Z pohľadu výsledkov nepriniesla septembrová súťaž Mr. Olympia nič nové. Najsledovanejšiu open kategóriu vyhral piatykrát v rade Phil Heath a v kategórii do 212 libier si štvrtý triumf v rade pripísal James „Flex“ Lewis. Pre slovenského fanúšika však bola tohtoročná Olympia špeciálna, keďže sa na nej predstavili až dvaja pretekári spod Tatier. Adela Ondrejovičová sa v kategórii Pro figure umiestnila na peknom 14. mieste, o dve priečky horší bol v kategórii do 212 libier Marián Čambal.

Marián, ako sa s odstupom niekoľkých týždňov pozeráte na svoje vystúpenie na Mr. Olympia

Pre mňa bola veľká skúsenosť stáť medzi najlepšími profesionálmi na jednom pódiu. Presvedčil som sa, že úspech na takejto súťaži spočíva v tom, že jednoducho treba súťažiť v Amerike. Rozhodcovia totiž príliš neakceptujú súťaže v Európe a výsledky v nich dosiahnuté. Sú to americkí rozhodcovia, Olympia je v Amerike, tak treba súťažiť u nich.

image2Myslíte si, že by vaše umiestnenie bolo lepšie, keby ste mali, pri rovnakej forme, za sebou niekoľko súťaží v Amerike?

Ťažko povedať. Videl som však mojich súperov a pri niektorých som nepredpokladal, že by ma mohli zdolať. Je to na rozhodcoch, ja ich rozhodovanie komentovať nechcem. Pokiaľ by som chcel dosiahnuť lepšie umiestnenie, museli by ma poznať, a nikto ma v Amerike nepozná. Aby sa to zmenilo, musel by som často súťažiť v Amerike.

Máte to v pláne?

Už teraz viem, že jarnú časť budúcej sezóny vynechám. Dôvodom je fakt, že otvárame nové fitnescentrum a budem s tým mať veľa práce. No na jeseň by som rád zabojoval o postup. Príprava však bola a bude veľmi ťažká. Bol som 9 mesiacov v príprave a keby som šiel na súťaže tesne pred Olympiou, bolo by to lepšie. Teraz som prakticky nemal priestor na oddych, pretože som mal dávnejšie dohodnuté fotenia, kúpené letenky, zabezpečené ubytovanie a k tomu aj exhibícia na Malte. Je to život profesionála a človek sa musí prispôsobovať.

Je príprava na Mr. Olympia v niečom iná než na ostatné súťaže?

Je to iné v tom, že človek je viac namotivovaný. Je to vrchol, ktorý môže kulturista dosiahnuť. Sú tam väčšie emócie a pretekár dáva do prípravy absolútne maximum.

Dá sa vyčísliť, koľko stojí príprava na Olympiu?

Presné čísla povedať neviem, no vezmime si už len stravu. Denne som zjedol kilo, niekedy až kilo a pol tuniaka. To je nejakých 45 eur. Len tuniak a iba na jeden deň! K tomu som si dával väčšinou paradajky, pretože som sa snažil tú diétu trochu spríjemniť. Všetko to však ide do peňazí. Keby som to nechcel robiť, tak to nerobím. Nechcem však, aby to vyznelo, že sa sťažujem.

Boli ste na Olympii, trebárs v pozícii diváka, aj v minulých rokoch?

Vždy som tam chcel ísť a zažiť to a teraz mi bolo umožnené zúčastniť sa toho. Je to najveľkolepejšia súťaž. Na majstrovstvách sveta sme na kriketovom štadióne mali 8 000 ľudí. Tam to bolo tiež úžasné, no porovnávať sa to nedá, hala je hala. S futbalom alebo hokejom sa tieto atmosféry porovnávať nedajú, no v kulturistike je atmosféra na Olympii vrcholom. Tí ľudia fandia každému, kto je na pódiu.

image1India a kulturistika, to znie zaujímavo. Rozumeli tamojší obyvatelia tomuto športu?

Indovia boli nadšení. Chceli sa nás neustále dotýkať. Naša prítomnosť bola pre nich obrovským zážitkom. Museli nás strážiť vojaci, ktorí vytvorili akýsi koridor, aby sa k nám ľudia nedostali. Snažili sa nás aspoň odfotiť spoza plota, za ktorým sme sa rozcvičovali. Je tam chudoba, ľudia vyzerajú zúbožene. Sú tam priepastné rozdiely a väčšinu obyvateľstva tvoria buď veľmi chudobní, alebo veľmi bohatí. Bol to zaujímavý zážitok a nikde inde som niečo podobné nezažil.

Máte ambíciu znovu štartovať na Olympii?

Určite áno. Nechcem, aby to vyzeralo namyslene, no myslím si, že na najlepšiu desiatku by som mal. Dostať sa do top 10 by bol životný úspech a v podstate splnený cieľ.

Spomenuli ste však, že pre úspech bude nutné súťažiť aj na americkom kontinente.

Určite áno. Práve preto by som sa rád zúčastnil súťaží v Amerike a kvalifikoval sa tam. Kvalifikácia je tiež ťažká. Musíte absolvovať 3-4 súťaže, aby vás rozhodcovia v Amerike spoznali. Ak vás nepoznajú, tak vás jednoducho prehliadnu.

Máte za sebou dlhé roky pôsobenia na amatérskej scéne. Pred dvomi rokmi ste ohlásili prestup k profesionálom a v roku 2014 ste v Pro divízii absolvovali prvú súťaž. V čom sú rozdiely?

Všetko je iné. Keď ste medzi amatérmi, stará sa o vás zväz. Výjazdy, cestovanie a ubytovanie si musíte ako profík zabezpečiť sám. Ja mám to šťastie, že mám okolo seba správnych ľudí, vďaka ktorým to ide omnoho ľahšie, než keby som to mal ťahať sám.

Kto vám uľahčuje život profesionálneho kulturistu?

Mám šťastie, že ma sponzoruje firma Amix, ktorá mi dáva doplnky výživy. Okrem toho mi pomáhajú klienti a celkovo mi okruh mojich blízkych ľudí vychádza v ústrety.

image4Pracujete aj ako osobný tréner. Koľko stojí jedna hodina pod vedením profesionálneho kulturistu?

Je to podľa dohody. V Bratislave sa ceny pohybujú v cenách od 20 – 30 eur, niekedy aj 50. Závisí to od viacerých faktorov, napríklad počtu naplánovaných tréningov. Teraz budem pôsobiť už iba na jednom mieste, takže tiež tam budú iné podmienky. Bude to v Jarovciach, na okraji Petržalky. Momentálne finišujeme s prácami, prerábame priestory a malo by to byť čoskoro otvorené.

Čím bola a je pre vás kulturistika lákavá?

Som taký typ, že ma motivujú neúspechy a snažím sa byť lepší a lepší. To ma poháňa. Chcem mať vždy lepšiu formu ako naposledy.

 

Ako sme už spomenuli, na Olympii ste štartovali v kategórii do 212 libier. Uvažovali ste, že by ste sa pokúsili aj o štart v open?

Do  Las Vegas som prišiel o týždeň skôr a mal som vtedy 99 kg. V mojej kategórii som mohol mať maximálne 212 libier, čiže asi 96,2 kg. Musel som preto postupne znižovať hmotnosť. Súťažiť v open kategórii by ma stálo mnoho peňazí a asi by som musel aj žiť v Amerike.

image2Marián Čambal

Dátum narodenia: 30. mája 1973
Výška: 172 cm
Hmotnosť: súťažná 92 kg, mimosúťažná 100 – 105 kg

Najväčšie úspechy:

profesionálna kariéra: 16. miesto na Mr. Olympia 2015 do 212 lb, 1. miesto na Mozolani Pro Classic 2015 do 212 lb;
amatérska kariéra: 1. miesto na MS v kulturistike 2012, 1. miesto Arnold Classic Europe 2011, absolútny víťaz Mozolani Classic 2013

Pri pohľade na telá profesionálnych kulturistov si mnoho ľudí povie, že cesta za takými postavami nemôže byť zdravá. Aký je váš názor?

Každý šport, ktorý sa robí profesionálne, zanechá nejaké stopy. Keď sa futbalistov, ktorí hrali 20 rokov, spýtate, či majú nejaké následky, tak vám určite povedia, že ich bolia kĺby, kolená, členky. V kulturistike je veľká záťaž na chrbticu, kolená, bedrové kĺby. Dá sa však tomu predchádzať správnou technikou a keď to človek robí s rozumom.

Vieme o vás, že ste sa pred rokmi stavili, že v priebehu jedného dňa priberiete 10 kg. Môžete o tom povedať viac?

Vtedy som ešte pretekal medzi juniormi a preto aj tá stávka (smiech). V tom čase sa to robievalo tak, že keď skončila diéta, tak sa všetci ,nažrali‘ koľko sa do nich zmestilo a hmotnostné výkyvy boli obrovské. Medzi objemovou prípravou a dňom súťaže som vtedy schudol 27 kg, čo je obrovské číslo. Teraz mávam rozdiel 7-8 kg. Vtedy pred súťažou som vedel, že určité kilá po nej priberiem. Tak som sa stavil s kamarátom, že za 24 hodín priberiem 10 kg. On tvrdil, že to nie je možné. Na pretekoch som vážil 67 kg a už kým som prišiel domov som mal o 6 kg viac. Štyri dni človek prakticky nepije, je odvodnený, nechodí na záchod, tekutina sa zadržiava v tele. Telo je tak ,zblbnuté’, akoby nevedelo, čo má robiť. Je to záťaž na ľadviny a celý organizmus. Vedel som, že tých 10 kg za deň je reálnych. O 24 hodín sme sa s kamarátom stretli, postavil som sa na váhu a mal som naozaj o 10 kg viac. Stávka bola o misu pre dvoch, čiže znovu o jedle (smiech). Stávku som vyhral, no dnes by som už do toho určite nešiel.

Úplne ideálne to však nedopadlo, však?

Vypil som vtedy nejakú čudnú minerálku a hoci som vyhral stávku, asi týždeň som mal problémy a chodil som na záchod. Pomohlo mi to k tomu, že už nikdy som do podobných bláznovstiev nešiel.

 

image7
Sponzor doplnkov výživy: Amix

Kontakt: facebook.com/marian.cambal