Jej príbeh bol mimoriadne inšpiratívny, od prvých úspechov musela zdolať mnohé úskalia. Capoeiristka Stella Vargová zažila okrem víťazstiev a vrcholov aj pády, zranenia a plač, ale aj splnené sny. Jej cesta capoeirou sa ani zďaleka nekončí.

Začiatok ako z filmu

Pekne po poriadku. Capoeire sa venuje od roku 2009, keď prvýkrát videla tento šport vo filme. Začala cvičiť doma v obývačke, pozerala videá, skúšala Začiatok ako z románu, no to nebolo všetko. Napriek tomu, že najlepšie je s capoeirou, ako s každým športom, začať v mladom veku, Vargová prvé kroky začala robiť až v momente, keď jej dospelosť klopala na dvere.

„Zrejme je najlepšie začať v mladom veku, na druhej strane je to úplne jedno. Máme aj starších capoeiristov, dokonca rodičov, ktorí roky cvičia so svojimi deťmi. Môj prípad je neobyčajný, ale keď si pozriem, čo všetko som pre to spravila, tak mi to až také nenormálne nepríde.

Veľa a tvrdo trénujeme, cestujeme každý mesiac na semináre, pilujeme kondíciu, máme kruhové tréningy, do gymnastickej haly chodíme pravidelne zlepšovať akrobaciu, pre to všetko sme tam, kde sme,“ hovorila Stella pred pár rokmi.

Po raketovom začiatku pád

Jej prvými pretekmi boli majstrovstvá Slovenska, na ktorých okamžite vyhrala 1. miesto, následne – len po piatich rokoch tréningu – vyhrala majstrovstvá Európy. Senzácia ako hrom. Táto súťaž však talentovanej capoeiristke priniesla aj trápenie. Na európskom šampionáte v roku 2015 si Vargová po páde silno narazila chrbát, napriek bolestiam vybojovala 2. miesto.

Brazílsky bojový tanec

Koniec roka 2015 a začiatok 2016 boli teda o rehabilitácii a posilnení chrbta. „Pomaly som začala chodiť do fitka a robiť cviky, ktorými som posilnila chrbát, následne som začala cvičiť aj capoeiru,“ spomína Vargová.

Veľa času na rehabilitáciu nemala, páskovanie v belgickom Bruseli (pridelenie nových opaskov, pozn. red.) ju nabudilo. Jeden deň strávila v posilňovni, druhý trénovala capoeiru v telocvični. Vargová sa pripravovala na Katalánsky pohár v Barcelone. Mesiac pred súťažou sa začala sústrediť na jednotlivé kopy, zhadzovačky a ďalšie cviky, ktoré dolaďovala do dokonalosti.

„Pred odcestovaním som prvýkrát som mala pocit, že som pripravená nielen fyzicky, ale aj mentálne, čo bolo najhlavnejšie pre mňa. Počas tých rokov cvičenia a súťaženia som dospela k tomu, že človek môže cvičiť koľko len chce. Keď mentálne na to nie je pripravený, má smolu.

Mentálna a fyzická prípava sú neoddeliteľnou súčasťou športu a súťaženia. Bola som spokojná sama so sebou, pripravená súťažiť a dokázať každému, čoho som schopná,“ loví v pamäti capoeiristka.

Ťažká cesta rehabilitácie. A plaču

Päťčlenná výprava sa vybrala do Barcelony vyhrať všetko. Čo čert nechcel, prišlo ďalšie zranenie a opäť ako zo zlého sna. „V deň súťaže ma na tréningu jeden Brazílčan zhodil na zem, počas čoho sa mi vykrútilo koleno. V tom momente sa mi všetko zrútilo a celoročná moja práca bola v kúskoch na zemi spolu so mnou.

Zafixovala som silno celé koleno pomocou bandáže, skúšala som sa postaviť a rozchodiť to, skúšala som kopať, ale po každom pokuse som sa zrútila na zem. Bola som nútená odhlásiť sa zo súťaže. So slzami v očiach som pozorovala súťaž, na ktorú som makala mesiace. Neskutočne sklamaná som sa vrátila domov.“

Prvé vyšetrenia u doktora ukázali, že v kolene utrpeli meniskus a krížne väzy, ktoré sa natrhli, a bude musieť nasledovať operácia. „Od prvej chvíle som odmietla operáciu. To by znamenalo mesiace zotavovania a minimálne rok necvičenia. Po mesiaci som dostala výsledky MRI a doktori mi hovorili, že mám veľké šťastie, keďže len o kúsok som sa vyhla operácii. Začala sa ťažká cesta rehabilitácie. A plaču.“

Prišlo leto, Vargová – stále so zraneným kolenom – odcestovala do rakúskeho Klagenfurtu, kde obdržala učiteľský stupeň – teda modrý opasok – od svojho brazílskeho učiteľa, na ktorý čakala od začiatku kariéry. Po piatich mesiacoch rehabilitácie, cvičení, po množstve návštev u fyzioterapeuta a hodinách vo fitness centrách sa vrátila do telocvične ku capoeire.

Prehry ma nezlomia, dodávajú mi energiu zlepšovať sa

„Absolvovala som veľa bolestivých tréningov, ale moja vôľa ma ťahala dopredu,“ tvrdí Vargová. Vpred ju poháňala veľká túžba: ukázať sa na majstrovstvách Európy, ktoré boli organizované v Komárne pod záštitou jej klubu.

„Veľmi som chcela súťažiť konečne doma, čo sa mi, ani neviem ako, podarilo. Musela som sa veľmi sústrediť, aby som nedala súperom šancu zraniť ma a hlavne rozhodiť počas súťaže kvôli kolenu. Napokon som získala titul, čím som dala bodku za všetkým úsilím v tomto roku.“

Veľká zmena

Keď sa skončil rok 2016 plný sĺz, ale aj radosti, prišla veľká zmena: Vargová sa popri capoeire začala venovať zmiešaným bojovým umeniam zameraným na zápasy v klietke. „Kombinácia capoeiry a MMA mi pomohli zlepšiť sa vo všetkom. V sebavedomí, technikách, sile, výbušnosti, dynamike a hlavne kondícii. Mám v pláne začať súťažiť aj v tomto športe,“ tvrdí sebavedomo Vargová.

Bojové umenia si nevybrala náhodou. Chcela byť pripravená čo najlepšie predtým, ako spolu s tímom odcestovala na medzinárodnú súťaž do kolísky capoeiry Brazílie. „Chcela som byť pripravená na všetko: na silný kontakt, úrazy, zhadovačky.“ Vargovej sa opäť nevyhli ťažkosti, tri dni pred súťažou ochorela a nemohla trénovať, napriek tomu však do súťaže nastúpila.

Ivan „Buki“ Buchinger: Takmer som zabil súpera

„Dostala som sa do najlepšej osmičky, bohužiaľ, ďalej som sa neprebojovala. Na jednej strane som bola smutná, na druhej som sa tešila, že som sa tam vôbec dostala a mala možnosť súťažiť v Brazílii, ktorá je domovom capoeiry a vrcholom mojej kariéry.“

Táto súťaž kompletne zmenila pohľad capoeiristky na tento šport a na tréningy. „Výlet v Brazílii mi pomohol. Pravdepodobne po ôsmich rokoch cvičenia som dospela k samotným koreňom a k poznaniu capoeiry,“ vraví s entuziazmom v hlase Vargová.

Napraviť trpké spomienky

To však nebolo všetko. Na konci roka prišla tradičná bodka v podobe majstrovstiev Európy, ktoré sa konali v českom Olomouci. Vargová napokon skončila na 2. mieste. V úvode tohto roka si dopriala mesačný oddych, po ktorom začala opäť naplno zaberať.

„Začala som cvičiť na Katalánsky pohár, kde si chcem napraviť chuť. Vrátim sa tam napraviť to, čo som tam v roku 2016 nechala. Pripravujem sa aj na májové majstrovstvá sveta v azerbajdžanskom Baku,“ odkrýva plány capoeiristka Vargová, ktorej príbeh má úskalia, vrcholy aj pády, no ani zďaleka sa nekončí.

„Myslím, že každý športovec má ťažké chvíle, keď sa mu svet otočí dole hlavou. Tvrdo cvičil, obetoval čas, silu, energiu, peniaze, dal do toho srdce, a predsa mu všetko nevyšlo podľa jeho očakávania.

Mala som veľa takých chvíľ, keď ma to dostalo na kolená. Vždy som sa však postavila a namotivovaná som trénovala ďalej, aby som dokázala, že som dobrá capoeiristka. A či som rozmýšľala, že prestanem cvičiť? Áno, viackrát. Nikdy by som to však nedokázala spraviť,“ znejú myšlienky v podaní Vargovej, ktoré platili ako pred rokmi, tak aj teraz.

1 z 5

Čo je to capoeira?

Capoeira predstavuje unikátnu kombináciu tanca, akrobacie a netradičného boja. Je to umenie s osobitou filozofiou. Súboj dvoch súperov je možné najlepšie definovať ako predstieraný boj – hru založenú na improvizácii. Dôraz sa kladie najmä na plynulosť súhry pohybov oboch hráčov. V kombinácii s hudbou a spevom robí capoeiru bojovým umením, ktoré je atraktívne nielen pre zúčastnených, ale aj pre divákov.

Capeiru nie je možné jednoznačne priradiť ani do kategórie bojového umenia, športu či folklóru. Možno práve vďaka svoju netradičnému prístupu vďačí tomu, že je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bojových umení na svete.