Kuciaková: “Chvíle s futbalovými bratmi sú pre mňa vždy vzácne”

Jedna z najlepších slovenských volejbalistiek súčasnosti Miroslava Kuciaková sa po pôsobení v Nemecku a Francúzsku vrátila do bratislavskej Slávie EU. V jej drese by rada nadviazala na nedávne úspechy, keď sa jej s tímom z hlavného mesta podarilo získať dva tituly majstra SR i dvakrát triumfovať v Slovenskom pohári, pričom v oboch majstrovských sezónach ju vyhlásili za najlepšiu hráčku extraligy.

0
Ilustračné foto
- Reklama -

Po tom, ako Kuciaková v roku 2015 zavŕšila svoj majstrovský hetrik slovenských titulov (dva získala so Sláviou EU, jeden s Doprastavom Bratislava, pozn.), rozhodla sa vyskúšať angažmán v kvalitnej nemeckej súťaži. Jej pôsobenie v Aachene však ovplyvnila operácia ramena, ktorej sa podrobila ešte pred príchodom do družstva bundesligistu. “Moje pôsobenie v Aachene by som označila slovami ‘nevydarený angažmán z objektívnych príčin’ a zároveň treba uznať, že išlo o moju najhoršiu sezónu, odkedy som sa začala venovať volejbalu profesionálne. Na druhej strane, som za možnosť pôsobiť v tomto nemeckom klube veľmi rada, pretože som mohla byť súčasťou špičkovej organizácie, okolo ktorej sa pohybuje veľké množstvo ľudí. Zažila som vypredanú halu so skalnými fanúšikmi, čiže v konečnom dôsledku som za túto skúsenosť veľmi vďačná,” rozhovorila sa Kuciaková v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Po sezóne v Aachene sa Kuciaková presunula do druholigového francúzskeho klubu Stella Calais, kde jej forma mala už omnoho vyššie kvalitatívne parametre, a záujem z tamojšej najvyššej súťaže nenechal na seba dlho čakať. V prvoligovom Evreux však stihla odohrať iba 12 zápasov. “Dnes už nie je nič netradičné, ak sa klub dostane do finančných ťažkostí, čo bol aj prípad Evreux. Zo začiatku som však tomu nepripisovala nejakú vážnosť, pretože omeškania s výplatami tam boli už v minulosti, ozajstné problémy začali až po necelom mesiaci od môjho príchodu. Vtedy som však ešte verila, že sa to dá časom dokopy, no keď sa to už ťahalo dva-tri mesiace a dospelo to do štádia, že nám vedenie klubu vyslovene klamalo, vedela som, že to je vážne. Mrzelo ma to o to viac, že sme tvorili silný a dobrý tím, ktorý si ľudsky i na ihrisku vynikajúco sadol a neviem, či som vôbec niekedy v kariére bola súčasťou takého skvelého družstva. Žiaľ, aj takúto stránku má športový život, nič sa nedá robiť, treba ísť ďalej,” pokračovala 28-ročná smečiarka.

Rodáčka zo Žiliny je už niekoľko rokov aj pevná súčasť volejbalovej reprezentácie SR, v ktorej drese štartovala na ME 2009 v Poľsku či o štyri roky neskôr na univerziáde v Kazani. V minulosti reprezentovala Slovensko aj na dvoch európskych šampionátoch do 23 rokov v plážovom volejbale (2009 a 2010), kde bola jej partnerka slovenská stálica v tomto odvetví Natália Dubovcová. “Priznám sa, že k plážovému volejbalu som sa dostala trošku náhodne. V čase, keď som ešte hrávala za Doprastav, som mala veľký problém s chrbtovou platničkou a zhodou okolností otec Natálie Miloš Dubovec mi tým, že ma zlákal na tento šport, veľmi pomohol. Mala som totiž možnosť cvičiť s veľkým profesionálom i trénerom a dostať sa z týchto problémov. Následne sme spolu s Natáliou absolvovali majstrovstvá Európy, pričom v oboch prípadoch sme obsadili solídne deviate miesto, no v globále to musím zhodnotiť, že halový ‘šestkový’ volejbal je môjmu srdcu predsa len bližší,” ozrejmila Kuciaková, ktorá má na konte 76 reprezentačných duelov.

Volejbalistka pochádza zo športovej rodiny. Jej traja starší bratia Marek, Martin aj Dušan boli, respektíve poslední dvaja menovaní ešte stále sú aktívni futbaloví brankári. Najznámejší z bratského tria Kuciakovcov je Dušan, ktorý momentálne háji farby poľského prvoligistu Lechia Gdansk. Martin je pre zmenu stálica najvyššej domácej súťaže, v ktorej si v súčasnosti oblieka dres Podbrezovej. “Možno to vyznie smiešne, ale aj ja som sa chvíľu venovala futbalu. Náš rodičovský dom je totiž v Štiavniku, kúsok od Žiliny, kde Marek s Martinom vlastne štartovali svoju futbalovú kariéru, a kde som sa v detstve počas prázdnin okolo tohto športu motala. Samozrejme, že ma hneď postavili do bránky, takže môžem povedať, že mám nejaké futbalové skúsenosti aj ja,” dodala s úsmevom Kuciaková, ktorá sa so súrodencami stretne maximálne dva až trikrát do roka a vždy sú tieto chvíle pre ňu mimoriadne vzácne.

- Reklama -