiace). Bol som zvyknutý z pouličných bitiek, že všetko padá po jednej dobrej rane, no asi po prvej minúte som zistil, že opak je pravdou. Prvýkrát v živote som zacítil zakyslenie organizmu, i keď vtedy som netušil, čo to vlastne cítim. Zápas nakoniec trval plné tri kolá, kde v poslednom kole som kopol dva round kicky (kopy na stred tela) po sebe, na čo dali môjho súpera do počítania, tak som túto chvíľku využil aj ja, kľakol som si do rohu, že si oddýchnem.

Igor Daniš
Igor Daniš

Absolútne som nechápal čo mám s nohami, mal som pocit že vážia tristotisíc kíl a myslel som si, že čas na odpočítanie súpera môžem využiť aj ja na svoju regeneráciu a oddýchnutie si :-D, no na moje počudovanie začal rozhodca rátať aj mňa :-D. V tej chvíli som tomu síce nerozumel, rozumel som iba tomu, že chcem vyhrať, tak som zostávajúci čas do konca kola využil na sto percent pre seba a zápas som vyhral na body. Ale tento celý deň vrátane tejto udalosti, bez ohľadu na to či som vyhral, naštartovalo moju stopercentnú aktivitu a moje chcenie k trénovaniu, zápaseniu a hnaním sa za svojím cieľom.

V tej dobe som ešte nemal vysnívaný nejaký titul alebo meno, ktoré by som chcel pokoriť, ale očarilo ma v zápase to, že som tam mohol vidieť a cítiť ozajstného SEBA. Vidieť a cítiť svoj ozajstný strach, vidieť a cítiť svoju ozajstnú silu mysle, aj navzdory fyzickým deficitom. Aktívne zápasenie bolo pre mňa najlepší spôsob, ako sa môžem vnútorne ďalej rozvíjať.

Ako si videl počas prvých zápasoch tvoju budúcnosť v tomto športe? Chcel si to dotiahnuť čo najďalej alebo si to bral ako taký koníček iba?

Trénovať thajský box som začal s tým, že som chcel v športe ešte naozaj niečo dokázať. Z predošlých športov som bol zvyknutý na úspechy, tak som chcel byť úspešný aj v tomto športe. Predošlé športy mali pravidelné turnaje, ktoré viedli k ďalšiemu postupu, typu Majstrovstvá Slovenska, atď. V tej dobe tento šport nič také od nás (zo Slovenska) neponúkal, aspoň som o tom vtedy nevedel. Tak som si povedal, že každú jednu možnosť ktorú dostanem, využijem na sto percent.

Došla spomínaná amatérska liga, ktorej som sa naplno zúčastňoval. Odbúchal som v nej päť vyhratých zápasov, a tým som sa dopracoval k zápasu o titul amatérskeho šampióna Slovenska. Vtedy nastal zlom, a pocítil som prvýkrát prehru a sklamanie z nedosiahnutého cieľa. Takže po tomto zápase bola odmlka od trénovania, moja životná situácia vynucovala zháňať peniaze. Všetko zlé je na niečo dobré, pretože táto odmlka ma stále donucovala sa zamýšľať, ako docieliť, aby som sa mohol venovať iba športu. Stupňovalo sa chcenie a potreba odísť odtiaľto preč.

V tej dobe som býval s priateľkou a dvoma spolubývajúcimi, s ktorými som všetky tieto zármutky, plány a ciele zdieľal v spoločných debatách. Všetci sme vedeli, že musím ísť do Thajska. Keďže život nebol jednoduchý a ťažko sa zháňali peniaze len na “chleba”, absolútne som netušil, odkiaľ mám zohnať peniaze ani len na letenku. No jedno ráno som sa zobudil a čakala na mňa obálka s mojim menom. V nej toľko peňazí, aby som mohol začať svoju cestu (moji spolubývajúci sa mi na ňu vyskladali a poslali ma preč 😀 a ja som vedel že túto príležitosť využijem na tristotisíc percent).

Igor Daniš
Igor Daniš

Kde si získal svoj prvý titul? Akú hodnotu mal pre teba?

Svoj prvý titul som získal v Bangkoku v roku 2011 na turnaji WMF. Pripravoval som sa na neho v Bangkoku, lebo som tam v tej dobe fungoval. Tento titul má pre mňa veľmi veľkú cenu, pretože s ňou sú spojené veľké zážitky. Hneď prvý deň po príchode do Bangkoku, keď som mal zahájiť prípravu, ma v miestnom lacnom hosteli (feťácke doupje) okradli úplne o všetko čo som mal. Zo dňa na deň bol zo mňa totálny bezdomovec. Nemal som peniaze na jedlo, na vodu, na tréningy, na nič…

Pociťoval som extrémnu hanbu, že som sa nechal okradnúť. Našťastie sa mi podarilo v gyme vysvetliť majiteľovi gymu Muay Thai Plaza 2004, čo sa stalo a že nemám na zaplatenie tréningov a ani len na jedlo. Keďže moje ubytovanie (kde ma okradli) aj gym bol na jednej ulici a hneď sa to rozkríklo, majiteľ spomínaného gymu mi uveril a dovolil trénovať zadarmo. Poprosil som ho o urýchlené vybavenie zápasov, aby som mal na pitie, jedlo, bývanie, na život… Cca po dvoch týždňoch totálneho hladu, smädu a úplného deficitu všetkého, som sa dostal behom jedného týždňa k dvom zápasom. Jeden sa odohrával na Rajadamnern stadium, druhý na Omnoi stadium. Oba som vyhral a dostal sa k peniazom. Rovno po druhom zápase som nasledujúci deň skolaboval a prebral som sa až v nemocnici, kde som rovno aj nechal trištvrtinu svojich zarobených peňazí.

Majstrovstvá sveta sa blížili, ja som sa zotavoval, a pomaly opäť pripravoval. Táto skúsenosť bola opäť prínosná, pretože som mal pocit, že som sa znovu narodil, a spoznal seba a svoje schopnosti ešte viac do hĺbky (tým pádom som si ešte viac veril). Aj keď to bola pre mňa prvá skúsenosť na veľkom podujatí a súperi neboli vôbec ľahkí, ja som o sebe absolútne nepochyboval. Povedal som si, keď som prežil toto všetko, tak musím vyhrať. A tak sa aj stalo.

Ako si sa dostal do Octagon fighting academy?

V roku 2013 som sa vrátil po dlhšej dobe z Thajska späť na Slovensko. Keďže som bol zvyknutý na ozajstné cielené makanie (trénovanie), kopu namotivovaných atlétov po kope, idúcimi si v podstate za jedným cieľom, som ale vo svojom vtedajšom domovskom gyme postrádal. Plus, dochádzalo k neustálym zmenám, ktoré stále narúšali moju prípravu. V jeden deň som potreboval spraviť váhu a môj gym bol zatvorený. Jediné čo bolo na blízku dostupné, bola OFA, tak som išiel tam, dopotiť posledné kilá v kombinéze. Bolo 24 hodín pred oficiálnym vážením.

Každý kto robieva pred zápasom váhu vie, ako som sa asi cítil. No po vkročení do OFA, som sa cítil okamžite dobre. Všetci makali, boli vyhecovaní, oddaní športu. Sadol som si na tribúnu v potiacej kombinéze a v hlave som si pripravoval čo budem robiť, aby som sa poriadne vypotil. Po asi hodinke mi ešte čo to chýbalo do naplánovaného limitu, ktorý som chcel v daný deň splniť, no už sa mi naozaj nechcelo z daných možností nič robiť na to, aby som sa ešte viac vypotil. Vtedy som tam zazrel chlapca, úplne zarytého do tréningu a dovolil som sa ho vyrušiť a opýtať sa, či mi nepodrží lapy, nech sa môžem dopotiť. Tým chlapcom bol Robo Pukač a ten bez zaváhania prerušil svoj tréning a okamžite mi bol nápomocný.

Asi po týždni som ukončil spoluprácu vo vtedajšom gyme a keď som rozmýšľal, kde budem figurovať v Bratislave ako zápasník, vybavili sa mi pocity z OFA. Aj keď to bol MMA gym, vedel som, že najlepšia cesta pre mňa bude trénovať tam. Došiel som za Iľjom Škondričom, povedal som mu čo je vo veci, poprosil ho o priestor pre mňa, čo mi aj umožnil a ja tam fungujem dodnes a som za to nesmierne rád.

Málo ľudí vie, že si ako prvý slovenský bojovník absolvoval zápas v barmskom boxe v Európe. Vedel by si naším čitateľom predstaviť tento typ bojového športu?

Lethwei (barmský box) je ringový šport. Boj medzi dvoma zápasníkmi, pričom sú dovolené používať všetky techniky z thajského boxu: box, kopy, kolená, lakte, strhy, ale sú dovolené taktiež hlavičky (to je jedna z najväčších krás). Zápasníci majú iba obväzy na rukách, bez rukavíc. Neexistuje bodový systém (čo je pre mňa osobne najväčšia sloboda vo fighte), vyhráva sa iba na totálne K.O. (tzn. Že jednotlivec má počas zápasu dvojminútový time, pokiaľ zápasník dostane K.O. a rozhodca ho napočíta do desať, jeho roh môže využiť tento time a počas dvoch minút ho prebrať k pokračovaniu v zápase. Toto môže každý roh využiť iba jedenkrát počas celého zápasu.). Pokiaľ zápas neskončí K.O., nastáva remíza. Pre mňa osobne je to najférovejší a najkrajší spôsob športového boja, kde môže vyhrať iba naozajstný reálny “chlap”.

Ty si v tom zápase vybojoval veľmi cenenú remízu. S akými pocitmi si išiel do tohto zápasu?

O tomto štýle boja som sníval už asi od roku 2010. Už v dobách keď som figuroval v Thajsku, bolo mojim cieľom dostať sa do Barmy a odbúchať si pod týmito pravidlami nejaké zápasy. Ale keďže boli v tej dobe v Barme politické rozbroje, nebolo možné tam vycestovať. Keď prišla ponuka od Martina Beláka, že môžem mať tento zápas, neváhal som ani stotinu sekundy a súhlasil som so zápasom a vybral som si najlepšieho lethwei zápasníka v tej dobe, ktorý aj dnes patrí medzi top 3. Cítil som obrovské šťastie, že sa mi plní sen a vedel som že nemám čo stratiť a že je to presne to čo chcem. Kiež by ešte takých ponúk prišlo aspoň dvadsať, a svoju kariéru by som mohol ukončiť ako lethwei zápasník. Celú prípravu na zápas som absolvoval v OFA.

Plánuješ ešte nejaký zápas v barmskom boxe?

V mojej mysli toho plánujem veľa. Ale tieto veci nestoja iba na tom, čo ja chcem. Mnoho ľudí v Európe tento štýl boja ani nepozná, a ak aj pozná, tak nestojí o porovnávanie si síl v tomto športe. A povedzme si pravdu, môj “promotér” sa tiež nejde nejako pretrhnúť, aby nejaké ponuky nahnal (smiech :D). I keď v Barme mám dobré meno.

Ako to je s tebou a thajským boxom teraz? Máš nejaké plány?

Opäť sa budem opakovať. Plánov mám extrémne veľa, trénovať trénujem, pripravený som neustále. Ale myslím, ako som už hore povedal, práca môjho “promotéra” dosť stagnuje (nemyslím to v zlom, je to čistá pravda). Samozrejme, že vždy keď vycestujem do sveta, o zápasy nemám núdzu. Každý sa môže opýtať, že prečo teda nevycestujem? Ale vec sa má tak, že som po svete cestoval zhruba desať rokov a konečne som si vytvoril aj tu na Slovensku zázemie a chcel by som aj z neho vychádzať do boja. Mám pocit, že eventov sa tu okolo nás deje dosť, ale každý sa hrá iba na svojom piesočku. Samozrejme to chápem. Dúfam, že lady sa raz prelomia a ja sa budem môcť predviesť aj v tomto časovom pásme :).

Si držiteľom veľmi cenných titulov, ako je možné, že na Slovensku vie o tom tak málo ľudí?

😀 smiech… Na to už v podstate odpovedať neviem. Mám pocit, že ľudia vedia iba o tom, čo sa im na silu tlačí pred oči. A to ja nerobím.

Ktorý z tvojich vybojovaných titulov si vážiš najviac? Kvôli čomu je pre teba najváženejší?

Absolútne sa na svoje tituly, alebo na hociktorý môj zápas takto nepozerám. Snažím sa vážiť si každú jednu chvíľu, každý jeden titul, každý jeden fight, každý jeden tréning. Snažím sa vážiť všetko a všetky tituly. Pretože všetky tituly a všetky zápasy sú súčasťou jednej veľkej krásnej cesty, ktorá ešte nie je u konca.

Čo ty a MMA? Uvažoval si nad štartom v MMA zápase?

MMA veľmi obdivujem a cením, bez ohľadu na to, že trénujem v MMA gyme s MMA borcami. Dve alebo tri ponuky som v minulosti zobral, aj som sa na ne patrične pripravoval, no súperi ma odmietli. Potom prišli iné veci v mojom športovom dianí a už som sa tým nejako nezaoberal. Každopádne sa tomuto štýlu boja nevyhýbam a keď príde primeraná ponuka s primeraným časom na prípravu, som odhodlaný a potešený túto ponuku prijať.

Článok je pripravovaný v spolupráci s SLOVAK MMA.

Nenechaj si újsť náš nový športový katalóg plný skvelých produktov aj pre bojové športy.