Na otázku, či mu nie je ľúto, keď pred ním súper bezvládne leží, Ivan Buchinger odpovedá, že nemôže, lebo aj súper ide do ringu naplno s cieľom vyradiť ho. Venuje sa MMA a v 28 rokoch je už trojnásobný majster sveta. A to aj napriek tomu, že dodnes nemá sponzora a finančne mu pomáhajú len kamoši z dediny.

Sledoval som tvoj zápas a zdalo sa mi ako laikovi zvláštne, že bojujete v klietke. Prečo?

Lebo sme ako gladiátori v Ríme (smiech). Klietka je ako aréna. Ale záleží ako kedy. Niekedy je klietka, niekedy je ring. V organizácii M1 je dokonca polovica ring a polovica klietka. No neviem, prečo je to tak. Ale myslím si, že klietka je najlepšia, lebo tam sa nedá uniknúť. Okrem toho, v ringu sa nedá ani tak dobre držať súpera.

No, to som si všimol, že sa tam dosť objímate.

Áno, je to rôznorodé. Preto sa to volá MMA, teda Mixed Martial Arts. Je to miešané bojové umenie, ktoré obsahuje prvky zápasenia, džiudžicu, kickboxu, thaiboxu, boxu a podobne.

Prehry ma nezlomia, dodávajú mi energiu zlepšovať sa.

Je niečo zakázané?

Nemôžeš útočiť medzi nohy, na chrbát ani na oči. A ešte nemôžeš štípať a hrýzť. A ak by som ťa kopol do hlavy vo výskoku, tak je to v poriadku? Môžeš kopať zo stoja, ale na zemi už nie. Ale to záleží od konkrétnej organizácie.

V čom si najlepší ty?

Asi v zápasení. Zápasenie som totiž robil skoro dvadsať rokov a teraz to môžem veľmi dobre využiť v ringu.

Takže na tom, že niekoho držíš na zemi, získavaš najviac bodov?

Áno. Ale niekedy neviem úplne presne, ako sa to boduje. Viem iba, že body dostávaš za údery, za kopy, za takedowny (zhodenie, strhnutie na zem), pokusy o páky a podobne.

Počas zápasu teda nevieš, za čo máš koľko bodov a nevieš kontrolovať, či vyhrávaš?

No ako kedy. Preto sú tam rozhodcovia a tréneri. Lebo niekedy sa mi subjektívne zdá, že som kolo prehral, ale tréner mi povie, že som vyhral. Ale ja vždy idem najviac na to, aby som nevyhral na body, ale škrtením, aby to súper odklepal.

Aká je tvoja zápasová bilancia?

28 výhier a 4 prehry.

Aj nejaké K.O.?

Áno, jedno. Väčšinou však vyhrávam na TKO (technical knockout) a odklepanie (submission). Ja som zápasník a vyhrávam hlavne na odklepanie. A to sa neráta ako K.O. Keď napríklad niekoho škrtím, tak sa musí odklepať. Inak by zaspal, lebo by nedostal vzduch do pľúc.

Brazílsky bojový tanec

Ako dlho sa už venuješ MMA?

Od roku 2008.

Čiže ak rátam správne, za šesť rokov si vyhral 28 zápasov?

Iste a skoro všetko bez trénera. Iba chvíľu som trénoval u Ilja Skondrica v Bratislave, ale inak nič. Dôvodom bolo to, že v Gabčíkove skončilo zápasenie a my sme to už ďalej nemohli robiť. Tak sme sa s kamarátmi začali „biť“. Ani sme nevedeli, že nejaké MMA existuje.

Takže už si nemal čo robiť, tak si sa začal biť, až si sa prebil na majstra sveta?

Tak nejako (smiech).

Teraz už máš trénera?

Už konečne áno. Takmer rok som v Nemecku vo Frankfurte nad Mohanom. V januári mi napísal e­‑mail nemecký manažér Niels Schlaegel zhruba v znení: „Ahoj Ivan, vidím, že si dobrý, nechceš k nám prísť trénovať?“ Nakoniec som sem prišiel a že ak chcem, tak môžem zostať.

Ako často trénuješ?

Každý deň okrem nedele a niekedy aj viackrát za deň.

Z čoho sa skladá tréning?

Boj zo stoja, kickbox, thaibox, box, zápasenie, najmä voľný štýl a ešte brazílske džiudžicu. A to sa strieda celý týždeň.

Žiaden kondičný tréning?

Nie. Kondične som trénoval doma. Ide hlavne o techniku.

Nestratíš potom kondíciu?

Myslel som si, že áno, ale nie je to tak. Keď stále trénuješ dookola, tak to v tebe ostane. Tiež ani veľmi neposilňujeme. Akurát sem­‑tam šprint po sparingu.

Koľko zápasov máš ročne?

Ako kedy. Nedá sa to povedať presne, lebo môžeš mať zranenie. Tento rok som ich mal tri a pol (smiech).

Všetky víťazné?

Áno.

Inšpiratívny príbeh capoeiristky Vargovej: Vrcholy aj pády

Pripravuješ sa priamo na určeného súpera?

Pripraviť sa dá len ťažko, môže sa zmeniť veľa okolností. Pozriem si videá, ale nepripravujem sa špeciálne na neho, viac­‑menej tak ako na každý zápas. Analyzujeme súpera, ale nie do detailov. Na videu môže totiž robiť jedno a v zápase niečo úplne iné. To nikdy nemôžem vedieť.

Čo je v tejto disciplíne najťažšie?

Všetko (smiech). Niekto vie dobre bojovať zo stoja, ale nevie dobre bojovať na zemi. Niekto zase opačne. Ale ten, kto vie bojovať v oboch situáciách, ten je najlepší.

Neunavil ťa niekto kondične?

Takého súpera som ešte nestretol. Boli už silnejší, ale kondične nie. Každý sa snaží na zápas čo najlepšie pripraviť a kondične sa to dá. Keď sa nezápasí o opasok, tak zápas trvá maximálne 3 x 5 minút a keď ide o opasok, tak 5 x 5 minút, na čo netreba mať nabehané maratóny.

Trúfol by si si aj na ťažšiu váhovú kategóriu?

To nie, určite nie. Teraz mám 78 kilogramov a keď idem na zápas, tak schudnem na 65. To je moja váhová kategória.

Máš na to upravenú stravu?

Iba pred zápasom držím diétu. Ale poriadok v stravovaní som začal mať až tu v Nemecku. Keď som bol v Gabčíkove, tak som chodil pracovať a občas mi zavolali, že či chcem ísť na zápas. Nevedel som si prispôsobiť jedálniček a tréning, ani dobre schudnúť. Ale teraz už viem. Okrem toho, keď som pracoval, tak som ani nemohol trénovať každý deň.

A teraz už nepracuješ?

Už sa živím len športom, zápasením. Väčšina mojich súperov je profesionálnych a konečne sa tak cítim aj ja. Teraz už viem, že toto je moja práca, aj keď sa to prácou v bežnom slova zmysle asi nazvať nedá.

Žiješ teda len zo sponzoringu?

Sponzora stále nemám. Mne pomáhajú kamoši z dediny. Myslím si, že robím pre tento klub veľmi dobrú reklamu. Som šampión organizácie M1 a to je aj v Nemecku niečo so zvučným menom.

Čiže ešte stále to nemá rozmer, ako by to mohlo mať.

Dostávam aspoň lepšie honoráre za zápasy ako predtým. Je to však stále riziko. Ak nevyhrám zápas, tak nemám peniaze.

Si teda pod tlakom.

Pod obrovským tlakom. Bez sponzora to nie je jednoduché. Keď som prišiel do Nemecka, tak som im povedal, že nemám ani trénera, ani sponzora. Vyjavene na mňa pozerali, ako som mohol za takých podmienok dosiahnuť také úspechy.

Podľa čoho začiatočník vie, že už môže ísť do ringu?

Čo ti poviem (smiech). Ja som išiel bez trénera a takmer hneď do ringu. Záleží od človeka, od psychiky.

Prvý zápas si hneď aj vyhral?

Takmer všetko som vyhral. Prvý zápas som mal amatérsky v Budapešti. Išiel som s nejakým šampiónom a ten mi skoro odtrhol ruku, lebo som bol neskúsený, nevedel som, že existuje aj páka na ruku. Potom som sa mu však vytrhol, premohol ho a všetci mi tlieskali (smiech). Bol to výborný pocit.

Koľko minút pred zápasom sa začneš sústreďovať?

Sústredím sa odvtedy, odkedy viem, že budem mať zápas. Psychika má obrovský význam. Raz som mal hrozivého súpera, až som sa ho zľakol, preto som aj prehral. A to sa nemôže stať.

Takže strach musí ísť bokom?

Bojím sa, ale je to boj a ja viem, že som pripravený. Bojím sa jedine o to, že prehrám. Na iné radšej nemyslím.

Čo najhoršie sa ti v ringu môže stať?

Mne sa stalo už skoro všetko. Doposiaľ som ešte neklepal, ale dostal som už aj K.O.

Môžete si aj zlomiť ruku?

Áno. Keď nedávaš pozor a neodklepeš a ani rozhodca nedáva pozor, tak určite.

Ty si už niekomu niečo zlomil?

Nie, ale jedného Rusa museli oživovať. Lebo som ho škrtil a neodklepal v časovom limite a potom omdlel. Nakoniec mu museli robiť až masáž srdca. Takmer som ho zabil.

Nie je ti to potom ľúto, keď tam niekto len tak bezvládne leží?

Nemôže mi to byť veľmi ľúto, lebo súper išiel do ringu s rovnakým cieľom. Vyradiť ma. Je to tvrdý šport pre tvrdých chlapov.

Takže ideš do toho s tým, že je to nepriateľ a treba ho zabiť?

To zas nie, že nepriateľ. Idem do ringu
s tým, že chcem a musím vyhrať.

Čo ťa na tom najviac teší?

Určite úspechy.

Ako dlho to chceš ešte robiť?

Neviem, lebo je to dosť náročné. Mám doma rodinu, priateľku, budujem dom a je to ťažké, že chodím v podstate pracovne do Nemecka. Nemci chcú, aby som tu ostal a priateľka chce, aby som sa sem už nevrátil. Ale ešte štyri roky by som to mohol vydržať, ak sa mi neprihodí nejaké zranenie.

Chodí sa na teba pozerať aj priateľka?

Sleduje ma už len cez internet, lebo mávam zápasy po celom svete.

Ako znáša pohľad na to, keď ťa bijú?

Neteší sa, samozrejme, ale čo iné môže robiť? Ani ja sa neteším, keď ma bijú (smiech).